Heger s Naďom budujú atlantizmus ruskými metódami

Vláda Eduarda Hegera, osobitne ministri Naď a Káčer, poškodzuje svojím rozhodnutím aj to, k čomu sa sami hlásia.

Rastislav Káčer a Eduard Heger. Foto: Martin Baumann/TASR

Rastislav Káčer a Eduard Heger. Foto: Martin Baumann/TASR

Malo by to byť jasné, nad slnko jasné, ale nie je. Žijeme dobu, keď sa faktom stáva to, čo si niekto myslí, že je fakt. A námietka sa odbije väčšou dávkou arogancie.

Vo vedľajšom texte profesor Ľalík jednoznačne preukazuje, prečo ani zmenený právny základ neumožňuje vláde poslať stíhačky na Ukrajinu. Medzinárodná zmluva, ktorou chce Hegerova vláda porušiť ústavu, si totiž vyžaduje schválenie v parlamente.

Metódy, ktoré nám tu Heger s Naďom a Čaputovou zanášajú, sú neústavné a svojím duchom - prečo to nepovedať slovom, proti ktorému vo vláde bojujú - ruské. Právo sa zneužíva na politiku. Viac o tom v skvelom texte profesora Ľalíka.

Lenže Hegerova vláda sa dopustila aj troch ťažkých politických chýb, ktoré po nich zostanú.

Po prvé, slovenskí atlantisti práve rozbíjajú to, po čom roky volali.

Každá jedna nadácia, každý prozápadný politik tu od roku 1993 hovorí o tom, že Slovensko potrebuje budovať zahraničnopolitický konsenzus. Prišla prvá skúška, pri moci je druhá generácia atlantistov, a hneď to pošliapali a hlasito podupali.  

Ak si dve tretiny alebo podľa iného prieskumu 70 percent Slovákov neželá, aby sme dodávali zbrane na Ukrajinu, ak po tom volá väčšina voličov všetkých strán, ktoré nie sú progresívne, potom Heger s Čaputovou práve rozbíjajú konsenzus.

Ten totiž existuje, solidarizuje sa s napadnutými Ukrajincami, ale odmieta sa zapojiť do vojny.

Čaputová, ktorá tento postup odobrila, a Heger, ktorý zaň nesie zodpovednosť, ponesú priamu vinu za ďalšiu radikalizáciu verejnej mienky. Namiesto toho, aby vedeli, kde je naše miesto a čo je v súlade so slovenskými záujmami, sa rozhodli pre riskantnú hru.

Dnes možno zvíťazia, ale zajtra na to doplatia. Ak nie oni, tak ich pohľad na zahraničnú politiku.

Atlantizmus tu už nebude mať iba pachuť Mečiara, ktorý spolu s Dzurindom podporil vojnu proti Iraku pred 20 rokmi, ale aj politikov, ktorí sa k právu správali ako autokrati.

Po druhé, Naď s Káčerom sa cítia ako Poliaci, lenže nimi nie sú. A ani Slovensko nie je Poľsko.

Varšava chce vybudovať najsilnejšiu armádu na kontinente, na obranu chcú dávať viac ako 3 percentá HDP, zbrane plánujú nakupovať všade po svete, Kaczynski už špekuloval o tom, ako dosiahnuť stav, aby aj Poľsko bolo jadrovou mocnosťou (keby sa jadrovou mocnosťou stala EÚ).

Všetko z toho je Slovákom na hony vzdialené. Sme iní, a kto to chce meniť, už nejde iba proti spoločenskému konsenzu, ale aj proti národnej mentalite.

Slovenskí atlantisti sú Poliakmi iba verbálne. Stačí spočítať, koľko z nich má modrú knižku a namiesto armády slúžilo v treťom sektore.

A po tretie, celý tento neústavný a nekompetentný švindeľ chcú predať ako výhodný biznis. Že ide o 900 miliónov, ktoré vraj dostaneme ako náhradu za „šrot“. Takže sa už nesprávajú ani ako vojaci, ale ako kupci.

Takto – vážení poverení páni a pani prezidentka – neprospievate ničomu, ani svojej prozápadnej politike.

Robíte z toho celého karikatúru.