Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pred 40 rokmi uskutočnila ŠtB Akciu Vír, zameranú proti františkánskym komunitám

V období normalizácie v Československu nepovoľoval komunistický režim prijímanie nových členov do reholí a ani ich verejné fungovanie. Aj preto sa rehoľný život preniesol do ilegality a rehole sa rozširovali o tajných členov.

Komunistický režim sa snažil zakročiť proti tajným rehoľným štruktúram. V pondelok 27. marca uplynie 40 rokov od jednej z represívnych akcií komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), zameranej proti tajným františkánom a františkánkam, známej ako Akcia Vír.

"Činnosť tajne pôsobiacich reholí bola istým spôsobom aj výsmechom režimu, ktorý nedokázal tieto tajné cirkevné štruktúry úplne potlačiť ani počas hlbokej normalizácie. Františkáni (OFM) bola rehoľa, ktorú, takpovediac, úplne nezlikvidovali v 50. rokoch počas Akcie K, preto mala isté štruktúry, a zároveň františkánska či kapucínska spiritualita bola sympatická pre bežných veriacich. Preto sa režim rozhodol tvrdo a plošne zasiahnuť, takpovediac, ako v roku 1950 a bezmála všetkých tajných členov a členky rehole, respektíve Školských sestier sv. Františka fyzicky zaistiť, vyšetrovať a obviniť zo zločinu marenia dozoru nad cirkvami," uviedol pre TASR historik z Ústavu pamäti národa (ÚPN) Patrik Dubovský.

Štátnej bezpečnosti sa podľa neho už koncom roka 1982 podarilo zhabať zoznam všetkých tajných františkánok (školských sestier) na Slovensku. Začiatkom roka 1983 na základe udania bývalého tajného františkána Štefana Náhlika získala ŠtB aj prehľad o tajných františkánoch, ich domoch a spôsobe života.

Rozsiahla Akcia Vír sa uskutočnila na Kvetnú nedeľu 27. marca 1983. Príslušníci ŠtB prepadli domy bratov františkánov a sestier františkánok v Prešove, Košiciach, Poprade, Tvrdošíne, Ružomberku, Bratislave, Jindřichovom Hradci, v Prahe a Plzni.

Vykonali domové prehliadky, pri ktorých zhabali náboženskú literatúru, liturgické predmety, písacie stroje, ale aj vkladné knižky. Bratia františkáni a sestry františkánky boli zatknutí, uväznení a obvinení z marenia dozoru nad cirkvami, pretože tajne vstúpili do františkánskeho rádu a vyvíjali v ňom činnosť.

Podnet na uskutočnenie tejto akcie vyšiel podľa Dubovského z najvyšších ideologických úrovní Komunistickej strany Československa, jej ústredného výboru, ako aj Štátneho úradu pre veci cirkevné, respektíve Slovenského úradu pre veci cirkevné.

"ŠtB, ktorá mala na starosti kontrolu cirkví, ich hierarchie, laikov a kňazov, taktiež žiadala, aby sa tvrdo zakročilo proti týmto tajným štruktúram reholí, a to za spolupráce s cirkevnými tajomníkmi Okresného národného výboru (ONV), ako aj Krajského národného výboru (KNV)," dodal historik.

V spojitosti so zásahom ŠtB vypočúvala aj desiatky ďalších ľudí, ktorí mali kontakt s františkánmi. O zásahu proti františkánskym reholiam informovali zahraničné médiá, protesty proti ich zatknutiu prichádzali z rôznych častí Slovenska aj zahraničia. Poslední obvinení františkáni boli prepustení z väzby 14. júla 1983 a obžaloby proti nim boli stiahnuté.

"Akcia Vír bola vykonaná po celej ČSSR, takže predstavovala zatknutie niekoľkých desiatok ľudí, presné počty nie sú zatiaľ známe, pretože spis o akcii bol skartovaný. Na Slovensku v mužskej časti rehole šlo napríklad o rehoľníkov, ako Jaroslav Brázda, Anton Šmíd, Peter Rúčka či Bystrík Janík, ktorý je aj jedinou úplnou obeťou Akcie Vír, keďže bol v roku 1986 odsúdený nepodmienečne senátom Okresného súdu Poprad pod vedením Štefana Harabina a po návrate z vyše rok trvajúcej väzby predčasne zomrel," uviedol pre TASR Dubovský. O Akcii Vír nakrútili v roku 2008 aj dvojdielny dokumentárny film.

(tasr, min)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že je vyšetrovaný pre niečo, čo nie je zločin, ani priestupok

Americký exprezident Donald Trump v sobotu usporiadal v meste Waco v štáte Texas prvé zhromaždenie v rámci svojej kampane týkajúcej sa jeho kandidatúry v prezidentských voľbách v roku 2024. Na podujatí útočil na svojich politických protivníkov a zaujal ľahostajný prístup k možnej žalobe, ktorej by mohol čeliť v prípade, v ktorom je vyšetrovaný pre údajný úplatok pornoherečke Stormy Danielsovej, uviedla agentúra AFP.

