Jej novinári totiž prenikli na náborové stretnutia berlínskej odnože Poslednej generácie a zistili, že aktivistom je ponúkaný pomerne štedrý plat. Nitky pritom siahajú až do Spojených štátov amerických.

Posledná generácia podľa tvrdení zo stretnutí či interných dokumentov a chatových správ získava veľkú časť príjmov, z ktorých sú tiež aktivisti platení, prostredníctvom darov z amerického Fondu pre klimatickú núdzu. Cieľom tejto kalifornskej nadácie je podporovať „disruptívny aktivizmus“. 

Samotný fond potom nemalé prostriedky získava od filantropov, ako je napríklad vnučka ropného magnáta Jeana Paula Gettyho Aileen Gettyová, ktorá sa od ropného priemyslu dištancuje, alebo americký filmový režisér Adam McKay.

Kľúčovú úlohu v distribúcii peňazí hrá aj združenie Wandelbündnis (Spolok pre zmenu) z berlínskej štvrte Tempelhof, ktorá je semenišťom klimatických aktivistov ako takých. Spolok pre zmenu zaisťuje klasickú pracovnú zmluvu a poskytuje celej operácii právny rámec.

„Našťastie máme k dispozícii peniaze a môžeme ľudí platiť. Tiež máme možnosť ich zamestnať a odvádzať príspevky na sociálne zabezpečenie. Do úvahy prichádzajú práce na plný aj čiastočný úväzok, ale aj samostatná zárobková činnosť a minipráca,“ povedal počas decembrového náborového stretnutia Poslednej generácie 21-ročný Carl.

V súčasnosti môže Posledná generácia údajne vyplácať plat vo výške až 1 300 eur mesačne. Suma podľa medializovaných správ závisí aj od toho, koľko ten-ktorý aktivista potrebuje k životu. Niektorí členovia hnutia aj vďaka tomu úplne odchádzajú zo svojho zamestnania.

Polícia sa s nimi nenudí

Protesty Poslednej generácie sú čoraz masívnejšie a agresívnejšie. Bilancia, o ktorej v súvislosti s nimi v pondelok informoval portál Tagesspiegel, je viac než ohromujúca.

Berlínska senátorka pre oblasť vnútra Iris Sprangerová uviedla, že berlínski policajti pri zásahoch odpracovali v súvislosti s akciami Poslednej generácie až 233-tisíc hodín. Na jej členov bolo zároveň podaných 2 700 trestných oznámení a zadržaných bolo 756 podozrivých.

Senátorka zhodnotila protestné akcie ako "politicky motivované zločiny", ale zároveň dodala, že „hranica extrémizmu ešte nebola prekročená“. „To nemôžeme a nebudeme tolerovať,“ doplnila.

Tlak aktivistov zrejme neustane

Vyjadrenia samotných aktérov pritom svedčia o tom, že skupina nepoľaví ani v tomto roku. „Aj v roku 2023 budeme pokračovať v nenásilnom odpore," citovala agentúra DPA hovorkyňu Letzte Generation Carlu Rochelovú.

Dodala, že v pláne sú blokády diaľnic alebo priama konfrontácia politikov a ďalších ľudí, ktorí majú vplyv na rozhodovanie o klimatickej politike. "Pôjdeme do koncertných sál, na futbalové štadióny, do múzeí, straníckych centrál a do všetkých možných spoločenských prostredí," povedala Rochelová.

„Náš odpor je pokusom prinútiť vládu, aby konala. Pokus, od ktorého si s ohľadom na históriu občianskeho odporu sľubujeme, že v Nemecku bude najúspešnejší,“ uzavrela.