Kto ohrozuje Jurinovú v Žiline viac: kauzy, neschopnosť či silní protikandidáti

Prvým je veľký útok Igora Matoviča na KDH v kampani pred ostatnými parlamentnými voľbami. Druhým bol už spomínaný tender na prímestskú dopravu. Janckulík vtedy presadzoval, aby Jurinová podpísala s vtedajším dopravcom dodatok k zmluve a potom vyhlásila súťaž na nového dopravcu. Jurinová to však odmietla ako protizákonné. Janckulík však tvrdí, že županka mu nikdy neuviedla, ktorý zákon by tým porušila. Výsledkom je podľa neho nevýhodná zmluva, pričom podobne ako Choma poukazuje na to, že župa platí za dopravu v tomto roku o 14 miliónov viac, ako platila v roku 2019, a ešte k tomu je nútená zaplatiť aj pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) vo výške 1,8 milióna eur. Ako tretí dôvod Janckulík uvádza záchranu letiska v Žiline. Tu Jurinovej vyčíta, že dohodu o prebratí dvojtretinového podielu podpísala len mesiac pred parlamentnými voľbami. Podľa neho mala županka s podpisom počkať a po voľbách skúsiť vyrokovať lepšie podmienky.

Okrem toho Janckulík spomína aj ďalšie veci, o ktorých hovoril aj Choma, a ktoré útočia na charakter Jurinovej v úrade: vysoký počet dohodárov či prehnane vysoké odmeny. Vinou takýchto zlyhaní, myslí si, župa upadá. Jurinová je pritom podľa neho dobrým človekom. „Jej problémom je, že sa obklopila ľuďmi, ktorí nehospodárne nakladajú s finančnými zdrojmi,“ tvrdí.

Súčasná županka a zakladajúca členka OĽaNO Erika Jurinová všetky obvinenia odmieta. Priznáva, že dnes župa platí za dopravu viac. Dodatok by však bol podľa nej nezákonný a preto nevidí inú cestu ako súťaž. Upozorňuje na to, že ÚVO prerušovalo súťaž a nekonalo o námietkach, kraj sa podľa nej dostal do časovej tiesne, musel súťaž zrušiť a nemal inú možnosť ako ísť do priameho rokovacieho konania. Skutočným dôvodom, prečo v súčasnosti župa platí za prímestskú dopravu viac, je podľa nej nečinnosť predchádzajúceho vedenia, ktoré údajne neposlalo oznámenie o vyhlásení súťaže na nového dopravcu do Európskeho vestníka v dostatočnom predstihu. V záverečnej fáze si kraj mohol vybrať či pôjde do priameho rokovacieho konania, alebo nechá kraj bez dopravy a vybral si prvú možnosť.

Čo sa týka vysokého počtu dohodárov, podľa Jurinovej to bolo spôsobené najmä pandémiou. Kraj zriadil vlastné testovacie aj vakcinačné centrá, v ktorých pracovali zdravotníci na dohody a poskytovali ľuďom službu na miestach, kde sa neprihlásili súkromné spoločnosti. V súčasnosti je však z jej pohľadu počet ľudí pracujúcich na dohodu porovnateľný s minulými obdobiami. Vysoké hodinové sadzby sa zas podľa
nej týkali len niekoľkých osôb. Konkrétne to mal byť právnik, analytici a experti na verejnú dopravu, ktorí pripravovali tender, čo je, ako tvrdí, zopár ľudí. Navyše, právnická firma, ktorá pracovala pre župu za predchádzajúceho vedenia, si podľa nej účtovala až 80 eur na hodinu.

Čo sa týka letiska, Jurinová tvrdí, že župa pri tom získala majetok v hodnote 2,5 milióna eur. "Zachránili sme letisko pred špekulatívnymi prevodmi, o ktorých sa hovorilo a zaujímavé je, že veľký tlak na prevod vyvíjal práve poradca, alebo asistent podpredsedu Janckulíka. Preto ma veľmi prekvapil jeho náhly obrat v tejto téme," tvrdí Jurinová.

