Ľudia pre horšiu ekonomickú situáciu sporia o niečo menej

Až 84 percent Slovákov uviedlo, že je pre nich dôležité mať vytvorenú nejakú finančnú rezervu. Zatiaľ čo v rokoch 2018 až 2019 to boli asi tri štvrtiny Slovákov, po prepuknutí pandémie sa téma dôležitosti akéhosi finančného vankúša stala čoraz dôležitejšia a akútnejšia. Téma sporenia rezonuje najmä medzi mladými ľuďmi od 18 do 35 rokov. „Vo všeobecnosti sa pre finančné zdravie domácnosti odporúča mať vytvorenú rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných platov,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Slováci čoraz častejšie prichádzajú na chuť investovaniu do akcií, dlhopisov, ale aj podielových fondov, ktoré využíva už 29 percent z nich. Za posledné štyri roky tento podiel narástol o osem percentuálnych bodov. Táto forma ukladania peňazí je najobľúbenejšia medzi mladými do 35 rokov, využíva ju asi každý tretí. Do popredia čoraz viac vystupujú aj kryptomeny, ktoré vlastní asi 13 percent mladých.

Naopak, u celkovej populácie obľuba stavebného sporenia a vkladných knižiek pokračuje v poklese. Najobľúbenejšími produktami však už tradične ostávajú sporiace účty, ktoré využívajú dve tretiny Slovákov, spolu so životným poistením, ktoré využíva polovica populácie.

Súčasná zvýšená inflácia obmedzuje aj sumu, ktorú si ľudia vedia odložiť. Potvrdzujú sa teda podľa Horňáka makroekonomické dáta ukazujúce pokles miery úspor. Zatiaľ čo v uplynulom roku dokázali Slováci v priemere odložiť 123 eur za mesiac, v tomto roku je to 117 eur. Rastúce ceny v obchodoch totiž podľa analytika uberajú čoraz väčší podiel z príjmov a na odloženie tak ostáva nižšia suma. Väčšina ľudí v mediánovom intervale si odkladá každý mesiac od 60 do sto eur.

(sita)