Tajné služby získajú do rúk kyjak proti médiám

Začalo sa to v marci po vojne na Ukrajine. Tajné služby požiadali Národný bezpečnostný úrad, aby vypol mnoho takzvaných alternatívnych médií, ktoré sledovali stovky tisíc čitateľov. NBÚ úlohu vykonal. Umožnil to narýchlo prijatý zákon o kybernetickej bezpečnosti.

Aj zákon, aj rozhodnutie NBÚ patrili do kategórie vážnych a právne sporných zásahov do slobody. Neboli potrebné nijaké presné argumenty ani rozhodovanie súdu. Neexistovala možnosť odvolať sa. Len sa rozhodlo o hromadnom odstavení online médií.

Vláda to vysvetlila tým, že ide iba o dočasnú právomoc tajných služieb. Najskôr bola limitovaná do júna, neskôr do septembra 2022.

Nové pravidlá

Dnes sa to má zmeniť. Vláda posúva do parlamentu zákon, ktorý vyzbrojuje tajné služby proti médiám natrvalo. NBÚ bude môcť blokovať „škodlivý obsah“, respektíve vypnúť online médiá, platformy aj stránky a účty. Za škodlivý sa považuje taký obsah, ktorý môže ohroziť záujmy Slovenskej republiky.

Pôvodné časové obmedzenia teda padajú.

Na druhej strane sa zavádza pravidlo, že blokovaniu „škodlivej aktivity“ má predchádzať rozhodnutie súdu. Konkrétne Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý sa zriadil za ministerky Kolíkovej. Opticky to možno vyzerá pekne. Reálne ani veľmi nie. Súd môže rozhodovať viac-menej automaticky a proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.

Výsledok: sloboda slova sa má obmedziť vo vojenskom režime, respektíve v režime tajných služieb.

Tieto zmeny ukazujú na dve veci. Slovensko je de facto zapojené do vojny. Konkrétne do hybridnej vojny s hybridnými hrozbami. A vyhliadky na návrat do normálu padli. Dočasné „vojnové” opatrenia nahrádzajú trvalé, čo naznačuje, že krajiny NATO sa pripravujú na dlhý a rozsiahly konflikt s Ruskom.

Ako to už pri dlhých konfliktoch chodí, povedú ku koncentrácii moci v rukách „autorít“ a bezpečnostných služieb. A k oslabeniu slobody a suverenity spoločnosti. Kritika vojnového režimu alebo provojnovej línie bude nebezpečná. Až tak, že kto vybočí z kampaní, toho budú môcť tajné služby natvrdo vypnúť. A umlčať.

Kladivo na nepohodlných

Návrh zákona je totiž elastický. Dá sa použiť proti komukoľvek, kto sa nepodvolí režimovej politike. A je takmer isté, že zákon sa bude používať selektívne.

Radikalizácia progresívnych alebo proatlantických médií bude vítaná. Radikalizácia odporcov vlády bude vyhodnotená ako hrozba.

NBÚ v dôvodovej správe k zákonu tvrdí, že za hybridnú hrozbu sa považuje aj „radikalizácia politickej diskusie vo verejnom priestore“ alebo „zásadné zvýšenie nedôvery a napätia medzi rôznymi skupinami osôb v spoločnosti“. Asi netreba dodávať, že tieto dve pravidlá by sa dnes dali použiť proti každému, kto má jasné – a tým aj kontroverzné – postoje. Pretože dnes, v ére konfliktov a kampaní, sa radikalizujú takmer všetci. Aj vojnoví jastrabi, aj pacifisti.

Lenže nie všetci narazia.

Narazia zrejme len tí, ktorí budú podozriví z pohľadu tajných a bezpečnostných služieb. Nie, nebudú to radikáli, ktorí volajú po zbrojení, stupňovaní konfliktu a neprijateľnosti mierových rokovaní. Na čiernych zoznamoch sú dnes výlučne tí, ktorí kritizujú vojenskú politiku vlád a NATO či sankcie. A ktorí žiadajú rokovania a dohody o prímerí. Práve tí sú bez akýchkoľvek dôkazov a bez akejkoľvek logiky odsudzovaní ako agenti a zradcovia…

Vojnová žurnalistika

Pod tlakom sú aj tí, ktorí nesledujú len propagandu a vyhlásenia z jednej strany. Dať v médiách priestor aj druhej strane sa dnes považuje za neprijateľné. Také sú pravidlá vojnovej „žurnalistiky“.

Videli sme to aj vo februári a marci 2022, keď tajné služby prvýkrát udreli na takzvané alternatívne médiá. Presné dôvody boli neznáme, aktivisti im však vyčítali, že údajne šíria nebezpečné ruské dezinformácie. Napríklad o ukrajinských biolaboratóriách, ktoré financovala americká vláda.

Iste, alternatívne médiá pri informovaní o tejto téme robili chyby. Alebo rovno ruskú propagandu. Informácie o biolaboratóriách však mali reálny základ. Americké ministerstvo obrany v minulosti preukázateľne financovalo ukrajinské laboratóriá zamerané na výskum vírusov.

NBÚ vypínanie Hlavných správ a ďalších médií vysvetlil údajnou kybernetickou hrozbou, na ktorú upozornilo vojenské spravodajstvo (spadá pod ministra obrany Naďa). Dôvody boli pravdepodobne prehnané. Pretože v lete sa Hlavné správy a ďalšie médiá mohli vrátiť. Ak by boli naozaj hrozbou pre národnú bezpečnosť, vojenské tajné služby a NBÚ by si vynútili ich odstavenie do septembra (ako im to umožňoval zákon).

Práve toto môžu byť skryté hrozby zákona, ktorý vkladá tajným službám do rúk zbrane proti online médiám. Pravidlá sa dajú pod bezpečnostnými zámienkami zneužiť na umlčanie tých, ktorí prinášajú informácie z druhej strany konfliktu. Výsledkom môže byť autocenzúra novinárov. Ignorovanie dôležitých tém. A informačná klietka.

Teda stav, keď médiá informujú len jednostranne, príkladne opásané jednou bojovou vlajkou – tou žlto-modrou.

Poslanci by asi urobili najlepšie, keby zákon v predloženej podobe odmietli. A keby si vyžiadali presnejšie nastavenie pravidiel, za akých je možné zarezať „nebezpečné médiá“.

Aby nehrozilo, že prvou obeťou tohto zákona bude pravda.