Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Samit lídrov Rady Európy sa po 18 rokoch uskutoční v máji 2023 v Reykjavíku

Rozhodnutie zvolať samit najvyšších politických predstaviteľov RE, len štvrtý v 73-ročnej histórii tejto organizácie, prichádza po správe, ktorú v októbri predložila skupina na vysokej úrovni.

Skupina, ktorej predsedá bývalá írska prezidentka Mary Robinsonová a pozostáva z vysokých politických predstaviteľov z celého kontinentu, vypracovala 30 odporúčaní, ktoré umožnia Rade Európy efektívne reagovať na výzvy, ako je vojna na Ukrajine, a zdvojnásobiť investície do kľúčovej kompetencie organizácie – podpory demokracie, ľudských práv a právneho štátu.

Dejiskom samitu bude Reykjavík, pretože Island v novembri preberie po Írsku polročné rotačné predsedníctvo Výboru ministrov Rady Európy.

Coveney, ktorý je predsedom Výboru ministrov RE, v tejto súvislosti pripomenul, že už na začiatku írskeho predsedníctva v máji vyzval na samit lídrov tejto 46-člennej organizácie s cieľom reagovať na výnimočné výzvy, ktoré vyvolala vojna na Ukrajine. Vyjadril nádej, že samit v Reykjavíku povedie ku konkrétnym krokom na obnovenie demokracie a posilnenie ľudských práv v Európe.

"Pre Island je veľkou cťou byť hostiteľom štvrtého samitu. Island je presvedčený, že Rada Európy, najstaršia celoeurópska organizácia na kontinente, má zohrávať kľúčovú úlohu ako strážca ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Spoločne musíme zaistiť, aby Rada Európy bola vhodná na to, aby plnila súčasné a budúce výzvy, ako aj očakávania budúcich generácií," uviedla Jakobsdóttir v správe pre médiá.

Podľa slov generálnej tajomníčky RE bude samit jedinečnou príležitosťou formovať poslanie organizácie v novej európskej geopolitickej architektúre. "Prispeje to aj k zviditeľneniu Rady Európy v našich členských štátoch na najvyššej politickej úrovni," skonštatovala Pejčinovičová Buričová.

Predchádzajúce samity šéfov štátov a vlád Rady Európy boli vo Viedni (1993), Štrasburgu (1997) a vo Varšave (2005).

(tasr)

Minúta  |  

FinStat: Najziskovejšou firmou boli vlani US Steel Košice. Firma zaplatila aj najviac daní

Firmou s najvyšším vykázaným ziskom za rok 2021 vo výške 648,2 milióna eur boli US Steel Košice.

Spoločnosť bola zároveň aj najväčším platcom dane z príjmu, keď so splatnou daňou v sume 152,7 milióna eur predbehla aj dlhoročnú jednotku v najväčšej splatnej dani, a to prepravcu plynu eustream. Ten vykázal splatnú daň z príjmu vo výške 126 miliónov eur, vyplýva z dát zverejnených spoločnosťou FinStat.

"V porovnaní s rokom 2020, kedy suma splatnej dane medziročne klesla o 0,89 percenta, evidujeme rast splatnej dane na analyzovanej vzorke 250-tisíc slovenských firiem, ktoré podali účtovnú závierku za rok 2021, až o 30,3 percenta," uviedla Miriama Pudišová zo spoločnosti FinStat. Prvých sto najväčších platcov zaplatilo podľa nej spolu 43,5 percenta z celkovej sumy splatnej dane 3,442 miliardy eur.

U. S. Steel Košice mal najväčší medziročný nárast v splatnej dani a jeho tržby oproti roku 2020 vzrástli o 110 percent na 3,589 miliardy eur. Ďalšou firmou s významným medziročným rastom v uhradenej splatnej dani je Slovnaft, ktorý prešiel zo straty 81 miliónov eur do zisku 253 miliónov eur a zaplatil splatnú daň vo výške 50 miliónov eur. V rebríčku sa posunula vyššie aj Kia Slovakia, ktorej splatná daň bola 61 miliónov eur.

Do prvej desiatky firiem s najvyšším ziskom sa okrem spomínaných spoločností dostali aj SPP Infrastructure, Slovenská sporiteľňa, Slovenský plynárenský priemysel, Stredoslovenská energetika, Volkswagen Slovakia a Tatra banka.

