Očakávajú, že zasiahne prezidentka. Čo pre Slovnaft znamená zoškrtanie nadmerného zisku
Ešte vlani, 5. decembra, vstúpil do platnosti zákaz dovozu ruskej ropy do EÚ. Po piatom februári tohto roka zakázala Európska únia aj dovoz rafinovaných produktov z ruskej ropy. Slovensko však má vyrokovanú výnimku, takže čierne ruské zlato na naše územie stále tečie. Slovenská rafinéria Slovnaft však svoju produkciu z ruskej ropy na zahraničné trhy predávať nemôže. Ostal jej iba český (do 5. decembra 2023) a slovenský trh.
Spoločnosť však zhruba dve tretiny svojej produkcie exportuje do zahraničia, kde musí od februára dodávať len produkciu z neruskej ropy. Je tak nútená podstupovať nákladné zmeny technologických postupov.
„Aby sme v Slovnafte mohli byť bez ruskej ropy schopní vyrábať a ísť na 95 percent, potrebujeme minimálne 2 až 3 roky, lebo musíme vybudovať kapacity,“ uviedol ešte v decembri po uvalení embarga na ruskú ropu generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi s upozornením, že solidárny príspevok najviac ovplyvní práve investície, ktoré bude musieť Slovnaft obmedziť.
Nie je to len o rope, ale aj o zelených opatreniach Bruselu
Podľa vyjadrenia hovorcu Slovnaftu Antona Molnára pre denník Štandard má firma „len na najbližšie 3 roky naplánované investície v hodnote 700 miliónov eur“.
„Na Slovnaft kladú obrovské očakávania, jednak sú to investície v oblasti zmeny technológií na inú ropu, ako je ruská. Vieme spracovať rôzne typy ropy, ale potrebujeme vymeniť niektoré metalurgické časti v rafinérii, upraviť niektoré jednotky, zabezpečiť celý logisticko – nádržový park spôsobom, aby sme v tomto zmenenom svete vedeli dostatočne fungovať a pritom zásobovať celý trh,“ uviedol pre Štandard hovorca spoločnosti.
Podľa Molnára však firma s ďalšími rafinériami v Európe čelí aj snahám Bruselu o uhlíkovú neutralitu. Slovnaft preto v tejto oblasti ráta s obrovskými dlhodobými investíciami, pokiaľ si chce zachovať konkurencieschopnosť.
„Víťazmi v budúcnosti budú tí, ktorí v dobrých obdobiach, keď sa rafinériám darí, s dostatočným predstihom investujú do nových technológií. Bojujeme teraz o to, že aký rafinérsky priemysel tu Slovensko chce mať,“ skonštatoval hovorca slovenskej rafinérie s doplnením, že aj zabezpečenie plynulého toku ropných produktov smerom k spotrebiteľom „si vyžaduje kontinuálne vysoké náklady na pravidelnú údržbu výrobných a distribučných aktív“.
Kde sa bude opasok uťahovať najviac?
Zvýšenie dane z mimoriadnych ziskov by sa podľa hovorcu spoločnosti nemalo prejaviť iba v niektorej konkrétnej oblasti. Šetriť sa zrejme bude pri všetkých plánovaných investíciách.
„Zdanenie odčerpá potrebné financie na investovanie do zmeny technológií na spracovanie inej ako tradičnej ropy, odčerpá peniaze na pravidelnú údržbu a v neposlednom rade odčerpá financie na investície do nízkoemisných technológií súvisiacich so zelenou politikou EÚ,“ objasnil Molnár s konštatovaním, že pre vysokú dynamiku vývoja v tejto oblasti dnes ešte nevedia presne odhadnúť všetky dopady.
Hovorca Slovnaftu doplnil, že na úrovni vlády sa„žiadna komunikácia so spoločnosťou Slovnaft o jej budúcnosti neuskutočňuje“.
Obrátia sa na prezidentku, v hre je aj arbitrážny súd vo Washingtone
Na otázku, ako plánuje Slovnaft ďalej postupovať, hovorca odpovedal, že sa vo veci obrátia na slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby vetovala rozhodnutie parlamentu.
„Vieme, že v podobnej veci pri inej energetickej spoločnosti už minule využila svoje ústavné právo a vrátila zákon parlamentu,“ uviedol Molnár. Dodal, že spoločnosť vníma rozhodnutie o zvýšení zdanenia ako „cielený politický útok na podstatu firmy“, a to bez toho, aby predkladatelia a schvaľovatelia daného návrhu vyhodnotili budúce dopady na krajinu a obyvateľstvo.
Generálny riaditeľ rafinérie Oszkár Világi už v decembri po schválení 55-percentnej dane pohrozil, že so štátom sa budú súdiť. Avizoval vtedy konanie až na arbitrážnom súde vo Washingtone.
Hovorca pre Štandard v pondelok uviedol, že Slovnaft ešte nepodnikol voči štátu právne kroky a naďalej analyzuje „všetky možnosti vrátane medzinárodného práva“.