Čo sa podarilo a čo nepodarilo "najkonzervatívnejšej" vláde v dejinách Slovenska
Ešte predtým, než po posledných voľbách zasadli noví poslanci do svojich lavíc, sa sociológ Michal Vašečka vyjadril, že prísnejšie interrupcie pokladá v podstate za schválené. Naratív o najkonzervatívnejšom parlamente v histórii vtedy využívali progresívne médiá na to, aby strašili spoločnosť, a niektoré kresťanské kruhy na to, aby dokazovali svoj politický úspech.
Vo štvrtok padla vláda, ktorú mal tento parlament podporovať. Prinášame preto odpočet toho, čo sa konzervatívnym poslancom podarilo presadiť a v čom, naopak, zlyhali. V našom výbere uvádzame aj mená politikov, s ktorými sa jednotlivá agenda spája. Je to síce trochu riskantné, no vždy je dobré pripomenúť si, kto je politickým nositeľom danej témy.
Rodinný balíček
Rodinný balíček Igora Matoviča je rozhodne najväčším konzervatívnym a prorodinným opatrením, aké táto vláda prijala. Aj keď bol podrobený veľkej kritike – v mnohých prípadoch aj z konzervatívneho spektra. Slovensko sa vďaka nemu v podpore rodín približuje okolitým štátom. No čo je hlavné, toto opatrenie môže výrazne pomôcť rodinám, ktoré v našom systéme na rozhodnutie mať deti najmä doplácajú a sú znevýhodňované.
Pripomeňme, že v ňom ide o pomoc rodinám v hodnote 200 eur na dieťa. Pôvodný návrh, schválený ešte v apríli tohto roka, chcel sumu rozdeliť medzi rodinné prídavky, daňový bonus a takzvané krúžkovné. V konečnej verzii, ktorú parlament schválil až na decembrovej schôdzi, už krúžkovné chýba.
Rodič si podľa poslednej verzie bude môcť od nového roka znížiť daň až o 140 eur na jedno neplnoleté dieťa mesačne. Bonus na staršie dieťa bude 50 eur. Výsledná suma však závisí od toho, koľko rodičia zarábajú a aký majú počet detí. Sumu 140 eur na každé dieťa tak nemusia dosiahnuť všetci rodičia. Zvýšia sa aj prídavky na deti. Tie by sa mali od nového roka zdvojnásobiť na 60 eur na dieťa.
Dôchodkový bonus
Významným konzervatívnym opatrením, ktoré sa podarilo odchádzajúcej vláde prijať, je aj zavedenie dôchodkového bonusu, o ktoré sa zaslúžil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Vďaka nemu sa Slovensko stane prvou krajinou na svete, ktorá zavedie do dôchodkového systému schému kompenzácie pre matky, ktoré strávili viac rokov mimo pracovného života kvôli starostlivosti o deti. Aj v tomto prípade ide o ďalšie opatrenie, ktoré môže pomôcť v boji s demografickou krízou. Hlavne je však aktom spravodlivosti voči rodinám, ktoré výrazne prispejú k udržateľnosti našej spoločnosti a zároveň na to doplácajú tak v čase dospievania detí, ako aj v starobe.
Dôchodkový bonus je postavený na tom, že deti budú môcť časť svojho príjmu posielať svojim rodičom, ktorí sú na dôchodku. Ako píše v texte náš kolega Vladimír Palko, ktorý celý nápad vymyslel, „výška rodičovského dôchodkového bonusu pre rodiča – dôchodcu je jeden a pol percenta z odvodov dieťaťa.
Ak dieťa zarába na Slovensku mesačne hrubú mzdu tisíc eur, tak rodič dostane k dôchodku navyše bonus vo výške 15 eur. Bonus dostáva matka aj otec. Pár dôchodcov s tromi deťmi, ktoré zarábajú po tisíc eur, si tak mesačne prilepší k dôchodku spolu takmer o sto eur. Prvýkrát sa bonus vyplatí za rok 2023, a to výnimočne jednorazovo za celý rok, od roku 2024 sa potom bude vyplácať mesačne.“
Dôchodky príslušníkov ŠTB a veteránov protikomunistického odboja
Dôchodky sa zvyšovali aj politickým väzňom z čias komunizmu a znižovali sa príslušníkom Štátnej bezpečnosti.
Veteránom protikomunistického odboja bolo priznané navýšenie dôchodku z 5 eur za každý mesiac vo väzení na 10 eur a tiež jednorazový príspevok vo výške 1989 eur. Navyše, medzi veteránov protikomunistického odboja sa konečne započítali aj rehoľníci internovaní v sústreďovacích táboroch.
