Plán s Hegerom nevyšiel. Demokrati uviazli na troch percentách
Na úvod jedna zásadná poznámka: Eduard Heger nie je hráč. Jeho úloha je podobná ako kedysi Kiskova – v straníckej politike je figurína. Bol posadený do novej strany. A bol v nej zvolený za predsedu. Trpný rod je pri týchto tvdeniach dôležitý.
Heger nerobí politické rozhodnutia. Nerobí stratégie. Na to sú v strane iní – jej zakladatelia a jej štáb. Sú to ľudia s prevažne progresívnym a servilne proamerickým nastavením. Premiéra použili ako lídra v nádeji, že prinesie percentá. A zabezpečí budúcnosť poslušným postavičkám ako Hirman, Káčer, Naď, Miroslav Kollár…
Nepriniesol. Nezabezpečil.
Strana Demokrati po veľkovýpravnom rozbehu sedí na troch percentách. Aspoň podľa zistení dvoch prieskumov, ktoré si robia strany a ktoré sa nezverejňujú.
V zaplatených alebo zverejnených prieskumoch mal Heger niečo nad štyri percentá. Strana je na tom podobne ako počas spájania s Dzuridnom. Aj s ním to vyzeralo na tri percentá.
Pôvodný zámer – vytiahnuť sa s Hegerom aspoň do strednej váhovej kategórie – padol. Nepôjde to.
Misia Demokratov je aktuálne čisto negatívna. Mierne odčerpáva hlasy progresívcom, trochu limituje Obyčajných, SaS a KDH. No na päť percent to nestačí. Hrozí skôr to, že niektoré menované partnerské strany „demokrati“ zarežú pod hranicu zvoliteľnosti. A vo voľbách prepadnú desiatky tisíc hlasov.
Agentúry, médiá a ich vetchý produkt menom Demokrati hľadajú núdzový plán – širšiu volebnú úniu. Presnejšie: tento plán sa len oprašuje. Pretože je vlastne starý. Už Dzurinda rátal pri sieťovaní strán s kresťanskými demokratimi, ktorí disponujú stranou aj elementárnou verejnou podporou.
Vo vedení Demokratov sa už opäť uvažuje o nejakej forme volebnej únie s KDH.
Na prvý pohľad je to trochu zvláštne. Strana Demokrati má mentálne aj politicky blízko k progresívcom (nenechajte sa rušiť Hegerom, plní len funkciu obalu). Nie ku konzervatívcom. Prirodzené by predsa bolo, ak by sa ľudia ako Hirman a Káčer pridali k PS. Svet kresťanských demokratov im je predsa celkom cudzí. A ukradnutý.
Prvý pohľad však nie je podstatný. Podstatné sú politické hry. A tie sú namierené, podobne ako pred voľbami 2020, na ovládnutie a skrotenie konzervatívneho priestoru. Úlohou umeliny s logom Demokrati nie je odčerpávať voličov progresívcom. Ich úlohou je zmanipulovať a uniesť konzervatívne hlasy. A zapriahnuť voličov KDH do služieb „moderných pokrokových strán“ (tých dúhových).
Z tohto pohľadu malo KDH dve úlohy. Nepripustiť spojenectvo s konzervatívnou Kresťanskou úniou. A otvoriť sa spolupráci s „demokratmi“ (Naď, Káčer, Hirman, Miroslav Kollár).
Prvú úlohu KDH splnilo. Záborskej a Kresťanskej únii dalo košom.
S druhou váha. V KDH sa predsa uvažovalo o spojení síl s Hegerom (dostal ponuku kandidovať za KDH). Nie o tom, že si nasťahujú do domu či na kandidátku celý progresívne podfarbený štáb Demokratov.
Žiaľ, KDH v tejto hre robí presne to, čo robiť nemá. A presne to, čo si želajú jeho progresívni rivali. KDH odstavilo programovo najbližšiu stranu (Kresťanskú úniu, ktorá bola v konzervatívnej agende zásadová). A vo vzťahu k Demokratom sa správa placho a submisívne. Namiesto toho, aby im povedalo dôrazné „nie, ďakujeme, určite nebudeme plniť úlohou užitočných idiotov“.
Pre väčšinu v strane – aj keď je konzervatívna iba nominálne – by mali byť ľudia ako Naď, Káčer a Hirman neprijateľní.
Treba však priznať, že podobný problém citiť aj z opačného konca. Aj v tíme Demokratov má väčšina silnú alergiu na kresťanských demokratov. Možno si vedia predstaviť len to, že ich použijú. Nie to, že ich budú rešpektovať ako partnera. Navyše silnejšieho partnera.
Slovom, nápad z mediálneho a agentúrneho prostredia zachraňovať Demokratov cez KDH je absurdný. A absurdné sú aj závery prieskumu Focusu pre reláciu Na telo, podľa ktorých by to vraj obe strany zázračne posilnilo. Tento prieskum je zjavne z kategórie tých, kde bolo jasné najskôr zadanie, až potom dáta. K tým viedli vhodne namodelované otázky a obmedzené možnosti pre respondentov. Možnosť spájania dvojice Demokrati – PS nebola vôbec spomenutá. Nebola v zadaní. Objednávateľov prieskumu z televízie Markíza táto otázka nezaujímala a Focus ju neskúmal.
Na záver skúsime byť konštruktívni.
Ak treba zachraňovať Demokratov a zaslúžilé kádre typu Káčer, Hirman a Naď, tak smelo do toho. Nech si svojich druhov zavesia na krk progresívci. Bolo by to čisté a poctivé riešenie malého, trojpercentného problému Demokratov. Väčšina postáv z PS a z Demokratov sú predsa vzájomne zameniteľné. Podobne, ako bola tým s istým prostredím zameniteľná väčšina postáv z „Kiskovho projektu“…
Napokon, strana Spolu, ktorá sa dnes zrazu volá Demokrati, štartovala kariéru ako registrovaný partner Progresívneho Slovenska. Tak načo záchranu Demokratov siliť opačným smerom? Len preto, že by tento krkolomný scenár vyhovoval lídrom PS a ich médiám?
Choré.
Pochopiteľné je len to, že v tejto hre sa hľadá dostatočne naivný hostiteľ. Pretože budúcnosť Demkratov môže byť len čisto parazitická.