Začiatkom tohto týždňa zarezonovala svetom automobilizmu správa, podľa ktorej sa definitívne pochovanie spaľovacích motorov v osobných vozidlách odkladá na neurčito.
S informáciou prišla v utorok agentúra Reuters. Odvolávala sa pritom na dokument, v ktorom Európska komisia načrtla svoje návrhy nemeckému ministerstvu dopravy. V ňom sa má prezentovať vytvorenie novej kategórie vozidiel, ktoré môžu jazdiť len na uhlíkovo neutrálne palivá.
Stále nepotvrdený ústupok eurobyrokratov by bol výsledkom tlaku, ktorý v hodine dvanástej vyvinula skupina európskych automobilových veľmocí na čele s Nemeckom. Tá zo zákazu požadovala výnimku pre syntetické palivá a sčasti aj pre biopalivá, o ktorých hovorí Taliansko.
Krátko po zverejnení správy agentúry Reuters však bruselský portál Politico informoval, že EK zo svojich pôvodných plánov neustúpi. „Komisia bude stáť za dohodou v trialógu,“ povedal novinárom jej nemenovaný predstaviteľ s odkazom na predchádzajúcu dohodu medzi inštitúciami EÚ o cieli 100-percentného zníženia emisií CO2 do roku 2035.
Ministerka pre európske záležitosti Anna Lührmannová v utorok prezradila, že riešenie tejto otázky by mohol priniesť už nadchádzajúci samit EÚ, ktorý sa začal vo štvrtok. Prepracovanú podobu zákazu by sme tak mohli spoznať už v najbližších dňoch. To, že sa táto téma uzavrie už na prebiehajúcom samite, však nemenovaný nemecký predstaviteľ, naopak, poprel. Na programe to vraj nie je.
Hoci v radoch zástancov konvenčného pohonu vyvolali informácie agentúry Reuters malú vlnu ovácií a časť médií písala o veľkej bruselskej otočke, realita je iná. Bez ohľadu na finálnu podobu kompromisu totiž už dnes možno povedať, že sme svedkami víťazstva zelených a elektromobilistov.
Oba typy palív, ktoré sa po roku 2035 možno podarí zachovať, so sebou prinášajú viac problémov ako riešení. A bude to platiť nielen dlhé roky, ale možno až desaťročia.
Hoci pri nich zásadnejším spôsobom nemusíme meniť vlastné mentálne nastavenie a životný štýl, výrobné procesy vozidiel či existujúcu infraštruktúru čerpacích staníc, tu niekde sa ich výhody končia.
Deficit a veľké ceny
Pokiaľ ide o syntetické palivá, zrejme ich najväčšiu slabinou je v súčasnosti veľmi limitovaná produkcia. Jeden z premiantov v tomto ohľade, automobilka Porsche, ich výrobu oficiálne spustila iba na sklonku minulého roka. Zo začiatku avizovala výrobu v objeme 130-tisíc litrov ročne. Po pilotnej fáze sa produkcia rozšíri na minimálne 55-miliónov litrov ročne, a to do polovice desaťročia. Približne o dva roky, teda okolo 2027 až 2028, chce zvýšiť kapacitu na 550-miliónov litrov ročne.
Na porovnanie, aj tak malý štát, akým je Slovensko, ročne spotrebuje vyše pol miliardy litrov benzínu a zhruba dve miliardy litrov motorovej nafty. Vyplýva to zo štatistík Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu (SAPPO). Európske veľmoci, ako Nemecko či Francúzsko, pritom tieto objemy spotrebujú v horizonte niekoľkých dní. Analytici z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy spočítali, že aj keby sa zobrali všetky syntetické palivá na svete vyrobené v roku 2035, pokrylo by to len desatinu spotreby áut v spolkovej krajine.
Samostatnou kapitolou je aj cena. Realistické odhady podľa magazínu Forbes hovoria o tom, že syntetické palivá sa budú do roku 2030 predávať za tri až štyri eurá za liter, čo je takmer trojnásobok súčasných slovenských spotrebiteľských cien za benzín a naftu.