Naopak, opačné opatrenie sa týka tých, ktorí pracovali pre zločinecký komunistický režim, v rámci ktorého sledovali a týrali slobodných ľudí. Za takúto činnosť si mohli po starom užívať slušné dôchodky (o 200 až 300 eur viac, ako je priemer). Zníženie dôchodkov sa týka "vrcholových predstaviteľov komunistickej štátnej moci, funkcionárov, príslušníkov a zamestnancov vybraných bezpečnostných zložiek, hlavne Štátnej bezpečnosti“. Vďaka opatreniu poslankyne Andrejuvovej sa im do dôchodku nezapočítajú tie roky, keď slúžili v uvedených zložkách. Toto opatrenie by sa malo týkať približne 7-tisíc ľudí.
Ako pripomína Jozef Hajko, je zahanbujúce, že toto opatrenie je „jediný výraznejší represívny čin, ktorým sa Slovensko po vyše troch desaťročiach vyrovnáva s režimom spred roka 1989“.
Zrovnoprávnenie štátnych a súkromných škôl
V novembri minulého roka sa poslancom okolo Richarda Vašečku podarilo konečne zrovnoprávniť financovanie štátnych, súkromných a cirkevných škôl. Po mnohých rokoch diskriminácie neštátnych školských zariadení tak konečne došlo k situácii, že všetky školy budú financované rovnako.
Doteraz totiž samosprávy nemuseli peniaze z podielových daní rozdeliť rovnako medzi všetky školy, ale cirkevným či súkromným mohli prideliť len 88 percent toho, čo štátnym školám a zvyšných 12 percent si ponechať a použiť na iný účel. Neštátne školy pritom vypočítali, že takto prišli len medzi rokmi 2016 až 2018 až o 42 miliónov eur. Pritom rodičia ich detí platia rovnaké dane ako všetci ostatní občania. Neexistuje preto dôvod, pre ktorý by mali byť ich deti pri financovaní škôl diskriminované.
Transsexualita
Ministerstvo zdravotníctva v apríli tohto roka vydalo odborné usmernenie, ktorým umožnilo úradnú zmenu pohlavia aj bez nutnosti podstúpiť chirurgickú tranzíciu. Toto najprogresívnejšie opatrenie minulej vlády bolo okamžite napadnuté, minister zaň čelil ostrej kritike a napokon ho začiatkom mája stiahol.
Ministerstvo však intenzívne pracovalo na vypracovaní Štandardov liečby transsexuality. Ak by ich odborná komisia na ministerstve zdravotníctva schválila, odborné usmernenie by opäť vstúpilo do platnosti a zmenu pohlavia by mohol podstúpiť hocikto, kto by presvedčil lekára, aby mu na to vystavil potvrdenie. To by pritom nebolo veľmi náročné, lebo návrhy ministerstva zdravotníctva sú viac ako benevolentné. Našťastie, štandardy sú doteraz blokované, keďže proti návrhu vznikla pomerne silná opozícia z odborných, aktivistických aj politických kruhov, ktoré sa sformovali najmä v okolí poslankyne Záborskej a jej tímu.
Aj keď v tomto prípade nejde o zavedenie nového konzervatívneho opatrenia, do výberu sme sa ho rozhodli zaradiť preto, že táto iniciatíva zastavila najradikálnejšie opatrenie, aké sa snažili presadiť progresívne kruhy počas bývalej vlády (a ktoré v tom, zdá sa, budú pokračovať aj po jej páde).
Dvojtýždenná otcovská dovolenka po narodení dieťaťa
Od novembra tohto roka si budú môcť vďaka návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vybrať po narodení dieťaťa voľno aj otcovia, a to aj v prípade, keď matka v tom istom čase poberá materské alebo rodičovský príspevok. Oteckovia majú nárok uplatniť si voľno do šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Toto obdobie sa predĺži o lehotu, počas ktorej bolo dieťa po pôrode hospitalizované zo zdravotných dôvodov dieťaťa alebo matky.
Obsadenie postov ombudsmana a detského ombudsmana
Konzervatívnym poslancom sa tiež podarili zaujímavé zmeny na dvoch významných ľudskoprávnych postoch. Ľudskoprávnu agendu si u nás v posledných rokoch sprivatizovali najmä progresívni aktivisti. Tí z tejto témy spravili takmer výlučne dúhovú záležitosť, ktorá slúžila na presadzovanie progresívnej agendy. Obzvlášť zjavné to bolo na úrade Verejného ochrancu práv, kde bola v posledných rokoch v podstate už pravidelne vyvesovaná dúhová vlajka.