Trump pred svojimi priaznivcami na margo prípadu uviedol, že newyorský prokurátor Alvin Bragg ho pod pod záštitou "ministerstva nespravodlivosti" vyšetroval pre niečo, "čo nie je trestný čin, priestupok, ani aféra". Dodal, že Danielsovú nikdy nemal rád, pričom ju nazval "konskou tvárou".

Bragg exprezidenta vyšetruje pre úplatok vo výške 130-tisíc amerických dolárov, ktorý údajne dal pred prezidentskými voľbami v roku 2016 pornoherečke Stormy Danielsovej, aby mlčala o ich pomere.

Exprezident v sobotu 18. marca bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že v utorok 21. marca očakáva svoje zatknutie a vyzval svojich priaznivcov na protest. K zatknutiu však doteraz nedošlo.

Ak by bol Trump v prípade obvinený, stal by sa vôbec prvým americkým prezidentom (bývalým alebo úradujúcim), ktorý by bol obžalovaný zo zločinu.

Newyorská polícia už medzičasom rozostavila barikády pred Braggovou prokuratúrou, mrakodrapom Trump Tower a Manhattanským trestným súdom, kde v prípade obžaloby budú Trumpa súdiť. Rozhodnutie môže padnúť najskôr na budúci týždeň.

Trumpova výzva na protesty posilnila obavy, že môže spustiť podobné násilie ako pri útoku na americký Kongres 6. januára 2021.

(tasr)

Minúta  |  

Honduras prerušuje diplomatické styky s Taiwanom. Vo svete uznáva len jednu Čínu

Honduras prerušil diplomatické vzťahy s Taiwanom. Táto latinskoamerická krajina to oznámila v sobotu s tým, že uznáva "len jednu Čínu na svete". Správu uviedla agentúra AP.

"Vláda Honduraskej republiky uznáva existenciu len jednej Číny na svete a vládu Čínskej ľudovej republiky za jedinú legitímnu vládu, ktorá reprezentuje celú Čínu," uvádza sa vo vyhlásení honduraského ministerstva zahraničných vecí zverejnenom na Twitteri.

Ministerstvo dodalo, že "Taiwan je neodňateľnou súčasťou čínskeho územia". Zároveň poznamenalo, že honduraská vláda informovala Taiwan o prerušení diplomatických vzťahov a zaviazala sa, že s ním nebude udržiavať žiadne oficiálne vzťahy ani kontakty.

Oznámenie prišlo po tom, čo Taiwan vo štvrtok povolal svojho veľvyslanca v Hondurase späť do Tchaj-peja, aby vyjadril nesúhlas s návštevou honduraského ministra zahraničných vecí Eduarda Enriqueho Reinu v Číne. Honduraská prezidentka Xiomara Castrová minulý týždeň nariadila Reinovi, aby sa ujal nastolenia oficiálnych vzťahov s Čínskou ľudovou republikou. Honduras k tomuto kroku pristúpil po tom, čo tamojšia vláda oznámila, že s Čínou rokuje o výstavbe vodnej elektrárne.

Už iba trinásť krajín, ktoré Taiwan uznávajú

Honduras je už deviatym diplomatickým spojencom, ktorého Tchaj-pej stratil v prospech Pekingu od nástupu taiwanskej prezidentky Cchaj Jing-wen do funkcie v máji 2016. Na svete je tak momentálne už iba trinásť krajín, ktoré Taiwan uznávajú. Väčšina z nich sú ostrovné štáty v Karibiku a južnom Tichomorí, no patrí medzi ne aj Vatikán a Eswatini v južnej Afrike.

Peking nedovoľuje krajinám, s ktorými má diplomatické vzťahy, aby udržiavali oficiálne vzťahy s Taiwanom, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia aj napriek tomu, že má tento ostrov od roku 1949 nezávislú vládu.

Tchaj-pej v minulosti prerušil diplomatické vzťahy s krajinami, ktoré sa rozhodli diplomaticky uznať Čínu.

Taiwanský minister zahraničia: Honduraská prezidentka si robí ilúzie o Číne

Taiwanský minister zahraničných vecí Joseph Wu Čao-sie v nedeľu obvinil prezidentku Hondurasu Xiomaru Castrovú z prechovávania ilúzií o čínskych prísľuboch finančnej pomoci. Urobil tak v reakcii na rozhodnutie Hondarusu prerušiť diplomatické styky s Taiwanom. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Prezidentka Castrová a jej vláda si robia ilúzie o Číne a otázku (o ukončení uznávania Taiwanu) nastolili už počas predvolebnej kampane," uviedol Wu Čao-sie. "Vďaka úsiliu Taiwanu boli vzťahy medzi Taiwanom a Hondurasom na začiatku Castrovej funkčného obdobia stabilné, ale Čína neprestala Honduras lákať," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko obvinilo Azerbajdžan z porušenia dohody o prímerí s Arménskom

Rusko v sobotu obvinilo Azerbajdžan z porušenia Moskvou sprostredkovaného prímeria, ktoré ukončilo vojnu s Arménskom v roku 2020, informuje agentúra AFP.