Výrazné otázniky prichádzajú aj v súvislosti s ich energetickou účinnosťou. Syntetické palivá sú podľa odhadov organizácie Transport & Environment približne štvornásobne menej efektívne ako batérie. Inými slovami, napájanie súčasného vozidlového parku syntetickými palivami namiesto akumulátorov by si vyžadovalo štvornásobok produkcie elektriny.
Pokiaľ ide o výrobu syntetických palív v podmienkach Slovenska, ako krajina sme sa posunuli opačným smerom. Hovorca domácej rafinérie Slovnaft Anton Molnár totiž pred časom varoval, že aj rozvoj v tomto smere zbrzdí extrémne zdanenie jeho nadziskov, ku ktorému napokon parlament v stredu pristúpil.
Jedlo či palivo?
Svet podľa všetkého nespasia ani biopalivá. U týchto látok sčasti existujú podobné výhrady ako pri syntetických palivách, no objavujú sa aj tie druhotné a menej viditeľné.
Celosvetový rozmach na poli spotreby biopalív by totiž mohol spôsobiť nedostatok rastlinných olejov, ktoré sa používajú pri varení. Vo svojom tohtotýždňovom texte na to upozornila agentúra Bloomberg. Tá pripomína, že diskusia o tom, či je dôležitejšie jedlo alebo palivo, tak môže nabrať na intenzite.
Dopyt po rastlinných olejoch je v súčasnosti taký vysoký, že producenti biopalív nepohrdnú ani použitým kuchynským olejom alebo kalom vznikajúcim pri spracovaní palmového oleja.
Situáciu s dostupnosťou navyše zhoršujú mimoriadne suchá v Argentíne, vojna na Ukrajine, obmedzovania v odlesňovaní v Malajzii či v Indonézii a takisto škrtanie pesticídov v Európskej únii.
Ohrozenie dodávok následne vytlačí poľnohospodárske ceny nahor a spomalí celosvetové snahy o premenu potravy na palivo, tvrdí vplyvný obchodník Dorab Mistry so 40-ročnými skúsenosťami v odbore.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) varovala, že nafukovanie dopytu po biopalivách a hroziaci nedostatok medziproduktov na ich výrobu by v prípade neriešenia mohli podkopať potenciál biopalív v oblasti dekarbonizácie.
Dôveru v biopalivá neposilňuje ani skepsa, ktorá panuje v súvislosti s novým typom benzínu E10 obsahujúcim zvýšený podiel biozložky. Okrem toho, že spôsobuje poškodenie komponentov starších áut, neprináša požadovaný pokles v emisiách výfukových plynov. Spoločnosť Emission Analytics napríklad zistila, že v dôsledku používania tohto typu paliva klesli emisie CO2 v priemere iba o zanedbateľných 0,5 percenta.
Ich čas možno príde, no skoro to nebude
Pripomeňme, že syntetické palivá sa vyrábajú štiepením vody s následným pridaním CO2. Výrobný postup je dvojfázový. V prvej sa elektrolýzou štiepi voda na vodík a kyslík, v druhej fáze sa vodík kombinuje s CO2 a pomocou chemickej reakcie sa získa syntetické palivo.
Pojem biopalivo zasa označuje látku organického pôvodu, ktorá sa dá použiť ako zdroj energie. V prípade týchto palív ide o hmoty bohaté na energiu, ktoré buď vznikajú priamo biologickými procesmi, alebo sú odvodené z chemickej premeny biomasy predtým živých organizmov, teda rastlín a živočíchov.
Hoci nie je vylúčené, že syntetické palivá a biopalivá v dôsledku technologického pokroku nakoniec zaujmú v osobnej doprave významnejšie miesto, ide o hudbu veľmi vzdialenej budúcnosti a zatiaľ sa nič podstatné nemení. Zjednodušene povedané, minimálne v horizonte jednej generácie sa zrejme budeme musieť rozhodovať medzi kúpou elektromobilu a zachovaním svojho staršieho auta na benzín alebo naftu.