Štyri jesenné výlety za stredovekými pamiatkami

Františkánsky kostol Zvestovania Pána postavili v 80. a 90. rokoch 13. storočia a financoval ho rozradostený uhorský kráľ Ladislav IV. po víťazstve nad Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli (1278), kde česká metla s definitívnou platnosťou prestala vymetať strednú Európu. Vďaka kráľovským peniazom prišli do Bratislavy špičkoví stredoeurópski architekti a kamenárski majstri. Na výsledok ich práce sa v roku 1297 prišiel pozrieť aj kráľ Ondrej III., viacerí biskupi a ostrihomský arcibiskup kostol vysvätil.

V Bratislave stálo prvotriedne dielo podunajskej gotiky, ktorého kamenárske prvky sa o storočie neskôr využili pri stavbe viedenského Dómu sv. Štefana. Dodnes môžeme obdivovať apsidu kostola v jej pôvodnej stredovekej farebnosti, ktorá mala imitovať mramory kostola sv. Františka v Assisi. Žiaľ, rebrové klenby lode spadli v roku 1590 pri zemetrasení a kostol si prešiel rekonštrukciou, ktorá lodi vtlačila renesančnú pečať a ešte neskôr ju dotvorila barokovými oltármi. Pri vstupe sa však dá vidieť aj odkrytý gotický portál a zvyšky sedílií. Podobne ako apsida sa vyznačujú živou polychrómiou. 

Netreba však zostať len v kostole. Za návštevu stojí aj renesančný rajský dvor, v ktorom nájdeme prvky staršej gotickej krížovej chodby (tzv. ambitu) a z dvora uvidíme náznakovou rekonštrukciou odkryté gotické okná lode s jemnými kružbami. Po nedávnej rekonštrukcii sa dá dostať aj na šesťhrannú vežicu postavenú nad rohom ambitu, ktorej pôvod siaha do roku 1400 a jej architekti našli inšpiráciu v katedrálach v Štrasburgu a vo Freiburgu. Spolu s päťhrannou vežicou sesterského rádu klarisiek tvoria gotické dominanty Bratislavy (pre správnosť treba povedať, že ide o čiastočne neogotickú úpravu) a najkrajšie skvosty, ktoré sa dajú vidieť na západe Slovenska. Zo severnej strany kostola ich dopĺňa Kaplnka sv. Jána evanjelistu. V 50. a 60. rokoch 14. storočia ju postavili ako pohrebnú kaplnku rodiny Jakubovcov, vplyvných bratislavských richtárov.

Inšpiráciou pre kaplnku bola slávna Sainte-Chapelle sv. Ľudovíta a v jej hmote sa odráža klasická fáza francúzskej katedrálnej architektúry. Samozrejme, bratislavský richtár nemal také finančné zdroje a prístup k relikviám ako svätý francúzsky kráľ. Napriek tomu čistotou línií, odhmotnením, svetlosťou a vertikalitou opäť nemá obdobu na západnom a strednom Slovensku. Najbližšie podobné stavby sú v Rakúsku a na Spiši. Je dosť možné, že pre viaceré z nich bratislavská kaplnka poslúžila ako inšpirácia.

Pri výlete do Bratislavy nesmieme vynechať Starú radnicu, v ktorej je dnes múzeum s expozíciou o dejinách mesta. Kedysi išlo o malý opevnený dvorec richtárskej rodiny Jakubovcov, o čom svedčí aj odkryté cimburie na severnom múre. V 14. storočí k nemu pridali vežu, aby sa vyrovnali svojim susedom, ktorí si stavali vežové domy a ukázali do sveta svoje bohatstvo a moc. Bratislava v tom čase bola mestom veží a zvoníc čnejúcich do neba. Jakubovci svoj dom umiestnili do stredu troch námestí (dnešné Hlavné, Františkánske a Primaciálne) a dozerali na hospodársky život pulzujúceho a rozvíjajúceho sa mesta. Jakubovci však vymreli po meči.

Neskôr mestská rada kúpila susediace domy a vytvorila z nich jednu reprezentatívnu budovu, v ktorej sa odohrával politický život. Jedným z nich bol aj tzv. Pawerov dom s efektným benátskym balkónom (už v stredoveku zamurovaným), z ktorého možno rečnil cisár Žigmund Luxemburský. Na nádvorí môžeme vidieť gotické okná a ornamenty, v podjazde brány obdivovať efektnú krížovú klenbu, ktorá nesie prvé poschodie a kaplnku richtárskej rodiny postavenú okolo roku 1350. Jej fresky s pašiovými scénami patria k najlepším v celom meste a svedčia o bohatstve a zbožnosti obyvateľov domu. Veža radnice poskytne aj utešený pohľad na Hrad, Dóm a Staré Mesto bez rušivých prvkov socialistického realizmu.

Bohatstvo kapitalizmu súčasnej Bratislavy však už ide do nových výšok a pýta si svoju pozornosť. Kúsok ďalej v podzemí radnice sa dá vidieť stará pivnica, kde sa v minulosti aj dnes zhromažďovalo víno. Táto pitná voda stredoveku bola obživou až 60 percent starých Bratislavčanov a Jakubovci tiež mali svoj podiel vo výnosnom biznise. V tých časoch sa bratislavské víno vyvážalo aj do Talianska.

