Tvrdenie časti odbornej aj laickej verejnosti, že Ukrajina by sa mala zriecť časti svojho územia výmenou za mier s Ruskom, je staré ako samotný ozbrojený konflikt medzi týmito krajinami.
Asi najznámejším proponentom tohto uvažovania je otec modernej americkej diplomacie Henry Kissinger, ktorý sa v rovnakom duchu vyjadril na vlaňajšom Svetovom ekonomickom fóre v Davose, za čo ho Kyjev ostro skritizoval.
Najnovšie si mal tento naratív podľa stredajšieho článku švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ) osvojiť aj prezident Spojených štátov Joe Biden.
Formálne najmocnejší muž sveta mal v polovici januára vyslať šéfa Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa na tajnú misiu do Kyjeva a Moskvy, aby preskúmal „ochotu oboch strán rokovať“.
Podľa denníka Burns na základe plánu vypracovaného Bidenom ponúkol Kyjevu „mier za územie“ a Moskve „územie za mier“. „Územie“ v tomto prípade malo predstavovať pätinu Ukrajiny, čo je zhruba rozloha Donbasu.
Kyjev aj Moskva výmenu údajne odmietli. Dôvody nie sú prekvapujúce. Ukrajina preto, že sa nechce vzdať ani centimetra svojho územia, a Rusko kvôli tomu, že si myslí, že vojnu vyhrá a Ukrajinu ovládne celú.
Tajnú cestu pre menovaný denník potvrdili dvaja nemeckí vplyvní politici z prostredia zahraničných vecí, ktorí si priali zostať v anonymite. Švajčiarsky denník však uviedol, že jeden z nich pochádzal z koalície a druhý zasa z opozície.
O tajnej ceste riaditeľa CIA na Ukrajinu a o stretnutí sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským zhruba pred dvomi týždňami informovali aj viaceré svetové médiá a agentúry. Aj vtedy sa však odvolávali na nemenovaného predstaviteľa, ktorý obsah stretnutia odmietol priblížiť. Správy tak ostávajú v rovine špekulácií.
Predstaviteľ CIA to popiera
Nemenovaný predstaviteľ CIA správu Neue Zürcher Zeitung poprel. Pre americký týždenník Newsweek uviedol, že tvrdenia tohto média sú „úplne chybné“.
Sean Davett, zástupca hovorcu Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu, zasa pre americké médium skonštatoval, že článok prestížneho švajčiarskeho denníka s takmer 250-ročnou tradíciou „nie je presný“.
Ku kontroverznej správe NZZ sa vyjadril aj Dmitrij Polianskij, ruský diplomat pôsobiaci pri OSN. Ten pre Newsweek uviedol, že síce je „zaujímavá“, ale že „nemôže komentovať špekulácie“.
Ministerstvá zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska sa k informáciám zatiaľ nevyjadrili.
Neue Zürcher Zeitung patria medzi najstaršie dodnes vydávané noviny, ktoré v roku 1780 založili pod kratším názvom Zürcher Zeitung. Vo svojej krajine sa tiež radia k najúspešnejším. Dobrú povesť si vybudovali aj na základe objektívnych a podrobných správ o medzinárodných záležitostiach.
Rokovať sa vraj už nebude
V každom prípade, to, že existovali rozhovory aj medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dokazuje napríklad novembrové stretnutie v tureckej Ankare, počas ktorej Burns rokoval so svojím ruským náprotivkom Sergejom Naryškinom, ktorý je od roku 2016 riaditeľom Služby vonkajšej rozviedky, hlavnej zahraničnej spravodajskej služby Ruska.
Len niekoľko dní potom, ako Burns tajne odcestoval do Kyjeva, Spojené štáty oznámili, že Ukrajincom pošlú 31 tankov M1 Abrams vlastnej produkcie. Tie však môžu k nášmu susedovi doraziť až koncom tohto alebo na začiatku budúceho roka.
V pondelkovom rozhovore s agentúrou RIA Novosti námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov povedal, že potom, čo sa Spojené štáty a ďalšie západné krajiny rozhodli dodať Ukrajine moderné tanky, už Moskva v rokovaniach nevidí zmysel.