Mala byť hrozbou, no pomáha Ukrajine a robí bežnú konzervatívnu politiku. Podpora Meloniovej stúpa

Od zvolenia líderky strany Bratia Talianska Giorgie Meloniovej za vôbec prvú premiérku Talianska uplynuli už viac ako štyri mesiace. Funkcie sa oficiálne ujala 22. októbra minulého roka.

Toto obdobie, najmä v kontexte extrémnej premenlivosti vládnych kabinetov v štáte na Apeninskom polostrove, je dostatočne dlhé na prvú väčšiu bilanciu jej vládnutia.

Naplnili sa mediálne predpovede o krajne pravicovej revolúcii zo strany „najnebezpečnejšej ženy Európy“ alebo Meloniová zmäkla natoľko, že zapadla do šablóny priemerného európskeho lídra?

Aj pri odpovedi na túto otázku zrejme platí nudné klišé, že pravda sa skrýva niekde uprostred. Rozoberme si však na drobné, čím sa politička zviditeľnila na medzinárodnej aj na domácej scéne od nástupu do úradu.

Partnerka pre Ukrajinu, nepriateľka pašerákov ľudí

V prvom rade treba uviesť, že v kľúčovej otázke dneška – vojne na Ukrajine – Meloniová drží jednotnú líniu so Západom. Dokonca nie je prehnané tvrdiť, že patrí medzi najviac proukrajinských lídrov. Má za sebou čerstvé stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským, slová šéfa Kremľa označuje za propagandu, jej vláda Kyjevu dodáva zbrane a v minulosti vyzvala krajanov, aby každý deň na hodinu vypli svetlá a pochopili núdzu Ukrajincov zápasiacich s výpadkami po ruskom ostreľovaní.

Politička navyše zachováva korektné vzťahy s predstaviteľmi Európskej únie. Meloniovú už bez väčších treníc navštívili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či šéfka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. Zachováva štandardné kontakty s lídrami kľúčových európskych štátov, možno s výnimkou jej nezhôd s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Pokiaľ ide o odpor proti masovej migrácii, Meloniová si tvrdý postoj zachovala aj po voľbách. Hranice svojej krajiny, ktorá čelí návalu prisťahovalcov prevažne zo Severnej Afriky, navrhla chrániť aj pomocou takých nekompromisných opatrení, ako je konfiškácia lodí mimovládnym organizáciám.

Proti bruselskej línii sa stavia aj v prípade zákazu spaľovacích motorov po roku 2035, čo možno označiť za revolúciu v osobnej mobilite. „Termín rozlúčky so spaľovacími motormi do roku 2035 nepovažujem za rozumný, ale za hlboko škodlivý pre náš výrobný systém, na vnútroštátnej úrovni existuje zhoda medzi jednotlivými stranami a ja ju chcem využiť na dôrazné riešenie tejto otázky,“ povedala začiatkom roka.

Boj za hotovosť aj proti mafii

Pokiaľ ide o iniciatívu na domácej pôde, Meloniovej vláda len pár dní po prevzatí mandátu zrušila nariadenie, v súvislosti s ktorým museli byť proti covidu zaočkovaní lekári a zdravotníci. Do práce sa tak mohli vrátiť približne štyri tisícky zdravotníkov a lekárov, ktorí vakcináciu nepodstúpili.

Proti prúdu pláva aj v otázke obmedzovania platieb v hotovosti. V snahe pomôcť malým obchodníkom premiérka koncom minulého roka stanovila plány na zvýšenie zákonného limitu pre hotovostné transakcie z tisíc na päťtisíc eur a zároveň zrušenie pokuty pre maloobchodníkov, ktorí odmietajú bezhotovostné platby za transakcie do 60 eur.

S cieľom povzbudiť rodiny, aby mali viac detí, Meloniová na jeseň oznámila zvýšenie príspevkov po narodení dieťaťa o 50 percent a  avizovala, že ženy, ktoré sa rozhodnú predĺžiť si materskú dovolenku nad päť mesiacov o ďalší mesiac, tak môžu urobiť s tým, že budú dostávať až 80 percent platu namiesto 30 percent. Politička oznámila aj zníženie dane na výrobky a potreby pre novorodencov. „Pokračujeme v sústreďovaní na dnešok neuvedomujúc si, že nebudeme mať zajtrajšok,“ povedala o nízkej pôrodnosti v krajine.

Osobitnou témou v Ríme je aj boj proti mafii, v rámci ktorého si môže Meloniová pripísať bod k dobru. Talianska polícia totiž v januári zatkla jedného z najhľadanejších zločincov v krajine, šéfa sicílskej mafie Cosa Nostra Mattea Denara. Ten sa pred justíciou skrýval 30 rokov. V reakcii na to politička uviedla, že inkriminovaný deň, 16. január, by mal byť štátnym sviatkom na uctenie si bojovníkov proti mafii.

Politička koncom januára prispela k väčšej energetickej bezpečnosti svojej krajiny, keď rokovala so zástupcami Líbye. Počas jej návštevy Tripolisu energetické spoločnosti oboch krajín podpísali dohodu o plyne v hodnote osem miliárd dolárov. Pre líbyjský energetický sektor to predstavuje najväčšiu investíciu za viac ako dve desaťročia. Meloniová zdôraznila, že Taliansko sa neusiluje sa o „predátorskú“ pozíciu, ale chce pomôcť africkým národom „rásť a bohatnúť“.

Takmer tretinová podpora

Meloniová po jesennom volebnom triumfe sľúbila, že zjednotí taliansky ľud. To, či sa jej to zatiaľ podarilo, je otázne, no isté je, že obrusuje hrany a hlavnými líniami svojej politiky dokáže uspokojiť široký okruh voličov. Konzervatívcov napríklad podporou rodiny, liberálov zasa prísne proukrajinským postojom.  

Možno aj preto podpora jej strany Bratia Talianska stúpa a podľa portálu Politico by ju aktuálne volilo až 30 percent občanov. Parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnili 25. septembra, jej strana vyhrala so ziskom 26 percent hlasov. Strana pritom nerastie na úkor koaličných partnerov (Liga Mattea Salviniho a Taliansko Vpred Silvia Berlusconiho), ktorí majú stabilnú podporu.

Výtlak predsedníčky vlády badať aj v regiónoch. Kandidáti podporovaní pravicovou koalíciou Meloniovej totiž minulý mesiac zvíťazili v regionálnych voľbách v severotalianskom regióne Lombardsko i v regióne Lazio, v ktorom sa nachádza hlavné mesto Rím.