Súdny dvor EÚ rozšíril právo na odškodnenie majiteľom dieslových áut

Utorkové rozhodnutie rozširuje právo majiteľov ďalších áut, vybavených nepovolenou technológiou, uchádzať sa o náhradu škody. Doteraz mali nárok na odškodnenie len vtedy, ak ich výrobcovia úmyselne klamali. To bol prípad motora EA189, ktorý stál v centre aféry Dieselgate, emisného škandálu automobilky Volskwagen.

Plné dôsledky rozhodnutia ECJ zatiaľ nie sú jasné, výrobcovia by však mohli čeliť novej vlne žiadostí o odškodnenie.

Mercedes bude odškodňovať tiež

Kupujúci motorového vozidla vybaveného zakázaným rušiacim zariadením má právo na náhradu škody od výrobcu automobilov, ak uvedené zariadenie spôsobilo tomuto kupujúcemu škodu. V utorok tak rozhodol Súdny dvor EÚ po tom, čo sa na neho v tejto veci obrátil nemecký súd. Súdny dvor o tom informoval v tlačovej správe.

Krajinský súd v Ravensburgu rozhoduje o žalobe o náhradu škody medzi jednotlivcom a spoločnosťou Mercedes-Benz Group. V centre žaloby je náhrada škody, ktorú Mercedes-Benz Group spôsobila tým, že do vozidla s dieselovým motorom, ktoré kúpil poškodený, zabudovala softvér znižujúci mieru recirkulácie výfukových plynov, ak vonkajšie teploty klesnú pod určitú hodnotu. Takéto rušiacie zariadenie však spôsobuje zvýšenie emisií oxidu dusíka a je preto zakázané nariadením č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel.

V nemeckom práve môže právo na náhradu škody existovať pri jednoduchej nedbanlivosti, ak bolo porušené právo určené na ochranu iných osôb. Súd v Ravensburgu sa pýtal, či sa relevantné ustanovenia smernice, ktorá zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a spomenutého nariadenia majú vykladať v tom zmysle, že chránia osobitné záujmy jednotlivého kupujúceho takéhoto vozidla. Zároveň chcel vedieť, či je na účely praktického účinku práva EÚ nevyhnutné, aby výhoda vyplývajúca z používania vozidla nebola započítaná do práva na náhradu škody alebo aby bola táto výhoda započítaná len v obmedzenom rozsahu.

Súdny dvor EÚ dospel k záveru, že rámcová smernica vytvára priamu spojitosť medzi výrobcom automobilov a jednotlivým kupujúcim motorového vozidla, ktorá mu má zabezpečiť, že toto vozidlo je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie. Smernica a nariadenia preto spolu chránia aj osobitné záujmy jednotlivého kupujúceho motorového vozidla voči výrobcovi tohto vozidla, ak je toto vozidlo vybavené zakázaným rušiacim zariadením.

Členské štáty podľa Súdneho dvora majú povinnosť stanoviť, že kupujúci takéhoto vozidla má právo na náhradu škody od jeho výrobcu. Ak krajiny nemajú ustanovenia práva EÚ, ktoré upravujú pravidlá získania náhrady škody pre kupujúcich dotknutých nadobudnutím vozidla vybaveného zakázaným rušiacim zariadením, musia si tieto pravidlá stanoviť. Nemôžu však znemožniť alebo nadmerne sťažiť získanie primeranej náhrady škody spôsobenej kupujúcemu ani viesť k bezdôvodnému obohateniu oprávnených osôb.

(tasr, sita)