Majerský, Belica, Vallo, Šeliga, alebo čo sledovať v nadchádzajúcich voľbách

V nadchádzajúcich spojených komunálnych a župných voľbách bude každý prirodzene sledovať výsledky v obci a kraji, v ktorom žije. Okrem toho sa však oplatí sledovať aj zopár ďalších duelov.

Prešovský kraj

Zdá sa, že najzaujímanejšia situácia v rámci župných volieb bude v Prešovskom kraji. Post tu obhajuje Milan Majerský, predseda KDH od ktorého sa očakáva, že vyhrá. Ak by to tak nebolo, pre Majerského osobne, ako aj pre stranu by to bola vážna reputačná strata.

Ešte v auguste sa pritom zdalo, že Majerský nebude mať žiadny problém mandát obhájiť, v prieskumoch bol ďaleko pred všetkými vyzývateľmi. Potom však do súboja veľmi energicky vstúpil kandidát strán Hlas a Smer Michal Kaliňák. Ten začal vďaka podpore oboch najsilnejších opozičných strán, ako aj vlastnému úsiliu a dobrým rétorickým schopnostiam sťahovať Majerského náskok. Výsledok volieb bude preto pravdepodobne omnoho tesnejší ako sa zdalo koncom leta.

Foto: facebook/Michal Kaliňák- kandidát na prešovského župana

O jeho konečnej podobe, zdá sa, rozhodnú veľké mestá Prešov a Poprad. Šance v regiónoch sú totiž medzi kandidátmi zhruba rovnaké, niekde dominuje Majerský, inde Kaliňák. V Prešove a Poprade by mohol mať silnejšiu pozíciu Majerský, ale nie je to isté. Preto sa očakáva dráma s tesným výsledkom.

Ak vyhrá Majerský, predseda KDH sa bude môcť zamerať na ďalší rozvoj KDH a jeho návrat do parlamentu. Prípadná prehra však môže znamenať oslabenie jeho pozície a zmenu dynamiky v celom konzervatívnom prostredí. Naopak, ak Prešovský kraj dobyje Michal Kaliňák, bude to znamenie, že Smer a Hlas sa vracajú do svojej niekdajšej bašty.

Viac o kandidátoch v Prešovskom kraji, ich šanciach, ako aj možných povolebných scenároch sme písali v samostatnom texte.

Nitriansky kraj

Ešte tesnejšie ako v Prešovskom kraji to vyzerá v tom Nitrianskom. Tu prebieha boj Smeru s Hlasom. Smer podporuje súčasného župana Milana Belicu, ktorý tento post zastáva už 21 rokov a Hlas Branislava Becíka, starostu obce Dvory nad Žitavou. Belica doposiaľ nikdy nemal tak blízko k porážke ako pred sobotnými voľbami. Aj keď ešte začiatkom októbra v prieskumoch vyhrával, dnes je už favoritom Becík. Vidno to napríklad aj na kurzoch v stávkových kanceláriách, ktoré už viac favorizujú Becíka ako Belicu.

Branislav Becík. Foto: FB/Branislav Becík

Pre Hlas by to bol významný skalp. Belicu sa totiž v minulosti snažili poraziť široké koalície strán, ktorým sa to nikdy nepodarilo. Ak by ho porazila jedna z nových tvári Hlasu, pre Pellegriniho by to mohla byť príjemná vzpruha.

Súboj Smeru a Hlasu bude zaujímavé sledovať aj v komunálnych voľbách. Počty primátorov, starostov, i komunálnych poslancov nám totiž čo-to napovedia o sile Hlasu Petra Pellegriniho a tiež o tom ako veľmi oslabí Smer odlev ľudí k novému subjektu.

Žilinský kraj

Spočiatku sa zdalo, že vývoj v Žilinskej župe bude podobný ako v Prešovskej, ale KDH v ňom zohrá opačnú úlohu. Súčasná županka Erika Jurinová mala totiž ešte v lete v prieskumoch jasný náskok, ktorý sa pomaly začal scvrkávať. Jej hlavnými protikandidátmi sú Igor Janckulík z KDH a Igor Choma zo Smeru. Jurinovej prehra by bola pre vládne OĽaNO obzvlášť bolestivá, pretože Jurinová je jednou zo zakladateliek hnutia a jedna z mála členov strany. Navyše, Matovič ju vraj označuje za svoj talizman.

Posledné prieskumy ukazujú, že Janckulík s Chomom strácajú dych. Uvidíme, či sa im ešte podarí zmobilizovať voličov, ale pre súčasnú županku to momentálne vyzerá na menšiu drámu ako pre Majerského v Prešove. Viac o situácii v Žilinskom kraji, možných scenároch a dopade na celoslovenskú politiku sme písali v samostatnom texte.