Na otázku, prečo sa teraz s KDH nedohodla, odpovedala stručne: „muži berú politiku viac osobne a potrebujú vyhrať. Ja staviam skôr na spoluprácu. Bola by som rada, keby sme sa vedeli dohodnúť”.

Trieštenie hlasov

Na situácii v Žilinskom kraji je zaujímavé, že žiaden z kandidátov za sebou nedokázal vytvoriť jednotný blok. Choma kandiduje len s podporou Smeru, pritom sám priznáva, že mal záujem o širšiu podporu. Hlasu vraj ponúkol spoločnú kandidátku s podmienkou, že jedna strana postaví lídra pre kraj a druhá pre mesto Žilina. Krajské vedenie Hlasu, uviedol, spočiatku chcelo ponuku prijať, no rozhodlo predsedníctvo, ktoré bolo proti. Dôvodom je podľa neho to, že líder Hlasu sa chce od Smeru odlíšiť a ukázať, že v budúcnosti chce vládnuť s niekým iným, nie so Smerom.

Pre obe strany to však znamená trieštenie hlasov a súboj o podobného voliča. „Samozrejme, Hlas bude odoberať moje hlasy a naopak, ja ich,“ konštatuje Choma. Celková situácia je pritom teraz medzi voličmi týchto dvoch strán z jeho pohľadu neprehľadná. „Niektorí od nás na začiatku odišli, časť z nich sa teraz vracia k Smeru. Je to domotané, preto by ideálna koalícia bola Smer a Hlas,“ vraví Choma, pričom tvrdí, že Smer vraj v kraji stratil 30 až 35 percent starostov.

Kandidátom Hlasu v Žilinskom kraji je pomerne neznámy manažér Peter Slyško, ktorý pracuje ako manažér v kúpeľoch Rajecké Teplice. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že nemá veľké šance, kandidát Smeru by ho neodpisoval. „Ak zafunguje stranícky princíp, môže získať slušnú podporu. Je to mladý chlapec, uvidíme, ako sa mu zadarí,“ hovorí Choma.

Problémy s trieštením hlasov majú však aj ostatní kandidáti. Jurinová s Janckulíkom si totiž kradnú hlasy na pravicovom, konzervatívnom, kresťanskom, ale aj regionálnom princípe.

V prípade pravice sa za Jurinovou zjednotili strany dnes už bývalej vládnej koalície, teda okrem OĽaNO aj Sme rodina, SaS, Za ľudí, Kresťanská únia a ďalšie malé strany, čo predstavuje v podstate celý pravicový priestor okrem KDH. Ale KDH a obzvlášť Janckulík by mali byť silní najmä na Orave, odkiaľ pochádza aj Jurinová, a dokonca aj nezávislý kandidát Marián Murín, čím môže dôjsť k masívnemu rozštiepeniu hlasov. Naproti tomu, Choma regionálny problém nemusí riešiť. Jeho pozícia je silná najmä v Žiline a okolí, keďže dve volebné obdobia pôsobil ako primátor krajského mesta, navyše odtiaľ nepochádza žiaden z hlavných kandidátov na župana.

Čo s týka straníckej linky, Janckulíkovi sa podaril pomerne zaujímavý kúsok, keď Chomovi vyfúkol podporu od SNS. Podľa Chomu sa tak stalo preto, že pre Janckulíka sa rozhodli najmä okresní predsedovia SNS na Orave. Janckulík však dodáva, že sa to netýkalo len Oravy a silnú pozíciu cíti aj na Kysuciach, ktoré tiež vždy boli baštou Smeru. Tu Chomovi navyše hrozí aj odčerpanie hlasov od Slyška. Janckulík pritom údajne nemal mať ďaleko od toho, aby ho podporila strana Hlas. Krajskí funkcionári sa o ňom vraj vyjadrili ako o prijateľnom kandidátovi, no centrála údajne napokon rozhodla, že majú hľadať vlastného kandidáta. Janckulík rovnako ako Choma tvrdí, že Hlas to urobil preto, lebo sa v týchto voľbách snaží najmä zviditeľniť. 

