To isté platí o prezidentských voľbách. Zuzane Čaputovej stačil približne milión hlasov na zvolenie za prezidentku.
Jednoducho: 1,2 milióna voličov reprezentuje silu, ktorá hýbe slovenskou politikou a rozhoduje o víťazoch volieb. A ktorá si aj napriek neplatnosti referenda zaslúži aspoň elementárny rešpekt. Nie výsmech z hrdla zosadenej vlády.
Samozrejme, vláda mohla po víkende opakovať, že referendum je neplatné kvôli nedostatočnej účasti. V tomto spor neexistuje. No zároveň mala prejaviť rešpekt k ľuďom, ktorí prišli hlasovať. Nie, neboli to len „smeráci“. Na to Fico s Pellegrinim (našťastie) nemajú. Boli to voliči, ktorí majú kľúč k parlamentnej väčšine. Vláda premeškala príležitosť zareagovať slušne, s pokorou a primerane politickej realite.
Namiesto toho prišli pokusy zhadzovať výsledok referenda a odsudzovať ľudí, ktorí sa na ňom zúčastnili. Matematická chyba – neschopnosť správne zrátať hlasy a porovnať ich váhu – viedla k politickej chybe. K opľúvaniu a zosmiešňovaniu veľkej skupiny spoločnosti, ktorá môže rozhodnúť o výsledku volieb a podobe novej vlády.
Po referende Heger s Kolíkovou oznámili poburujúce rozhodnutie – dohoda o predčasných voľbách síce existuje, ale navrhovaný termín sa odsúva až na koniec septembra. Takže odvolaná vláda tu môže byť aj rok po jej zosadení v parlamente. O jarnom termíne volieb, ktorý by bol primeraný rozkladu a krízovému stavu, sa vôbec nerokovalo. Nič. Nula.
Deň po referende, ktoré podporilo viac ako milión ľudí, tu nebol ani len formálny pokus hovoriť o predčasných voľbách na jar. Téma sa nedostala na stôl. Lídri nerušene pokračovali v pôvodnom nastavení: voľby čo najneskôr.
Za ich závermi je opäť to isté. Chybné vyhodnotenie politickej reality, omyly a arogancia.
Tým bystrejším je už dlhšie celkom jasné, že koaličné strany tým idú samy proti sebe. Čím dlhšie sa bude konzervovať bezprizorný stav s neúspešnou vládou, respektíve čím dlhšie budú trvať pokusy o útek pred voľbami, tým tvrdší bude náraz pri konečnom zúčtovaní. Také sú politické a fyzikálne zákony.
Jedným z tých, ktorí po sobote pochopili vážnosť okamihu, bol Boris Kollár. Na rokovania s Hegerom neprišiel. Dôvod: nechcel deň po referende oznamovať trápne dohody o najneskoršom možnom, septembrovom termíne volieb, ktoré sa len s námahou dajú označiť ako predčasné. Túto potupnú misiu, ktorá poburuje veľkú časť spoločnosti (vrátane provládnych voličov), nechal na Hegerovi, Sulíkovi a Kolíkovej. Nech si spravia fototermín a nech to verejne vysvetľujú oni…
Najhoršie na výkonoch Obyčajných, Za ľudí a SaS nie je to, že sú pomalší v počítaní. Ani to, že robia chybné nedomyslené rozhodnutia. A dokonca ani to, že im chýba odvaha. To sa stáva a časť voličov to vie politikom odpúšťať. Najhoršie na ich správaní je to, že sú arogantní. Arogantní voči väčšine spoločnosti a voči voličom. A to je smrteľný politický hriech, ktorý sa neodpúšťa.
Ľudia nemajú vo zvyku voliť politikov, ktorí im nadávajú do dezolátov, hávede a luzy. Alebo ktorí s posmechom ignorujú ich hlas.
Nutným následkom tejto sebadeštrukčnej „politiky“ sú doširoka otvorené dvere pre návrat Fica s Pellegrinim. A druhú šancu pre oligarchov.
Po voľbách 2020 a rozklade Smeru bol Fico odpísaný. Zaslúžene. Padol kamsi k siedmim percentám. Dnes má násobne vyššiu podporu ako Obyčajní. A nemusel pri tom ponúknuť ani trochu nadpriemerné výkony. O obrat sa postarali Matovič, Naď, Heger, Remišová, Kolíková… Ich neschopnosť slúžiť spoločnosti.
A ich nadutý, arogantný tón, akým zvyknú reagovať na hlasy zdola.
