Ficovi ide karta. Má za sebou mimoriadne úspešný štart predvolebnej kampane. Ten začal oslavami MDŽ, ktorý trval až do nedele a v rámci ktorého opäť napĺňal kultúrne domy po celom Slovensku. Medzitým sa jeho Smer dostal v prieskumoch politických strán na prvé miesto a ako darček z neba mu do vienka spadol aj zbabraný odsun migov na Ukrajinu.
Fico silný týždeň zakončil tým, že dostal pod tlak svojho hlavného rivala. A to tak, že všetky vyššie menované udalosti spojil do jednej, čoho výsledkom bola výzva pre Petra Pellegriniho, aby spolu po voľbách vytvorili „vládu mieru“.
O tom, že Fico vie, čo robí, svedčí aj bližší pohľad na posledný prieskum verejnej mienky, v ktorom Smer narástol o 1,3 percenta, zatiaľ čo Hlas poklesol takmer o tri. To len potvrdzuje to, čo ukázali už predchádzajúce dáta, teda, že Pellegriniho podporujú najmä bývalí voliči Smeru, ktorý sa od Hlasu môžu pomerne rýchlo otočiť späť k Ficovi.
A práve to sa v posledných dňoch, zdá sa, deje. Dôvodov je viacero.
V prvom rade takmer dve tretiny Slovákov podporujú zahraničnú politiku, ktorú reprezentuje iba Robert Fico (Republika je pre väčšinu príliš radikálna).
Keby Pellegrini hovoril to, čo jeho voliči, nemal by problém. Lenže on to hovoriť nechce.
Namiesto toho, a to je druhá poznámka, pestuje dvojtvárnosť. Je to riskantná hra. Na jednej strane si chce udržať bývalých Ficových voličov a na druhej vytvoriť koalíciu s niekým iným ako so Smerom. A snaží sa to dosiahnuť tým, že hrá na všetky strany.
Prejavilo sa to už v októbri, kedy sa snažil žmurkať na progresívcov napríklad tým, že jeho strana podporila ich návrh na zavedenie partnerského spolužitia (čítaj registrovaných partnerstiev). To bola len prvá koštovka, o akú stratégiu sa líder Hlasu pokúsi.
Omnoho väčší problém pre neho nastal po tom, čo robil názorové kotrmelce pri vojne na Ukrajine, špeciálne pri migoch. Tam si Pellegriniho dvojtvárnosť všimli už aj v OĽaNO.
Pellegrini tým nerobil nič iné, len ohrozoval svoje preferencie a dával muníciu Robertovi Ficovi. Ten sa, samozrejme, chopil ponúknutej šance a začal využívať snahy Hlasu priblížiť sa opačnému táboru.
Tie sa zintenzívnili najmä po tom, čo sa Pellegrini v polovici februára v rozhovore pre Nový čas vyjadril, že nebude vo vláde, v ktorej bude figurovať aj Robert Fico. A to aj napriek tomu, že Smer je pre jeho voličov stranou číslo dva a najžiadanejším koaličným partnerom. Smer vďaka tomu pri každej príležitosti voličom pripomína, že Hlas chce ísť do vlády s progresívcami.
Teraz Fico šikovne využil aj situáciu s migmi a otvoril ďalší front. Nedeľná výzva na vytvorenie vlády mieru je pre Pellegriniho obzvlášť nepríjemná. Pellegrini ju totiž nemôže ani prijať, ani odmietnuť. Ak by ju prijal, musel by sa zmieriť s koalíciou so Smerom, z ktorej má evidentne husiu kožu. Na druhej strane, ak by ju odmietol, znova by zneistil svojich voličov a Ficovi by dal do rúk ďalší dôvod na útoky voči svojej strane.
Preto sa dá očakávať, že v Hlase prejdú Ficovu výzvu mlčaním. No ani to nie je dobrý signál, pretože tým znova potvrdia, že nemajú v otázkach vojny jasné postoje a volič sa na nich nemôže spoľahnúť.
A to ukazuje ďalší dôvod, prečo Smer rastie.
Keďže Pellegrini je pre voliča nečitateľný, ako jediná skutočná alternatíva voči súčasnej garnitúre sa javí Smer. Ten zastáva najmä v otázke vojny celý čas ako jediný konzistentné stanovisko, ktoré je podľa prieskumov zároveň najbližšie väčšinovému postoju Slovákov.
Mimochodom, Smer vyhráva aj na umelecký dojem. Obe strany totiž v uplynulom týždni organizovali veľké akcie, ktorými cielili na regióny. No zatiaľ čo Pellegrini organizoval konferenciu pre starostov zvolených v komunálnych voľbách za jeho stranu, čo v konečnom dôsledku vyznelo ako elitárska akcia pre VIP hostí, Fico vyšiel medzi ľudí a rozdával ženám po celom Slovensku ruže.
Chápem, že Pellegrini potrebuje publiku pripomenúť svoje veľké víťazstvo a straníkov opätovne nabudiť. Avšak, ak nechce, aby jeho strana vyfučala rýchlejšie, ako vyletela hore, musí čím skôr nájsť uveriteľný politický obsah. Inak sa bude musieť ďalej prizerať tomu, ako v jeho revíre pytliači Robert Fico. A ten určite rád otestuje, koľko z Pellegriniho voličov si môže vziať späť.
Lídrovi Hlasu sa potom môže stať, že sa scvrkne na percentuálnu úroveň strán súčasnej koalície, čo by znamenalo koniec nielen jeho premiérskym ambíciám, ale aj snahám vytvoriť vládu bez Fica.
Skutočná otázka šesť mesiacov pred voľbami teda znie, čo sa stane, keď sa Hlas prepadne na tretie alebo nižšie miesto v prieskumoch a pochopí, že v novej vláde sa stane len prívesom liberálov. Či ho náhodou nestihne osud Procházkovej strany a vnútorný rozklad ešte pred voľbami. Pretože sen o premiérovi sa práve teraz rozpúšťa ako cukor.
Len preto, že sa bojí hovoriť (nielen o vojne) to, čo si myslia jeho vlastní voliči.