Napokon, Janckulíkovou výhodou je aj to, že na rozdiel od Chomu a Jurinovej je bez káuz a nie je kandidátom Smeru ani OĽaNO, voči ktorým sú voliči vzhľadom na ich lídrov nastavení veľmi nepriateľsky. Na druhej strane, jeho hlavnou nevýhodou je, že musí zbierať hlasy naprieč stranami. No ak budú voliči voliť podľa straníckeho princípu alebo zafunguje faktor strachu z prepadu hlasov, Janckulík môže skončiť s veľmi slabým výsledkom, pretože veľa nerozhodných hlasov na oboch stranách sa napokon zlúči pod Jurinovou s Chomom, ktorí sú tvárami hlavných rivalov. Navyše Janckulík musí Jurinovej voličov z predchádzajúcich volieb aktívne presviedčať, čo je vždy náročné a mimoparlamentné KDH už nemá taký cveng ako v minulosti.

Čo ukážu voľby

Možno najzaujímavejšou otázkou je, aký signál môžu výsledky žilinských volieb vyslať do celoštátnej politiky. Ak vyhrá Choma, potvrdí sa tým, že Smer je späť. Dôležité, samozrejme, bude, koľko krajov dokáže Ficova strana získať. Obvinenia z korupcie a staré kauzy Smeru, to všetko už bude lanský sneh. Smer hrá aj o skóre voči Hlasu. Víťazstvo či tesná prehra by pre Chomu znamenali dobrú východiskovú pozíciu aj do parlamentných volieb, kde sa opäť chystá kandidovať. Na druhej strane, pre Hlas by boli takéto výsledky nepríjemné, pretože by ukázali, že pre nich nebude také ľahké odpútať sa od svojej materskej strany.

Ak by Igor Choma prehral so slabým výsledkom, bude to problém najmä pre jeho ďalšie politické ambície. Budúcnosť Smeru v regióne a krajine predsa len závisí od iných tvárí. Žilinský kraj, hádam len s výnimkou Oravy, bol vždy jednou z bášt ľavice. Ak ho znova získa pravica, pričom kandidáti Smeru aj Hlasu by výrazne prepadli, znamenalo by to, že staré kádre už nefungujú a nové tváre s ich značkou ešte nie sú známe.

Zaujímavá je situácia aj na opačnej strane. Výsledky Igora Janckulíka a Eriky Jurinovej totiž môžu pomerne veľa napovedať o tom, v akom stave sú kresťania vystupujúci pod značkami OĽaNO a KDH.

Ak by Janckulík vyhral a v Prešove by zároveň vyhral Milan Majerský, pre KDH by to bola rozhodne výborná správa. Stranu by to posilnilo tak medzi voličmi, ako aj pri vyjednávaní o prípadnom spájaní sa s ďalšími stranami pred parlamentnými voľbami.

Úplne opačným prípadom by bolo, ak by Janckulík s Majerským pohoreli. Pre KDH by to bol ďalší výrazný neúspech po tom, čo sa dvakrát po sebe nedostalo do parlamentu a pre jej vedenie by to bola jasná správa, že pred parlamentnými voľbami musia hľadať spojencov. A to aj v prípade, ak by pre to museli obetovať viac, ako sú v súčasnosti ochotní. Toto hodnotenie potvrdzuje aj Janckulík, podľa ktorého si v KDH veľmi dobre uvedomujú, že sú to pre nich veľmi dôležité voľby.