Zaujímavým je podľa Pudišovej aj rast splatnej dane pri firmách, ktoré ju mali v predošlom roku nulovú, alebo im vzrástla niekoľkostonásobne, ako napríklad Marelli PWT Kechnec Slovakia, OKTE, sli.do, alebo už zlúčená Penta Investments.

(tasr)

Minúta  |  

Kaczyňski: Plot proti migrantom na poľských hraniciach s Kalinigradom by mohol nahradiť múr

Plot na hraniciach medzi Poľskom a ruskou enklávou Kaliningrad by mohol byť v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie nahradený múrom. V pondelok to povedal predseda poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski.

Poľsko začalo minulý týždeň s výstavbou 2,5 metra vysokého a tri metre dlhého plota, ktorý bude pozostávať z troch radov žiletkového drôtu, aký používa armáda na celom svete.

Rozhodnutie vystavať dočasnú bariéru, ktoré má byť dokončená o mesiac, súvisí s hustejším leteckým spojením z Blízkeho východu a severnej Afriky do Kaliningradu. Varšava podozrieva Rusko, že plánuje podporovať ilegálnu emigráciu ázijských a afrických utečencov do Poľska.

"Ak sa situácia zhorší, postaví sa aj múr – taký, ako na poľsko-bieloruských hraniciach… Skrátka, musíme sa brániť," vyhlásil Kaczyňski. Dodal, že utečenci z Blízkeho východu, ktorí prichádzajú do Kaliningradsej oblasti, by mohli byť využití rovnakým spôsobom, ako na hraniciach medzi Poľskom a Bieloruskom.

Poľsko totiž obviňuje Moskvu a Minsk zo zneužívania migrantov v rámci tzv. hybridnej vojny zameranej na destabilizáciu Európy.

Agentúra PAP pripomína, že Poľsko na začiatku októbra dokončilo na svojich hraniciach s Bieloruskom výstavbu 186 kilometrov dlhého oceľového múru so žiletkovým drôtom navrchu. V súčasnosti naň inštaluje elektronickú bariéru, ktorá bude pozostávať z kamier, termovízneho vybavenia a senzorov.

(tasr)

Minúta  |  

Radikálni klimatickí aktivisti zablokovali dopravu na londýnskom obchvate

Radikálni britskí klimatickí aktivisti, bojujúci proti používaniu fosílnych palív, zablokovali počas pondelňajšej rannej dopravnej špičky cestný obchvat Londýna.

Členovia kontroverznej skupiny s názvom Just Stop Oil (jednoducho prestaňte používať ropu) nedávno na seba upozornili protestnými akciami, v rámci ktorých potreli koláčom voskovú figurínu britského kráľa Karola III. a vyliali rajčinovú polievku na obraz Slnečnice Vincenta van Gogha.

https://standard.sk/262426/aktivistky-vyliali-plechovku-paradajkovej-polievky-na-jedno-z-najhodnotnejsich-diel-van-gogha/

V pondelok ráno samozvaní aktivisti z Just Stop Oil na minimálne šiestich miestach zablokovali premávku na diaľnici M25, ktorá slúži ako obchvat britskej metropoly Londýn. Ide o jednu z najdôležitejších a najrušnejších ciest v celom Spojenom kráľovstve.

Protestujúci sa vyškriabali na nosné konštrukcie vedúce ponad cestu, čím donútili policajtov zastaviť dopravu. O svojom plánovanom proteste pritom vopred, ešte v nedeľu večer, upovedomili políciu, ktorá následne vykonala sériu preventívnych zatknutí.

Londýnsky Scotland Yard podľa vlastného vyjadrenia už v nedeľu večer spustil "rozsiahlu preventívnu policajnú operáciu" zameranú voči osobám, ktoré by mohli spôsobiť vážne narušenie verejného poriadku. Vo väzbe skončilo najmenej sedem ľudí.

https://standard.sk/267448/boj-za-klimu-ma-byt-kreativny-a-nie-destruktivny-ekoteroristom-treba-vytycit-hranice/

Radikáli z hnutia Just Stop Oil tento rok už niekoľkokrát zablokovali dôležité cesty a objekty v oblasti Londýna. Britská vláda už pracuje na návrhu zákona, ktorý by uľahčil zásahy voči účastníkom takýchto protestných akcií.

