Káčerove slová sú zlyhaním minimálne z troch dôvodov.
V prvom rade v sebe skrývajú až trestuhodnú mieru paušalizácie. Akési skryté delenie na ustráchaných Slovákov a, naopak, hrdinských Ukrajincov existuje iba v Káčerovej mysli. A to už len z toho dôvodu, že boj so zbraňou odmietlo približne 40-tisíc Slovákov. Na porovnanie, iba mužov v produktívnom veku (15-64) na Slovensku žije vyše 1,8 milióna.
Po druhé, ľudia s priemerným pudom sebazáchovy sú prirodzene naprogramovaní tak, že ak majú zabíjať a zomierať, bezprostredným dôvodom má byť vlastná ochrana či ochrana svojej rodiny a národa. Ak Slováci preventívne odmietnu boj za úplne iné a veľmi vzdialené neosobné záujmy (nazvime ich geopolitické), nie je na tom nič odsúdeniahodné.
Do tretice, hoci odhodlanie Ukrajincov v mnohých smeroch prekonáva očakávania a zaslúžia si rešpekt, minister si o nich vypestoval až príliš romantickú predstavu, ktorú nabúrava hneď niekoľko zrejmých faktov.
Od začiatku ruskej agresie aj roky pred ňou, Ukrajinu opustili milióny ľudí. Vôbec najviac ich pritom odišlo do Ruska. A to takmer tri milióny. Kvantá bojaschopných mužov, ktorí tak chceli urobiť, zastavila až platnosť vojnového stavu a zatvorené hranice.
Mnohí z tých, čo ostali, takisto hrdo s okupantami kolaborujú. „Ruská piata kolóna na Ukrajine žije a má sa dobre. Rok po invázii je Ukrajina prešpikovaná ruskými kolaborantami a sympatizantami,“ napísal minulý mesiac prestížny magazín Foreign Policy. Pre prípady kolaborácie štátnych úradníkov vlani prišiel o miesto už aj šéf tajnej služby SBU či generálna prokurátorka.
O problémoch svedčí aj fakt, že prezident Volodymyr Zelenskyj minulý mesiac podpísal kontroverzný zákon, ktorý sprísnil tresty za neposlušnosť alebo útek z armády. Za dezerciu ukrajinským vojakom po novom hrozí až 12 rokov väzenia, čo ľudskoprávni aktivisti kritizovali.
Napokon, hoci minister vraví, že Ukrajinci „nechodia na úrady“ a „nenosia papiere, že odmietajú bojovať za svoju krajinu“, skutočnosť je iná. Niektorí z nich sa napríklad vyhýbajú vojne falošnými dokladmi, o čom len nedávno informovala televízia JOJ. Výroba týchto falzifikátov sa tam v niektorých prípadoch stala biznisom.
Samozrejme, tieto riadky nie sú škodoradostnou kritikou Ukrajincov ani nekritickou obhajobou Slovákov. Jedni aj druhí totiž konajú prevažne v medziach základných inštinktov.
Ak je však Káčer schopný v rozpore s poslaním vlastného úradu zhodiť vlastný národ, ktorý sa mu skladá na výplatu, vyzdvihnúť cudzí a pritom zamlčať komplexný stav vecí, opäť sa natíska otázka, koho vlastne zastupuje...
A či sa skôr nepodobá na ministra vojny ako na šéfa diplomacie.