Preto je dobrou správou, že poslancom sa podarilo zvoliť za detského ombudsmana pediatra a zakladateľa organizácie Úsmev ako dar Jozefa Mikloška a na pozíciu Verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý predtým pôsobil ako asistent poslankyne Kataríny Hatrákovej. Azda si vďaka tomu spomenieme, že ľudské práva nie sú len o dúhových témach.
Personálne zmeny na ministerstve práce
Posledným pozitívom, ktoré sme sa rozhodli zaradiť do výberu, je fungovanie ministerstva Sociálnych vecí a rodiny pod vedením Milana Krajniaka. Aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá, toto ministerstvo bolo pred nástupom Matovičovej vlády, podobne ako mnohé ďalšie ministerstvá (menujme napríklad spravodlivosť, zdravotníctvo či školstvo), prelezené progresívnymi aktivistami. Na ministerstve sociálnych vecí to bol najmä Odbor rodovej rovnosti, ktorému šéfovala Oľga Pietruchová či Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktoré viedla Silvia Porubänová. Na ich miesta sa Krajniakovi podarilo dosadiť ľudí z konzervatívneho prostredia, pričom aktívny je najmä Roman Joch, nový riaditeľ Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Na ministerstve sociálnych vecí prestali ignorovať zástupcov konzervatívnych mimovládnych organizácií, a to tak pri pripomienkovaní dokumentov, ako aj pri prideľovaní dotácií, ktoré v minulosti tiekli takmer výhradne progresívnym organizáciám.
Že to nie je samozrejmosť, ukazuje napríklad pohľad na zbor poradcov predsedu vlády, ktorý si kreuje sám premiér a kde sa až na jednu výnimku nenachádza nikto s konzervatívnym pozadím. Napokon, kto riadi jednotlivé sekcie na ministerstvách, to ukázali aj posledné odchody vysokých úradníkov z ministerstva financií, ktorí si to odtiaľ namierili priamo do štruktúr strany Progresívne Slovensko.
Poukázaním na to, kto okrem vládnych politikov ovláda jednotlivé ministerstvá, sa dostávame k tomu, čo sa konzervatívcom vo vládach Igora Matoviča a Eduarda Hegera nepodarilo.
Pomoc tehotným ženám a viacdetným rodinám
Téma, ktorá konzervatívcov a liberálov od posledných volieb najviditeľnejšie rozdeľovala, bola pomoc tehotným ženám a viacdetným rodinám. Návrhy v tejto oblasti boli predložené trikrát. Dvakrát ich predložili poslanci okolo Anny Záborskej z Kresťanskej únie. Ich snahou bolo najmä zlepšiť podporu tehotným ženám v núdzi pomocou lepšie nastavených sociálnych dávok, podpory núdzových centier, príspevku pri narodení štvrtého dieťaťa, výraznej finančnej pomoci pri narodení hendikepovaného dieťaťa či pomocou lepšieho informovania o možnostiach pomoci pre matky, ktoré sú nečakane tehotné. Jej návrh taktiež predlžoval čas potrebný na premyslenie si rozhodnutia pred potratom a požadoval vedenie presných štatistík o tom, prečo ženy podstupujú potrat, aby im bolo možné v budúcnosti cielene pomôcť. Obsahoval však aj návrh na finančnú pomoc viacdetným rodinám pri kúpe rodinného auta.
Tento návrh však aj napriek viacerým ústupkom liberálnym poslancom neprešiel. A to hneď dvakrát. Vždy o jeden hlas. V prvom prípade zaň nezahlasoval napríklad Juraj Šeliga, druhýkrát zas Boris Kollár.
Vrcholom celej situácie bolo, keď tretíkrát návrh s podobným názvom, no úplne opačným obsahom predložil poslanec Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska. Ten sa priznal, že tak urobil len preto, že sa snažil, aby sa o podobnom zákone nemohlo zasa pol roka rokovať. Tu treba pripomenúť, že Valášek si niečo také mohol dovoliť len preto, že Záborská a spol. sa rozhodli v čase koaličnej krízy „neprovokovať“ so svojím návrhom.
Dôstojné pochovávanie nenarodeného dieťaťa
V septembri sa poslankyni Andrejuvovej nepodarilo presadiť novelu zákona o pohrebníctve, ktorá by v praxi znamenala, že telá nenarodených detí, ktoré umreli či už pri spontánnom, alebo umelom potrate, by neskončili v spaľovni spolu s ďalším biologickým odpadom. Namiesto toho by bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný odovzdať ich pohrebnej službe, ktorá by ich buď pochovala, alebo spopolnila v krematóriu, a uložila urnu s popolom na pohrebisku. Táto úprava by umožnila rodičom pochovať každé nenarodené alebo mŕtvo narodené dieťa a zabezpečila by aj dôstojné narábanie s ostatkami detí, o ktoré ich rodičia neprejavia záujem. Podobná právna úprava už funguje v krajinách, ako je Česká republika, Fínsko, Maďarsko, Švédsko či Francúzsko.
