Prudký pokles priemyselnej výroby na Slovensku: Veľkí zamestnávatelia však stále nepoznajú vládne riešenie energetickej krízy

Produkcia našich priemyselníkov sa v novembri opäť medziročne výrazne znížila, a to až o 10,8 percenta. Ide pritom už o šiesty pokles v rade, ktorý je zároveň najprudším za minulý rok. Veľkí zamestnávatelia však hovoria, že nevedia s akou vládnou pomocou môžu pri energetickej kríze počítať. Varujú, že konkurencia, najmä mimoeurópska, ktorá má nízke ceny energií, začína byť pre Slovensko vážnym problémom.

Zamestnávatelia, združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a Asociácii priemyselných zväzov a dopravy (APZD), ako aj v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS), stále nepoznajú vládne riešenie energetickej krízy pre veľké subjekty. Žiadajú preto rokovanie s relevantnými ministerstvami.

„Zatiaľ nevieme, čo bude nesledovať, teda koľko peňazí celkom sa bude alokovať na pomoc, koľko peňazí bude pomoc predstavovať pre jednotlivcov, na aké obdobie by mala byť pomoc, teda ako celý systém bude fungovať. Je paradoxné, že hoci sme žiadali pomoc vo forme zrušení tarifných a distribučných poplatkov, dozvedeli sme sa pravý opak, teda že niektoré tarifné poplatky sa pre podnikateľov zvýšili,“ uviedol na spoločnej tlačovej konferencii zamestnávateľských zväzov prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.

Nevedia, s čím môžu rátať

Podľa slov prezidenta AZZZ SR Tomáša Malatinského nie je problémom podnikateľov to, že by sa vláda téme pomoci pri energiách nevenovala. „Problémom je, že schémy pomoci nemáme uzavreté, nemáme ich notifikované a nevieme teda, či s nimi môžeme počítať. My v našich firmách nevieme, aká pomoc nám bude doručená,“ podčiarkol Malatinský.

„Keďže dnes nemáme jasne stanovené pravidlá, máme v našich firmách problém kalkulovať. Dnes nevieme, s akými cenami energií môžeme počítať na tento rok, čo pri energeticky náročných podnikoch, ako je priemysel, spôsobuje relatívne vážne problémy. Konkurencia, najmä mimoeurópska, ktorá má nízke ceny energií, začína pre nás byť vážnym problémom. Chcem preto apelovať na to, aby vláda začala s nami urýchlene komunikovať o tom, čo bude s priemyslom na Slovensku ďalej,“ zdôraznil prezident APZD Alexej Beljajev.

Podľa predsedu ZMOS Branislava Trégera je aj komunálna sféra akcionárom, najmä vo vodárenských a teplárenských spoločnostiach. „Ak podnikateľský (priemyselný) sektor môže vydržať ešte niekoľko mesiacov, tak tepelné komunálne hospodárstva nevydržia ani mesiac. Ceny tepla pre domácnosti boli zastropované, nemôžu sa dodávať za výrobnú cenu. Takže tieto firmy už nebudú môcť nakúpiť plyn na ďalšie obdobie. Samosprávy už opatreniami vlády tento rok prišli a prídu o 618 miliónov eur,“ dodal Tréger a dodal, že preto sa dá očakávať radikálne zníženie životnej úrovne ľudí.

Priemyselná výroba klesla takmer o 11 percent

Produkcia našich priemyselníkov sa pritom podľa najnovších údajov štatistického úradu v novembri opäť medziročne výrazne znížila, a to až o -10,8  percent. Ide pritom už o šiesty pokles v rade, ktorý je zároveň najprudším za minulý rok. Poukazuje na to analytička 365.bank Jana Glasová.

„K poklesu výroby pritom došlo vo väčšine hospodárskych odvetví. Priemyselná výroba je zasiahnutá hlavne problémami s nedostatkom viacerých surovín a komponentov na trhu v dôsledku vojny na Ukrajine a tiež energetickou krízou,“ uviedla Glasová.

Pod pokles priemyselnej výroby sa podpísala predovšetkým nižšia produkcia v podielovo významných odvetviach, ktoré majú najvyššiu váhu v našom priemysle. Ide o energetický priemysel, ťažobný priemysel a o výrobu automobilov.

Očakáva sa ďalší pokles

Aj v ďalších mesiacoch by pritom priemyselná produkcia na Slovensku mala klesať. „Spomaleniu ekonomického rastu sa v tomto roku zrejme nevyhneme. Vývoj zahraničného dopytu po slovenských produktoch je a aj naďalej bude ochromený vojnou na Ukrajine a narušením medzinárodného obchodu. Vysoké ceny energií a vysoká inflácia spôsobujú pokles kúpyschopnosti a spotreby domácností, čo znamená nižší dopyt po výrobkoch, nižšiu priemyselnú produkciu a pokles ekonomického rastu,“ uzatvára Glasová.

(tasr, ste)