Samit lídrov Rady Európy sa po 18 rokoch uskutoční v máji 2023 v Reykjavíku

Skupina, ktorej predsedá bývalá írska prezidentka Mary Robinsonová a pozostáva z vysokých politických predstaviteľov z celého kontinentu, vypracovala 30 odporúčaní, ktoré umožnia Rade Európy efektívne reagovať na výzvy, ako je vojna na Ukrajine, a zdvojnásobiť investície do kľúčovej kompetencie organizácie – podpory demokracie, ľudských práv a právneho štátu.

Dejiskom samitu bude Reykjavík, pretože Island v novembri preberie po Írsku polročné rotačné predsedníctvo Výboru ministrov Rady Európy.

Coveney, ktorý je predsedom Výboru ministrov RE, v tejto súvislosti pripomenul, že už na začiatku írskeho predsedníctva v máji vyzval na samit lídrov tejto 46-člennej organizácie s cieľom reagovať na výnimočné výzvy, ktoré vyvolala vojna na Ukrajine. Vyjadril nádej, že samit v Reykjavíku povedie ku konkrétnym krokom na obnovenie demokracie a posilnenie ľudských práv v Európe.

„Pre Island je veľkou cťou byť hostiteľom štvrtého samitu. Island je presvedčený, že Rada Európy, najstaršia celoeurópska organizácia na kontinente, má zohrávať kľúčovú úlohu ako strážca ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Spoločne musíme zaistiť, aby Rada Európy bola vhodná na to, aby plnila súčasné a budúce výzvy, ako aj očakávania budúcich generácií,“ uviedla Jakobsdóttir v správe pre médiá.

Podľa slov generálnej tajomníčky RE bude samit jedinečnou príležitosťou formovať poslanie organizácie v novej európskej geopolitickej architektúre. „Prispeje to aj k zviditeľneniu Rady Európy v našich členských štátoch na najvyššej politickej úrovni,“ skonštatovala Pejčinovičová Buričová.

Predchádzajúce samity šéfov štátov a vlád Rady Európy boli vo Viedni (1993), Štrasburgu (1997) a vo Varšave (2005).

(tasr)