Pripomeňme, že návrh neprešiel do druhého čítania len o jeden hlas, a to najmä "zásluhou" hnutia Sme rodina, kde návrh získal len štyri hlasy, aj keď jeho spolupredkladateľkou bola poslankyňa Eva Hudecová.
Pandémia – zákaz bohoslužieb a povinné očkovanie
Pôsobenie vlády počas pandémie koronavírusu spôsobovalo mnohým konzervatívcom hlboké vrásky na tvári. Aj keď kontroverzných rozhodnutí bolo viacero, najväčší odpor vyvolali dve z nich – zákaz bohoslužieb a povinné očkovanie.
Zákaz bohoslužieb, ktorý sme mali na údajne katolíckom Slovensku, patril k najdlhším na svete. Obmedzenie náboženskej slobody bolo bezprecedentné. Do očí bili najmä dve protirečenia. Prvým bolo, že ministerstvo zdravotníctva pri zatvorení kostolov argumentovalo štúdiou, ktorá bola robená v preplnených kostoloch, v ktorých sa nedodržiavali žiadne protipandemické opatrenia. Pritom iné štúdie dokazovali, že ak sa v kostoloch zachovávajú hygienické opatrenia, tak kostoly sú rovnako bezpečným miestom ako všetky iné verejné budovy, ktoré boli v tom čase otvorené. Druhou skutočnosťou bola tá, že bohoslužby boli obnovené ešte neskôr, ako vstup do záhradkárskych potrieb. Skrátka, náboženská sloboda, ktorá je pre konzervatívcov jedným zo základných elementov fungovania spoločnosti, bola v tom čase hlboko pošliapaná.
Celú situáciu okolo pandémie navyše zhoršilo povinné očkovanie, ktoré síce nikdy nebolo formálne vyhlásené, ale v praxi jednoznačne fungovalo, keďže neočkovaným bol odopieraný vstup na mnohé verejné miesta vrátane spomínaných kostolov. Na Slovensku bola debata o očkovaní, ale aj boji proti pandémii celkovo veľmi zideologizovaná. Dnes sa ukazuje, že opatrenia, ako povinné očkovanie či ďalšie obmedzenia, ako napríklad lockdowny alebo aj povinné nosenie rúšok, boli často neefektívne a niekedy lepšie dopadli tie štáty, ktoré sa im vyhli. V USA to bola napríklad Florida, kde aj vďaka odmietnutiu prísnych covidových reštrikcií narástla popularita guvernéra Rona DeSantisa, ktorý za to, ako postupoval počas pandémie, získal podporu aj od mnohých demokratických voličov.
Ochrana médií
Poslednou veľkou témou, v ktorej konzervatívci na plnej čiare prehrali, je sloboda médií. Tá bola od posledných volieb bezprecedentne obmedzená. Môže za to vojna na Ukrajine, po ktorej naša vláda prijala zákon povoľujúci zrušiť médium, ktoré šíri dezinformácie či manipulatívne správy.
Čo znamenajú tieto pojmy, to však zákon veľmi nešpecifikuje, čo by bolo problémom v hociktorej dobe, nieto ešte dnes, keď na konzervatívne médiá útočia progresívni woke aktivisti, ktorí ich obviňujú zo šírenia dezinformácií. Aj keď napríklad informujú o tom, že nejaký vírus mohol uniknúť z laboratória či vtedy, keď píšu, že prezidentov syn bol zapojený do podozrivých obchodov.
Na základe tohto zákona boli následne vypnuté Hlavné správy, ale aj ďalšie menšie nemainstreamové médiá. Mojou snahou nie je zastávať sa rôznych konšpiračných médií, ale slobody médií ako celku. O tom, aký nebezpečný je spomínaný zákon, totiž svedčí aj to, že o vypnutí Hlavných správ nevieme nič viac ako to, čo na sociálnej sieti zverejnil minister Naď a čo v rozhovore pre médiá povedal správca ich domény.
Je až nepochopiteľné, s akou ľahkosťou prešiel spomínaný zákon, pričom je jednoduché si predstaviť, aká by bola reakcia médií, ak by sa podobnú úpravu snažila presadiť vláda, na čele ktorej by nestál Eduard Heger, ale Robert Fico.