Stoltenberg: Stíhačky Ukrajine nateraz nie sú najdôležitejšie. Prioritou je vstup Švédska a Fínska do NATO

"Teraz je naliehavo potrebné dodať to, čo už bolo sľúbené. Doručiť obrnené vozidlá, bojové vozidlá pechoty (BVP), nemecké BVP Marder, americké vozidlá Bradley a samozrejme aj hlavné bojové tanky Leopard a ďalšie tanky…," povedal šéf NATO novinárom pred stretnutím ministrov obrany členských krajín Aliancie.

O žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby spojenci dodali Ukrajine moderné bojové stíhačky, najmä stroje F-16 americkej výroby zo zásob Holandska, Stoltenberg poznamenal, že síce teraz nejde o prioritu, ale o tejto téme "prebieha diskusia".

"Sme si vedomí toho, že Ukrajina musí dostať zbrane, aby mohla opätovne získať (Ruskom zabraté) územia, oslobodiť ich a zvíťaziť v tejto vojne ako zvrchovaný a nezávislý štát," povedal šéf NATO.

Počas nadchádzajúcich rokovaní je podľa Stoltenberga podstatné diskutovať o typoch zbrojných systémov, ktoré by členské štáty NATO mali poslať na Ukrajinu, a o tom, aby všetky tieto systémy "fungovali tak, ako majú". Priblížil, že potrebná je munícia, náhradné dielce, ako aj zaistenie údržby a logistiky.

Ministri obrany členských krajín NATO budú od utorka v Bruseli dva dni rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny a o potrebe Aliancie doplniť svoje zásoby munície.

Najprv musia vstúpiť do Aliancie Švédsko a Fínsko

Dôležitejšie než to, aby Švédsko a Fínsko do vstúpili Severoatlantickej aliancie spoločne je to, aby sa tak stalo čo možno najrýchlejšie, povedal tiež Jens Stoltenberg.

Obe severské krajiny požiadali o vstup do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Ich žiadosti o členstvo už ratifikovali všetky členské krajiny NATO s výnimkou Maďarska a Turecka. Za najväčšiu prekážku je v tomto smere považovaná práve Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca naznačil, že jeho krajina by mohla ratifikovať žiadosť Fínska, nie však Švédska.

Predstavitelia západných krajín vyjadrili podľa agentúry Reuters presvedčenie, že by bolo lepšie, ak by obe škandinávske krajiny vstúpili do NATO spoločne, keďže by tak bolo jednoduchšie integrovať ich do vojenských štruktúr Aliancie.

Stoltenberg však naznačil, že hlavnou otázkou nie je to, či budú žiadosti Švédska a Fínska ratifikované spoločne. „Hlavné je, aby boli obe tieto krajiny potvrdené ako riadni členovia (Aliancie) čo najskôr," povedal. "Som presvedčený, že obe sa stanú riadnymi členmi a tvrdo pracujem na tom, aby sa tak stalo čo najskôr," dodal.

Ankara žiada, aby obe severské krajiny zaujali tvrdší postoj voči Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko ale aj EÚ považujú za teroristickú organizáciu. V tejto veci má pritom Ankara problém najmä so Švédskom, ktoré podľa nej poskytuje útočisko členom PKK. Erdogan kritizuje Štokholm za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s touto zakázanou stranou, ako aj s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.

(tasr)