Na snímke predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová (vľavo), ktorá sa bude v jesenných voľbách do VÚC opätovne uchádzať o svoj post podporou 11 politických strán, si podáva ruku s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom. V Žiline dňa 22. augusta 2022. Foto: TASR/Miroslav Jaroš

No voľby v Žilinskom kraji bude zaujímavé sledovať aj kvôli Jurajovi Šeligovi. Ten sa celoslovensky preslávil v roku 2018, po tom, čo sa stal jednou z hlavných tvári iniciatívy Za slušné Slovensko. Šeliga následne zamieril do Kiskovej strany Za ľudí, kde sa stal podpredsedom a trojkou kandidátky a po voľbách podpredsedom parlamentu.

Strana však nefunguje tak, ako má, a od volieb neustále upadá, preto sa nepredpokladá, že by sa po najbližších voľbách mala dostať do parlamentu. Šeliga si teda potrebuje nájsť nový politický projekt. Ak by pohorel vo voľbách do župného zastupiteľstva, kde kandiduje v okrese Námestovo, pre jeho reputáciu by to bola veľká rana, ktorá by mohla byť začiatkom konca jeho rýchlej politickej kariéry.

Bratislava

Situácia v hlavnom meste sa z posledných prieskumov zdá pomerne jasná. Ak sa na poslednú chvíľu neudeje niečo zásadné, Matúš Vallo by mal obhájiť svoj mandát. Ale Bratislavu je aj tak zaujímavé sledovať, pretože o Vallovom výsledku nerozhodne len to, či vyhrá, ale aj to, aké čísla dosiahne a koľko získa poslancov v mestskom zastupiteľstve.

Vallo totiž po uplynulých štyroch rokoch leží viacerým ľuďom v žalúdku. Môže za to najmä jeho daňová a parkovacia politika. Tá je typicky progresívna (daň z nehnuteľností rástla výrazne) a únosná najmä pre bohatších ľudí. Ale viacdetné rodiny, drobní živnostníci, ľudia dochádzajúci do Bratislavy za prácou či návštevníci sú z parkovacej politiky pobúrení. Je až zarážajúce, že neprogresívna časť Bratislavy nedokázala na Valla (nielen za parkovaciu politiku) vyvinúť väčší tlak.

Rudolf Kusý, hlavný konkurent Matúša Valla. Foto: TASR/Jakub Kotian

V každom prípade, Vallo potrebuje na presadzovanie ďalších zmien dostať do zastupiteľstva aj mestských poslancov, ktorí mu budú asistovať pri realizácii jeho programu. Ak ich nezíska, bude to pre neho varovný prst. Naopak, ak jeho tím presvedčivo vyhrá, bude to varovanie pre neprogresívnu časť Bratislavy.

Košice

Napínavé súboje sa očakávajú v oboch hlavných mestách východu. V Košiciach sa už tradične zvádzali boje o primátorský post medzi Smerom a koaličným kandidátom ostatných strán. V tomto súboji bol väčšinou úspešnejší Smer, ale v predchádzajúcich voľbách narušil dominanciu Richarda Rašiho Jaroslav Polaček. Aj v týchto voľbách sa očakával tradičný súboj Polačeka proti Smeru, prípadne Hlasu. Ale Smer ani Hlas v týchto voľbách nenominovali žiadneho kandidáta, a tak sa zdalo, že Polaček voľby hravo vyhrá.

Napokon je z toho pomerne zaujímavý súboj súčasného primátora proti Milanovi Lesňákovi zo strany Za ľudí. Aj keď v prieskumoch to stále vyzerá skôr na víťazstvo súčasného primátora, Lesňák nie je bez šance. Ak by sa mu podarilo vyhrať, pre stranu Za ľudí by to bola pekná rozlúčka s politickým životom.

Prešov

V Prešove zas od roku 2006 osem rokov vládol Pavel Hagyari. Toho v roku 2014 porazila Andrea Turčanová z KDH, ktorá následne svoj post obhájila aj v ďalších voľbách. Turčanová mala v meste silnú pozíciu a ak by kandidovala znova, tak by post primátorky s najväčšou pravdepodobnosťou obhájila. Ale po tom, čo jej syn v marci tohto roka zastrelil svojho policajného kolegu, sa rozhodla, že v ďalších voľbách už kandidovať nebude.

Pavel Hagyari. Foto: TASR/Veronika Mihaliková

Hlavným kandidátom na post Prešovského primátora je tak opäť Pavel Hagyari, politik, s ktorým sa spájajú viaceré podozrenia z obohacovania sa počas jeho pôsobenia vo funkcii primátora a kandidát, s ktorým ešte pred rokom už takmer nikto nepočítal. Hagyari teraz kandiduje s podporu strany Sme rodina. Jeho hlavným vyzývateľom je František Oľha, ktorý je podpredsedom už takmer zabudnutej strany Šanca, a ktorý získal aj podporu strán SaS a Progresívneho Slovenska. Až tretí je v prieskumoch bývalý vrcholový rozhodca Ľuboš Micheľ, ktorý kandiduje s podporou strany Hlas.

Nech už v Prešove vyhrá hocikto z nich, zdá sa, že pre mesto to nebude najlepšia správa. Hagyariho pozícia však ukazuje aj na „talent" strany Sme rodina podporovať silných kandidátov, a na rozdiel od ďalších parlamentných strán na snahu budovať regionálne štruktúry.