Najnovšia blokáda sa uskutočnila v čase, keď sa Egypte odohráva klimatický summit OSN – COP27. Zradikalizovaní stúpenci Just Stop Oil sú presvedčení, že majú právo organizovať podobné protestné akcie. Domnievajú sa, že klimatická kríza ohrozuje samotnú existenciu ľudstva.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila novelu umožňujúcu dotovať vysoké ceny energií podnikov

Možnosti štátnej podpory podnikov sa rozšíria o dotácie na vysoké ceny elektriny a plynu. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý v pondelok schválila vláda.

Kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) zároveň požiadal Národnú radu (NR) SR o prerokovanie novely v skrátenom legislatívnom konaní.

"Cieľom návrhu zákona sú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby Ministerstvo hospodárstva SR mohlo poskytnúť pomoc podnikom zasiahnutým krízou, na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu," uviedol rezort hospodárstva v dôvodovej správe k schválenému materiálu.

Firmy budú musieť o dotáciu požiadať. Maximálnu výšku dotácie, oprávnené obdobie na dotáciu a oprávnený náklad na určenie výšky dotácie určí ministerstvo vo výzve na predkladanie žiadostí. Na dotáciu nebudú mať nárok firmy, na ktoré sa vzťahujú sankcie prijaté Európskou úniou.

Zákon zavádza povinnosť pre dodávateľa elektriny, dodávateľa plynu, prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej siete poskytnúť ministerstvu súčinnosť potrenú na posúdenie žiadosti o dotáciu. Sumu za megawatthodinu (MWh) plynu a elektriny na určenie výšky dotácie stanoví nariadením vláda.

Rezort hospodárstva zároveň navrhol, aby sa mohli bežné výdavky na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny rozpočtované v roku 2022 a 2023 použiť do konca roka 2024. Účinnosť zákona má nastať dňom jeho zverejnenia v zbierke zákonov.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejský exprezident avizoval, že sa možno vzdá psov, ktoré dostal od Kima

Bývalý juhokórejský prezident Mun Če-in v pondelok avizoval, že sa možno bude musieť vzdať páru psov, ktoré dostal v septembri 2018 do daru od severokórejského vodcu Kim Čong-una. Dôvodom je podľa Munovej kancelárie "nevysvetliteľný odpor" zo strany jeho nástupcu v úrade, súčasného juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola, informuje agentúra Reuters.

Mun Če-in vychovával oba biele psy kórejskej rasy pchungsan – fenku Komi a psa Songganga – odvtedy, ako ich dostal od Kima na ich treťom spoločnom summite. Staral sa o ne aj potom, keď mu v máji skončilo funkčné obdobie, pričom psy si vzal do svojej súkromnej rezidencie.

Psy sú však z právneho hľadiska štátnym majetkom patriacim do prezidentského archívu, ktorý spravuje ministerstvo vnútra, približuje Reuters. Munova kancelária uviedla, že starostlivosťou o ne bol svojho času poverený – po konzultáciách s archívom aj ministerstvom vnútra – samotný exprezident, čo bolo bezprecedentné rozhodnutie.

Úrady sa následne snažili nájsť pre tento krok aj legislatívnu oporu, a to doplnením príslušného zákona. Ich snahy však zlyhali pre "nevysvetliteľný odpor" zo strany administratívy nového prezidenta Jun Sok-jola, informovala Munova kancelária.

"Zdá sa, že prezidentská kancelária má záporné stanovisko čo sa týka zverenia týchto psov bývalému prezidentovi Munovi," uviedla kancelária na Facebooku. Dodala, že v takomto prípade by sa nedalo už nič robiť, keďže ide o záležitosť založenú "na dobrej vôli oboch strán". Celú vec označila "za poľutovaniahodnú", nakoľko exprezident sa podľa jej vyjadrenia na tieto spoločenské psy citovo naviazal.

Juhokórejské médiá s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov vlády aj parlamentu informovali, že sa diskutovalo aj o tom, či Munovi v súvislosti s výchovou psov poskytnúť mesačný príspevok vo výške zhruba 2,5 milióna wonov (zhruba 1 800 eur).

Podľa Munovej kancelárie aj juhokórejských médií citujúcich nemenovaných predstaviteľov vlády však konečné rozhodnutie ešte nepadlo a o psoch príslušné úrady stále rokujú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.