2. výlet – Svätý Jur, Kostol sv. Juraja

Rečami o víne sa presúvame na druhé miesto dýchajúce stredovekom. Malé vinohradnícke mestečko Svätý Jur je len 15 či 20 minút od Bratislavy, ale nachádza sa v ňom kostol, ktorý púta pozornosť svojou vyvýšenou polohou a bielymi stenami. Jeho stavbu v 13. storočí a prestavby v 14. a 15. storočí financoval významný rod grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí si z juhu pristavali aj svoju pohrebnú Kaplnku Najsvätejšej Trojice. Na stavbe kostola sa asi zúčastnili majstri z viedenskej huty, ktorí v tom čase stavali aj Dóm sv. Martina. Opäť tí najlepší zo strednej Európy. Pozornosť v kostole púta najmä hlavný oltár, ktorý pochádza zo začiatku 16. storočia a snúbi v sebe staré gotické prvky s novými renesančnými. Členenie oltára, časť sôch a reliéfov sú ešte vytvorené v neskorogotickom štýle a ich autorom bol možno starší majster. Reliéfy Narodenia Ježiša a Úteku do Egypta, ako aj ornamenty na oltári, sú už renesančné a možno ich vytvoril mladší sochár, ktorý hľadal inšpiráciu v Taliansku. Svätý Jur je dobrý aj na zakotvenie v niektorom z vínnych prístavov, lebo vo vínnej pivnici neprší. Keď už robíme stredoveké výlety, tak by sa aj patrilo piť bezpečný mok, a nie podozrivú vodu.

3. výlet – Bíňa, Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Bíňa sa nachádza na dolnom Pohroní necelých 20 km od Štúrova (Ostrihomu). Trochu nadnesene by sa dalo povedať, že v Bíni sa zrodilo kresťanské Uhorsko. V mohutnom veľkomoravskom hradisku, ktorého valy sa zachovali až podnes, slovanskí veľmoži Hunt a Poznan opásali mečom mladého kresťana Štefana, ktorý bol utečencom, vybrali si ho za svojho kráľa a významne posilnili jeho vojsko z väčšej časti pozostávajúce z nemeckých rytierov. Štefanova mocenská základňa potom ležala medzi Ostrihomom, Nitrou a Bratislavou a odtiaľ sa začalo dobýjanie ostatných území a boj proti Štefanovej pohanskej rodine. Bíňa bola starým rodovým majetkom, možno aj sídlom rodu Hunt (dali meno regiónu Hont) a začiatkom 13. storočia v priestore hradiska založili rodový kláštor, ktorý zverili premonštrátom. Z celého areálu sa zachovala len rotunda Dvanástich apoštolov a románsky kláštorný Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo začiatku 13. storočia.

Na Slovensku sa nedochovalo mnoho veľkých románskych kostolov, a preto tento impozantný dvojvežový chrám stojí za návštevu. Vstupuje sa do neho zo západu cez veľkú predsieň, nasleduje dvojvežie s emporou a cez reprezentatívny portál sa ide do jedinej lode na východe netypicky zakončenej tromi apsidami. V jeho interiéri sa dajú nájsť aj prvky nastupujúcej gotiky, takže ide o kostol na pomedzí dvoch epoch. Zároveň sa v kostole zachovala najbohatšia rastlinná a figurálna románska výzdoba na celom Slovensku. Stavali ho majstri, ktorí v tom čase prerábali ostrihomský palác a katedrálu, tak aj v prípade tohto kostola išlo o špičkové dielo svojej doby. V časoch, keď vznikol, bola väčšina architektúry drevená, kamenné hrady a kostoly ešte malé. Ľudia hľadeli na vtedajší div sveta. Kostol mal pohnuté osudy, vojny a nešťastia ho poznačili, ale jeho románska hmota sa zachránila po druhej svetovej vojne a dnes sa vypína vo svojej dávnej mohutnosti na terase nad Hronom.

4. výlet – Poniky, Kostol sv. Františka Serafínskeho

V poslednom výlete sa vyberieme do srdca Slovenska – do kraja pod Poľanou. Len nejakých 15 minút od Banskej Bystrice leží staré banské mestečko Poniky, evokujúce školopovinným akurát tak Chalupkovu báseň Turčín Poničan. Na kopci v opevnenom areáli je jednoduchý dedinský kostol, ktorý má novú bielo-červenú fasádu. Keby ste ho videli, odfotili by ste si ho a asi išli ďalej. Chyba. To najlepšie čaká na návštevníka vnútri a je to neskutočná fresková výzdoba. Vznikla v troch fázach, najstaršie pochádzajú ešte zo 14. storočia (napríklad sv. Juraj), novšie z rokov 1415 (väčšina) a 1478 (Ladislavovská legenda). Fresková výzdoba je neskutočne bohatá. Kostol patril františkánom, takže odráža aj talianske vplyvy a nejde len o jednoduchú bibliu chudobných, v dnešnom jazyku komiks. Mnohé výjavy sú plné symboliky a vyslovene určené pre vzdelaných ľudí a na premýšľanie. Živými farbami zachytená teológia a stredoveká mentalita.

Písať o freskách by bolo na samostatný dlhý článok. K pozoruhodným výjavom patrí Volto santo, Spor o dušu mŕtveho, Noli me tangere alebo Živý kríž, ktorý v sebe ukrýva starú polemiku so židovstvom. Na severnej stene je aj rozsiahla Ladislavovská legenda s jej doslovným významom boja kráľa Ladislava proti zlorečeným Kumánom, a viacerými symbolickými významami ako boja dobra so zlom, kurtoáznej lásky a inými. V bočnej kaplnke je zas Strom života. Milovníci umenia a stredoveku tam pokojne môžu stráviť aj hodinu a zaručene sa vrátia. Autor tohto textu sa tam chystá už na piatu návštevu.