Toto je mečiarovský moment Hegera s Naďom. A Čaputová sa nespráva ako Michal Kováč

Hegerova vláda obchádza ústavu a Zuzana Čaputová jej v tom vyjadrila podporu. Dočasne poverená vláda nemôže poslať stíhačky na Ukrajinu, nemôže si ani svojvoľne zmeniť formu tohto právneho aktu a ak sa o to pokúsila, tak nemôže obísť parlament.

Lenže to všetko Heger s Naďom a Káčerom a podporou celej vlády urobili. K ústave sa správajú rovnako ako Vladimír Mečiar, keď zbavil poslanca Gauliedera poslaneckého mandátu. Robia niečo, čo robiť nesmú.

Zažívame reinkarnovaný mečiarizmus, ale s jedným dôležitým rozdielom – Zuzana Čaputová sa nespráva ako bývalý prezident Michal Kováč. A teda nefunguje deľba a kontrola moci, základný prvok liberálnej demokracie.

To, čo zvládol Kováč, Čaputová nedokáže napodobniť. Prezident Kováč vtedy potvrdil zmysel deľby moci a na Mečiarovu vládu začal vyvíjať tvrdý tlak. Naopak, Zuzana Čaputová buď alibisticky mlčí, alebo proatlanticky prikyvuje a postup Hegera s Naďom schvaľuje.

Lenže pri stíhačkách ide viac o Slovensko ako o Ukrajinu.

Jednak preto, že sa tým nad naše pomery zapájame do vojny, ktorá nie je našou vojnou a ktorá sa neskončí dobre. Krajina s takou malou armádou, akú máme, by si to mala trikrát rozmyslieť. A tiež preto, že tým porušujeme slovenskú ústavu, čo je ohrozenie prvého princípu demokratického režimu.

Iróniou je, že Zuzana Čaputová kandidovala kedysi ako bojovníčka za právny štát. Teraz sa pozerá, ako sa po ústavnosti šliape – a schvaľuje to.

Pritom by stačilo tak málo.

Čaputová vôbec nepotrebuje toľko osobnej odvahy, ako mal prezident Michal Kováč. Nečelí únosu syna, nečelí verejnému hanobeniu z Úradu vlády SR a kampaniam z verejnoprávnej televízie, práve naopak. Premiér jej posiela bianco podporu, keď si želá, aby opäť kandidovala a vyhrala prezidentské voľby, žiadne médium, ktoré si k sebe pustí, jej nepoloží nepríjemnú otázku.

Lenže osvietenská aura klame.

Vláda sa svojvoľne rozhodla obísť a porušiť ústavu a prezidentka má konať. Tým, že to nerobí, ale, naopak, podporuje neústavný postup, sa vystavuje dvom rizikám: stíhaniu za úmyselné porušenie ústavy (čl. 107 ústavy) alebo iniciovaniu ľudového hlasovania, kde by mohla byť odvolaná (čl. 106).

To prvé by bolo trochu zložitejšie preukázať, keďže ústavu porušuje vláda, na to druhé sú zase potrebné tri pätiny hlasov v parlamente. A tie zrejme neexistujú.

Prezidentke tak najskôr hrozí politický trest v najbližších voľbách. Aby k tomu ale došlo, mala by čeliť podstatne väčšiemu tlaku.

Alebo sa vrátiť kratšou cestou späť a zastaviť protuprávny postup vlády a následne Hegerovi zobrať poverenie a vymenovať nového premiéra.

Inak si ju budeme pamätať ako prezidentku, ktorá sa prizerala porušovaniu ústavy a nedosiahla úroveň Michala Kováča.