Sme na ceste k legalizácii homosexuálnych manželstiev?

Začnime tým, že návrh SaS by bol za normálnych okolností takmer určite politicky nepriechodný. Dokonca by zaznel argument, že vládni poslanci nemôžu hlasovať za návrhy opozičných poslancov, pretože by išlo o porušenie koaličnej zmluvy. Podobný návrh poslanca Progresívneho Slovenska Tomáša Valáška bol len nedávno v parlamente odmietnutý.

Situáciu zmenila až nedávna obrovská tragédia – úkladná vražda dvoch nevinných mladých gejov Juraja a Matúša spáchaná pravicovým extrémistom. Tento ohavný zločin vyvolal v spoločnosti náležite silnú emóciu odsúdenia skutku a súčasne vlnu autentickej solidarity s obeťami, ich blízkymi, ako aj so všetkými, ktorí sa nejakým spôsobom identifikujú s LGBTI+ komunitou.

Žiaľ, súčasťou emóciami vybičovanej atmosféry sa stali aj určité unáhlené súdy a názorové posuny v zastupiteľskom zbore. Na jednej strane, médiá z liberálno-progresívneho tábora až príliš rýchlo, zjednodušujúco, a preto i neférovo ukázali káravým prstom na konzervatívnych aktivistov, politikov či novinárov. Na strane druhej, čo bolo ešte včera nepravdepodobné, dnes už takým nemusí byť.

I tak sa zdá, že o výsledku hlasovania v tejto veci môžu rozhodnúť skôr emócie ako vecná argumentácia. Silné emócie sú zaiste namieste zoči-voči tragédii, ale verejná diskusia, ktorá nastavuje parametre politík, musí ostať rozumná. Dobré riešenia vyžadujú dostatočný čas a celospoločenskú diskusiu.

Treba si napríklad položiť otázku, či by k vražde nedošlo, keby sme mali podobný zákon o životných partnerstvách. Alebo jej variantu, prečo k takýmto vraždám dochádza aj v krajinách, kde podobné zákony majú. Rieši alebo nerieši teda zmena legislatívy problém?

Alebo iný prístup. Keby bol ten mladý vrah vystrelil na premiéra Hegera alebo na bratislavských Židov (tých všetkých nenávidel), aj vtedy by sme zavádzali legislatívu o spolužití osôb rovnakého pohlavia?

Tieto otázky nesmerujú k spochybneniu niekoho, ale k hľadaniu istoty, či naozaj riešime problém, ktorý riešiť chceme a máme.

Postup SaS má svoju politickú logiku – práve teraz totiž aj konzervatívci budú v aktuálnej výrazne empatickej atmosfére náchylnejší súhlasiť s ich (inak nepriechodnou) agendou. A hoci liberáli verejnosť uisťujú o tom, že sa tým neotvára cesta k legalizácii homosexuálnych manželstiev, v prípade SaS je (vždy) dôvod na obozretnosť, respektíve, skúsenosť zvyšku sveta svedčí o inom. Ako sa hovorí, reči sa hovoria, chlieb sa je.

Platí tiež to, že nepotrebujeme unáhlené, ale dobré riešenia. Potrebujeme tiež politickú deeskaláciu v kultúrnych vojnách – čiže slušnú, pokojnú a vecnú diskusiu na citlivé kultúrno-etické témy. Všetky konzervatívne hodnotové návrhy boli liberálmi odbíjané v duchu „teraz na tieto témy nie je vhodný čas, sú iné dôležitejšie problémy“, prípadne im bolo povedané, že „zbytočne polarizujú spoločnosť“.

Keď to nezabralo, liberáli zakaždým vyvinuli maximálne úsilie a použili všetky dostupné nástroje na to, aby zmarili konzervatívne snahy o čo i len symbolické zlepšenie právnej ochrany počatého ľudského života. Neštítili sa pritom uchýliť ani k pochybným obštrukciám. Neustúpili ani o milimeter.

Preto poslanci, ktorí nechcú prispieť k postupnej legalizácii homosexuálnych manželstiev, by návrh SaS nemali podporiť. Ak to chcú urobiť so vztýčenou hlavou, mali by pokojne vysvetliť prečo.

Ten mladý vrah a rasista nebol kresťan, nenávidel biblickú morálku, aj početné skupiny obyvateľstva, prekročil Božie prikázanie Nezabiješ! To všetko treba pokojne pripomenúť. Vyjadriť účasť a smútok nad nevinnými životmi je namieste. Nie však prijímať zákony, ktoré by tej hroznej tragédii nijako nemohli predísť. Na to je potrebná pokojnejšia diskusia s väčším odstupom a zmenami, ktoré riešia skutočný problém.

Bude zaujímavé sledovať, či slovenský parlament uverí skratke, ktorá vedie iným smerom, alebo preukáže zrelosť.