Cirkev nedávno prišla o emeritného pápeža i významného kardinála Georgea Pella. Ako vnímate tieto straty? Boli ste aj pri hrobe Benedikta XVI.?
Bober: Naozaj to boli osobnosti ostatných rokov. Sledovali sme aj kardinála Pella, zvlášť, keď ho pápež František povolal do Rady kardinálov, ktorá mala reformovať rímsku kúriu. Bol vzácnou osobnosťou, prekonal osobnú krízu a vyšiel z nej víťazne [kardinál strávil po falošných obvineniach zo sexuálneho zneužívania vyše 400 dní vo väzení - pozn. red.]. Zo sveta preto odchádzal s istým uspokojením, lebo spravodlivosti a aj jemu bolo učinené zadosť. Ďakujeme Bohu za takýchto ľudí.
Ráno sme mali pri hrobe svätého Petra svätú omšu a potom sme šli na krátku adoráciu za skvelý život veľkého teológa a pápeža Benedikta.
Prezidentka Zuzana Čaputová v decembri od pápeža odchádzala s posolstvom: Jednota je dôležitejšia ako konflikt. Rezonovalo toto posolstvo na Slovensku? Vieme, že krátko nato padla vláda. S akým posolstvom by ste chceli prísť vy?
Bober: Keďže tu bola nedávno prezidentka, ideme takisto po stopách svätých apoštolov a prídeme aj k Svätému Otcovi. Radi by sme vytvorili jednotu, ktorá sa nedá vytvoriť uniformovane. Myslím si, že to mala na mysli prezidentka. Jednota v rôznosti a v cirkvi v týchto dňoch [Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov – pozn. red.] rezonuje táto ekumenická myšlienka. A tiež boriť sa s ťažkosťami, ktoré jednotu narúšajú najmä v cirkvi i v občianskom spoločenstve.
Jednota znamená nezačínať vojny, nepodpaľovať niečo horľavé, nezakladať oheň, kde to nie je vhodné. Mali by sme zahorieť za dobré veci: Božiu pravdu, držať sa princípov, ktoré vytvárajú v národe pokoj. Nie vždy to vyjde alebo sa to nepochopí. Kto je úzko zameraný na svoje výhody, môže cítiť, že mu niekto ubližuje. Kresťan ani veriaci tu nie je na to, aby niekomu skracoval či komplikoval život.
Neviem, čo (pápež František) povie, ale predpokladám, že nás chce povzbudiť, pretože od prvých čias cirkvi je to tak – je to prirodzené, je to jeho služba ako najvyššieho pastiera na zemi.
Témou audiencie u pápeža je aj pomoc cirkvi pre utečenky z Ukrajiny. Cirkev sa angažuje, no čo by mohla ešte spraviť?
Bober: Na Slovensku sa stotožňujeme s vyhlásením a postojom Svätého Otca a pochopiteľne to, čo sa na Ukrajine začalo, je nezmyselné. Každý musí zo svojej strany prehodnocovať veci a vnímať jeho apel na mier. My sme bezprostredne pri hraniciach, sme v kontakte s utečencami od prvej chvíle a venujeme sa im. Vytvorili sme zázemie sympatie, integrácie, konzultácie, lebo týchto ľudí treba po dlhšom čase nielen strpieť, ako to hovoria niektorí ľudia, ale my hovoríme skôr o pomoci a integrácii.
Judák: Mnohí ukrajinskí občania už v Nitre a okolí pracovali, lebo tam boli pracovné príležitosti, a ľudia z Ukrajiny teda prichádzali k svojim známym. Prišli aj takí, ktorí tu nemali nikoho. V kňazskom seminári v Nitre bývajú štyri rodiny, gréckokatolíckemu kňazovi sme poskytli byt, plat a kostol, kde vysluhuje liturgiu, a má na starosti aj veriacich v okolí Trnavy.
Mnohí Ukrajinci sú pravoslávni, preto sme im poskytli kaplnku na cintoríne, no bola maličká. V Nitre sa teraz stavia prvý pravoslávny kostol pod Kalváriou. Otvorenosť obyvateľov Nitry a Slovenska nebola len chvíľková, ale veľkodušná. Táto komunita najmä z Ukrajiny, Rumunska a zo Srbska je tu asi 15 rokov a jej členovia pracujú hlavne v priemyselnom parku.
Ako vnímate Františkov postoj k vojne na Ukrajine, ktorý sa neraz kritizuje?
Bober: Svätý Otec nikomu stranu nedrží. Prisluhuje pravde, hľadá ju a informácie má dostatočné. Vyzýva obe strany aj k modlitbe. Už dávno neplatí: Keď chceš mier, pripravuj sa na vojnu. Skôr prejaviť úctu, zachovať suverenitu každému národu, či už patril tam či onam, dať mu možnosť rozvíjať sa, perspektívu. Reči môžu byť všelijaké nielen o Svätom Otcovi, ale aj o celej cirkvi, či naozaj k mieru prispieva. Ale cirkev tak vždy robila a Svätý Otec tomu viditeľne napomáha. Má vyslovene protestný zápal proti tejto vojne. Treba čím skôr nájsť spôsob k dialógu a riešeniu.
Aká je ďalšia téma rozhovoru s Františkom?
Bober: Témou je synodalita, je to pohľad do vnútra a základov cirkvi, lebo Svätý Otec nechce len reformu kúrie, ale samotnej cirkvi. Sám povedal, že synodalita nie je parlamentarizmus.
Na programe je aj návšteva núdznych Slovákov, ktorí sú ubytovaní pri Vatikáne.
Bober: Sú tam dvaja Slováci, jeden je vážne chorý a druhý azda menej. Sú tu už dlhší čas. Svätý Otec o nich vie a asi sa s nimi tiež stretol. Pretože sme v blízkosti, zájdeme do spoločenstva v správe Komunity svätého Egídia, kde bývajú. Nejde o to, že som zvedavý, ale chceme sa ľudsky prejaviť a sme Slováci, chceme ich povzbudiť, zvestovať im nádej. Bieda nechodí po lese, ale po ľuďoch.
Kedy bude najbližšia slovenská Ad limina apostolorum, teda pravidelná návšteva všetkých biskupov vo Vatikáne?
Bober: To určuje Svätý Otec, hoci teraz návštevy nie sú také pravidelné - je mnoho biskupských konferencií a pápež má teraz na starosti veľa vecí. Predchádza tomu prípravná, ročná fáza, zhromažďujú sa informácie z každej diecézy.
A na záver, s akými pocitmi prichádzate do Ríma?
Judák: Tešíme sa, lebo pre veriacich aj neveriacich je to vždy veľké povzbudenie. Pápež je osobnosť, hlása hodnoty, ktoré majú ľudí spájať. Vlieva nádej tomuto svetu, aj keď mnoho ráz nemá prostriedky, aby vyriešil problémy vo svete. Pomáha preklenúť krízové obdobia a skúšky. Nesmieme myslieť len na pozemské riešenia, lebo všetci smerujeme do večnosti.
Biskupi popri audiencii u pápeža odhalili pamätnú tabuľu v slovenčine pri prázdnom hrobe svätého Cyrila v Bazilike svätého Klimenta. Tabuľu pred rokom požehnal pápež František. Nové predsedníctvo KBS sa zastavilo taktiež v Dikastériu pre komunikáciu, slávili svätú omšu v Pápežskom slovenskom kolégiu svätých Cyrila a Metoda a tiež v Bazilike svätého Petra.