Za návrh hlasovala väčšina bývalej vládnej koalície vrátane OĽaNO, Sme rodina, liberálni poslanci okolo Jána Budaja, ale aj tarabovci. Poslanci SaS aj poslanci okolo Petra Pellegriniho sa zdržali. Proti návrhu hlasovala väčšina poslaneckého klubu Smer.
Predseda OĽaNO Igor Matovič solidárny príspevok označuje za daň z vojny. "Slovnaft zaplatí z mimoriadneho zisku z ruskej ropy 70% špeciálnu daň … a tak máme v štátnej kešeni prvú časť potrebnú na odmenu 500€ za účasť na historických voľbách," komentoval Matovič hlasovanie parlamentu.
Druhé zvýšenie za štvrťrok
Výpočet výšky dane vychádza z dvoch súm – priemer toho, čo firmy zarábali v minulých rokoch, zvýšený o dvadsať percent a zisk z minulého roka. Zdaní sa rozdiel medzi týmito dvomi sumami. Zákon by mal nadobudnúť platnosť 1. mája.
Daň sa chápe ako takzvaný solidárny príspevok a výnos z nej by mal podľa predstáv poslancov pomôcť vykompenzovať vysoké ceny energií pre domácnosti a firmy. Pôvodne mala platiť iba pre rok 2022, no poslanci navrhujú vztiahnuť ju aj na účtovné obdobie roka 2023.
„Navrhuje sa pri výpočte základu pre výpočet príspevku vztiahnuť aj zdaňovacie obdobie so začiatkom v kalendárnom roku 2023 z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej situácie, ktorá sa predpokladá, že bude pokračovať aj v danom roku,“ píše sa v dôvodovej správe.
Poslanci na sklonku minulého roka už schválili mimoriadnu daň pre Slovnaft vo výške 55 percent, ktorú rafinéria zaplatí za minulý rok.
Pôvodne sa počítalo so sadzbou 70 percent pre roky 2022 až 2025. S návrhom prišiel Igor Matovič v čase, keď bol ešte minister financií. No musel ustúpiť strane SaS, ktorá ju žiadala znížiť výmenou za podporu štátneho rozpočtu pre rok 2023.
Dodatočné zvýšenie z pôvodných 55 až na 70 percent by malo do štátnej kasy priniesť ďalších 130 miliónov eur a celkový zisk z dane by mal podľa exministra financií presiahnuť pol miliardy eur.
Úroveň navrhovaného zdanenia pritom vysoko prevyšuje európsky priemer a únijné odporúčania. Európska únia totiž odporúča daň vo výške 33 percent, čo je menej ako dvojnásobok slovenskej sadzby.
Matovič: Daň z utrpenia je fér
„Myslíme si, že toto zdanenie je fér, podľa mňa by sadzba mala byť až 95 percent tak ako v Maďarsku,“ povedal koncom februára o svojom opatrení Matovič.
Príjmom z tejto dane chcel exminister financovať napríklad 500-eurovú odmenu za účasť v parlamentných voľbách. „Vrátime ľuďom aspoň časť tej straty, ktorú ľudia majú, kvôli tomu, že za našimi hranicami je vojna,“ povedal Matovič. Túto daň nazval daňou z utrpenia, ktorá sa im vráti v podobe 500-eurovej odmeny.
Matovič dal zároveň za príklad Maďarsko, kde podľa neho platí až 95-percentné zdanenie. Rozdiel je však v tom, že maďarská vláda nezdaňuje zisk ako taký. Zdaňuje rozdiel medzi typmi ropy Ural a Brent a až ten je zaťažený vysokou daňou.
„My nehovoríme o tom, že im ideme zobrať všetko. Oni riadny zisk majú, my hovoríme o tom nadmernom zisku. A ani z toho nadmerného zisku im nechceme zobrať všetko, stále im časť zostane. Neobstojí teda tvrdenie, že ich chudákov ideme zničiť, keď vieme, že majú miliardu eur zisk,“ argumentoval pre Štandard šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.
Slovnaft: Stali sme sa terčom svojvôle pár poslancov
Hovorca Slovnaftu Anton Molnár pre Štandard uviedol, že navrhované zvýšenie dane by malo pre rafinériu výrazne negatívny vplyv. Ohrozené by boli investície v oblasti zmeny technológií na spracovanie inej ako ruskej ropy a druhou stranou mince sú vraj obrovské investície v súvislosti s Green Dealom a snahou o uhlíkovú neutralitu na úrovni celej Európskej únie. „Všetky spomenuté projekty si vyžadujú obrovské investície presahujúce miliardy eur,“ varuje Slovnaft.
Podľa hovorcu tiež príde k znevýhodneniu v porovnaní s okolitými krajinami ako Rakúsko, Česko, Poľsko alebo aj Chorvátsko. Argument vysokého zdanenia v Maďarsku je podľa neho scestný, keďže maďarská vláda nezdaňuje zisk celej firmy a všetkých transakcií ako takých. „Zdaňuje rozdiel medzi cenami rôp typu Urals a Brent, čo je len malá časť celkových aktivít. Na druhej strane, maďarská vláda vie podporiť svoj domáci priemysel, či už je to pri veľkých investíciách, alebo pri ďalších aktivitách v prospech národného hospodárstva,“ upozornil Molnár s tým, že schválenie návrhu matovičovcov by dostalo Slovnaft do veľkej konkurenčnej nevýhody oproti zahraničiu.
Zároveň poukázal na to, že na Slovensku Slovnaft za posledných 20 rokov prakticky nečerpal nič zo štátnych dotácií, fondov či z niečoho podobného, no, naopak, preinvestoval 2,7 miliardy eur.
„Každý, kto to sleduje, vidí, že ide o nevyspytateľné legislatívne prostredie, v ktorom si rozmyslíte, či chcete investovať. Lebo častokrát vyrieknuté slová politikov v skutočnosti nemajú váhu, nakoľko sa neustále menia. Môžete sa stať selektívnym politickým terčom z týždňa na týždeň kvôli svojvôli pár poslancov. Takéto prostredie žiadnemu investorovi nemôže vyhovovať,“ komentoval pre Štandard.
„Slovensko to v konečnom dôsledku ochudobňuje, keďže v konkurencii o budúce investície s okolitými štátmi z tohto vychádzame ako nevýhodná, nevypočítateľná a riziková krajina,“ uzavrel.
Rozhodne arbitráž?
Generálny riaditeľ rafinérie Oszkár Világi už v decembri po schválení 55-percentnej dane pohrozil, že so štátom sa budú súdiť. Avizovali konanie na arbitrážnom súde až vo Washingtone. Právnik, ktorého citovali Hospodárske noviny, uviedol, že rafinéria by v prípade úspechu mala nárok nielen na zmarený zisk.
„Naši právnici analyzujú celý proces prijatia danej normy najmä v kontexte rozpravy v parlamente, kde bývalý minister financií vyjadreniami prezentoval toto opatrenie ako nariadenie namierené proti maďarským vlastníkom. Práve z tohto aspektu si myslíme, že budeme v prípadnej žalobe úspešní,“ povedal v minulosti pre Denník E Molnár.