Podľa vyhlásenia ruského ministerstva obrany došlo k porušeniu prímeria po tom, čo jednotka ozbrojených síl Azerbajdžanu v sobotu prekročila líniu kontaktu v Náhornom Karabachu v okrese Šuša. Ministerstvo dodalo, že ruské mierové sily prijali opatrenia, ktoré majú zabrániť eskalácii a vzájomným provokáciám.

Azerbajdžan predtým v ten istý deň oznámil, že prevzal kontrolu nad niektorými poľnými cestami v Karabachu severne od mesta Lačin s cieľom zabrániť využívaniu týchto ciest na dodávky zbraní z Arménska.

Jediná pozemná cesta spájajúca Náhorný Karabach s Arménskom, tzv. Lačinský koridor, je už niekoľko mesiacov pod azerbajdžanskou blokádou, ktorá podľa Arménska zapríčiňuje v Náhornom Karabachu humanitárnu krízu a jej cieľom je odtiaľ vyhnať Arménov. Azerbajdžan tieto tvrdenia odmieta.

Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, väčšinu z jeho 120-tisíc obyvateľov však tvoria Arméni. Od Azerbajdžanu sa odštiepil počas prvej vojny v 90. rokoch. Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach už dve vojny.

Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.

(tasr)

Minúta  |  

Špecializovaný trestný súd vzal do väzby šesť obvinených osôb z akcie Chikara 2

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku vzal v sobotu do väzby šesť obvinených osôb z policajnej akcie Chikara 2. Bývalého riaditeľa trnavskej krajskej polície Bystríka S. i šéfa okresnej polície v Trnave Rastislava G. prepustil zo zadržania na slobodu. Rozhodnutie nie je právoplatné, o sťažnostiach procesných strán rozhodne Najvyšší súd SR. Informovala o tom hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

"Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku u všetkých obvinených konštatoval, že uznesenia o vznesení obvinení sú dôvodné," priblížila hovorkyňa. Sudca rozhodoval o návrhu na vzatie do väzby deviatich obvinených.

"Súd čiastočne vyhovel návrhu prokurátora a rozhodol o vzatí do väzby šiestich obvinených osôb," uviedla Kudjáková s tým, že dôvodom väzby je obava z pokračovania v trestnej činnosti, teda preventívna väzba.

"Súd žiadosť obvinených o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, ako aj ich písomným sľubom, prípadne zárukou dôveryhodnej osoby, zamietol," podotkla.

V prípade trojice obvinených, vrátane exšéfa trnavskej krajskej polície Bystríka S. a riaditeľa okresnej polície v Trnave Rastislava G. sudca nevyhovel väzobnému návrhu prokurátora a prepustil ich zo zadržania na slobodu.

"Súd pri dvoch obvinených (Bc. R.K. a R.G.) konštatoval dôvod väzby, avšak nahradil ju dohľadom probačného a mediačného úradníka a uložením primeraných povinností a obmedzení," dodala hovorkyňa. V prípade Bystríka S. sudca konštatoval, že nie je daný dôvod kolúznej väzby a preto ho prepustil ho zo zadržania na slobodu.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v stredu 22. marca v rámci akcie Chikara 2 súvisiacej s drogovým biznisom na území Bratislavského, Trnavského a Žilinského kraja. Obvinila 16 osôb, niektoré súbežne z viacerých trestných činov. Väčšina z nich čelí obvineniam z drogových trestných činov. Obvinenia boli vznesené aj zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, prijímania úplatku či z prečinu podplácania. Jedna osoba je obvinená i zo zločinu hrubého nátlaku v štádiu prípravy a jedna zo zločinu vydierania.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum ukazuje, že vyše tretina Ukrajincov pozná niekoho, kto zahynul alebo bol zranený

Viac ako tretina Ukrajincov už pozná niekoho, kto prišiel počas vojny o život alebo utrpel zranenia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý vo februári a marci vykonalo kyjevské Razumkovho centrum. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News, ktorá v sobotu zverejnila výsledky tohto prieskumu.

Až 37 percent opýtaných Ukrajincov uviedlo, že od začiatku ruskej invázie, a teda od 24. februára 2022, bol zabitý či zranený niektorý z ich príbuzných či známych. Išlo o vojakov aj civilistov.

Sky News pripomína, že Kyjev nezverejňuje informácie o svojich vojenských stratách. Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zahynulo do 20. marca vo vojne na Ukrajine prinajmenšom 8317 civilistov a 13.892 ďalších utrpelo zranenia.

Skutočný počet obetí je však zrejme výrazne vyšší, keďže tieto údaje nezahŕňajú ľudí usmrtených na okupovaných územiach či v oblastiach, kde prebiehajú intenzívne boje, konštatuje Sky News.

Dovedna 28 percent respondentov prieskumu tiež uviedlo, že majú blízkych príbuzných, ktorí po tzv. totálnej invázii Ruska utiekli z Ukrajiny do zahraničia a zostali tam.

Celkovo 47 percent z týchto opýtaných (s príbuznými v zahraničí) uviedlo, že ich príbuzní sa nachádzajú v Poľsku, zatiaľ čo 18,5 percenta uviedlo ako krajinu ich pobytu Nemecko a deväť percent Česko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.