V nemenej náročnej situácii je OĽaNO. Jurinová spolu s trnavským županom Jozefom Viskupičom majú ako zakladajúci členovia tejto strany nôž na krku. Od oboch sa očakáva obhájenie mandátu. Ak by obaja prehrali, pre OĽaNO by to bola ďalšia silná rana, ktorá by stranu opäť ťahala preferenčne dole a mohla by predznamenať aj jej vypadnutie z parlamentu. Viskupič tomu predchádza odťahovaním sa od Matoviča, vďaka čomu získal aj širokú koalíciu. Jurinová to odmieta. „Značku OĽaNO mám ako zakladajúca členka napísanú na čele a nebudem sa od nej odťahovať,“ vraví.

Výsledky v žilinskej župe môžu mať napokon zaujímavý dopad aj na vzájomnú dynamiku týchto dvoch strán pred voľbami a ich vnútorné procesy.

Igor Janckulík priznáva, že ak by Majerský voľby prehral, teoreticky by to mohlo znamenať aj zmenu dynamiky vnútri KDH, pričom priznáva, že v strane očakávajú, že Majerský svoj post obháji. No ak by sa mu to nepodarilo, on ho podľa vlastných slov určite nebude vyzývať na odchod z čela strany, aj keď pripúšťa, že niekto by mohol vzniesť takúto požiadavku. Prípadný Majerského neúspech by však podľa neho neznamenal, že Majerský je zlý politik, len to, že protistrane sa podarila antikampaň. Janckulík odmieta, že by sa v prípade výhry a Majerského prehry snažil o získanie postu predsedu strany. „Funkcie sú na robotu a ja jej mám dosť aj bez toho,“ vysvetľuje. Majerský čelí spoločnému kandidátovi Smeru a Hlasu Michalovi Kaliňákovi a sprava poslancovi Filipovi Kuffovi a Milanovi Mazurekovi.

Na otázku, či by to zvýšilo ich ochotu spojiť sa s OĽaNO, Janckulík jednoznačne odpovedá, že kým bude v OĽaNO Matovič, „spájanie neprichádza do úvahy“. Na otázku prečo Janckulík odpovedá, že za to môže jeho štýl vládnutia, ktorý môžeme všetci každodenne sledovať v médiách, ako aj jeho zlé osobné skúsenosti, ktoré s ním mal počas svojho pôsobenia v parlamente. OĽaNO je navyše podľa neho zmesou ľudí, ktorých Matovič „pozbieral z ulice“. Nejde teda len o Matoviča.

Na druhej strane však pripúšťa, že spoluprácu si vie predstaviť s Kresťanskou úniou. O jej podporu sa vraj uchádzal už pri týchto voľbách, no KÚ podľa neho musela podporiť Jurinovú, keďže Matovič by im neodpustil, keby podporili niekoho iného. Hlavným dôvodom, prečo KÚ spolupracuje s Matovičom, a nie s KDH, sú podľa neho peniaze, ktoré KDH ako mimoparlamentná strana nemá nazvyš. „Matovič si ich doslova kúpil. Hodnoty máme rovnaké, a preto mi je ľúto, že sa nevieme spojiť,“ vraví Janckulík. Dodáva však, že o spájanie sa majú záujem, o čom svedčí aj ich ponuka Matovičovi, ktorému údajne Janckulík navrhol, že ak ako kandidáta na predsedu župy navrhne iné meno ako Jurinovú, tak je ochotný sa stiahnuť a podporiť ich kandidáta.

Jurinová o možných scenároch po voľbách nechce špekulovať. V otázke spájania sa s KDH hovorí, že v uplynulom volebnom období sa na krajskej úrovni ukázalo, že „spolupracovať vieme a ide nám to“.

Dá sa teda očakávať, že kresťania z viacerých strán budú dúfať, že sa môžu pred voľbami spojiť. Ale rozhodne o tom za nich niekto, pri kom sa veľká časť z nich nedokáže presadiť.