Politika OPEC+ nahráva rastúcim cenám i ruskému prezidentovi. Spojené štáty zníženie ponuky ropy nevykryjú

Cez víkend šokovala globálne komoditné trhy správa o tom, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC+) sa dohodla na znížení produkcie ropy.

Naposledy učinila organizácia podobný krok začiatkom vlaňajšieho októbra, keď obmedzila ťažbu až o dva milióny barelov denne (b/d). Rozhodnutie o znížení vtedy prišlo napriek rozsiahlemu lobovaniu zo strany americkej vlády pred stretnutím. Objem dodávok ropy na svetové trhy však týmto rozhodnutím spred pol roka nebol príliš obmedzený, keďže niektoré členské štáty ťažili dovtedy podstatne menej, než im stanovovali kvóty. Po rozhodnutí tak v podstate boli v súlade s novými kvótami bez toho, aby svoju produkciu museli obmedziť.

Tentoraz sa členovia organizácie dohodli na znížení o vyše 1,1 milióna barelov denne (zhruba 1 percento globálnej ponuky), a to od mája tohto roka. Misky váh však naklonilo aj Rusko, ktoré cez víkend avizovalo predĺženie obmedzenia ťažby vlastnej ropy o pol milióna barelov denne až do konca tohto kalendárneho roka. Pôvodne platilo obmedzenie iba na marec a neskôr sa rozšírilo do konca júna.

Z členov OPEC+ je na čele obmedzovania Saudská Arábia, ktorá zavedie "dobrovoľné zníženie“ ťažby o 500-tisíc barelov denne, teda o necelých 5 percent svojej produkcie. Irak zníži produkciu ropy o 211-tisíc b/d, Spojené arabské emiráty o 144-tisíc b/d, Kuvajt o 128-tisíc b/d, Kazachstan o 78-tisíc b/d, Alžírsko o 48-tisíc b/d a Omán o 40-tisíc b/d. Informuje o tom Financial Times na základe vyhlásení vlád jednotlivých štátov. Dobrovoľné škrty majú trvať do konca roka 2023.

Tlak na ceny aj banky

Ceny vzácnej komodity na správy rýchlo zareagovali. Hodnota Brentu vyskočila v pondelok ráno z menej než 80 dolárov za barel na takmer 86 dolárov. Podobne reagovali aj ceny ďalších typov ropy. Podľa analytikov to znova podporí inflačné tlaky u nás, ako aj vo veľkej časti sveta, a pravdepodobne sa to tentoraz výraznejšie odrazí aj na čerpacích staniciach.

"Ropa Brent v reakcii na zmienené prekvapivé obmedzenie ťažby dnes zdražuje až o zhruba osem percent," upozornil v pondelok (3. apríla) hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Ak by cenový nárast pokračoval, od polovice apríla by to podľa neho mohli pocítiť aj motoristi.

Tento krok globálnych ropných veľmocí predstavuje podľa Kovandu aj inflačné tlaky pre centrálne banky. Tie po problémoch, ktoré vznikli vo viacerých komerčných peňažných ústavoch po viacnásobnom zvýšení úrokových sadzieb, stoja pred neľahkou dilemou. Na jednej miske váh počítajú centrálne banky dôsledky, ktoré by mala banková kríza, na druhej zase stojí ich základná úloha – boj s tempom rastu cenovej hladiny, ktoré chcú mať na úrovni dvoch percent.

Ceny by mohli atakovať 100 dolárov za barel

"Plán OPEC+ na ďalšie zníženie ťažby môže ceny ropy opäť posunúť k hranici 100 amerických dolárov, ak vezmeme do úvahy opätovné otvorenie čínskeho trhu a tiež zníženie ťažby zo strany Ruska ako odvetný krok voči západným sankciám," uviedla pre CNBC analytička Tina Tengová zo spoločnosti CMC Markets.

Podobne zmýšľajú aj ďalší. Toto rozhodnutie podľa viceprezidenta spoločnosti Rystad Energy Jorgeho Leona znamená, že OPEC+ stále vidí "na obzore ekonomické búrkové mraky". Obmedzenie by podľa neho mohlo vytlačiť ceny ropy dokonca nad 100 dolárov.

To, že ide o podstatnejší zásah do fungovania trhu než minuloročné októbrové zníženie produkcie o 2,2 milióna barelov, potvrdzuje aj zakladateľka spoločnosti Energy Aspects Amrita Senová.

"Väčšinu škrtov uskutočnia krajiny, ktoré ťažia na úrovni kvót alebo nad nimi, z čoho vyplýva, že väčší podiel oznámených škrtov sa premietne do skutočného zníženia dodávok ako v októbri 2022," uviedla Senová, ktorá takisto očakáva, že sa ceny priblížia k sto dolárom za barel.

Rusko benefituje

Rozhodnutie OPEC+ však popri inflačných problémoch spôsobilo aj to, že Ruská ropa Urals sa takisto vyšplhala nahor a jej cena prekonala cenový strop stanovený štátmi G-7 na úrovni 60 dolárov za barel a aktuálne sa pohybuje na takmer 65 dolároch.

To pravdepodobne opätovne zvýši príjmy do ruskej štátnej pokladnice z exportu vzácnej komodity, a to aj napriek zavedenému cenovému stropu. Moskva totiž využíva okrem tankerov, ktoré podliehajú západnej kontrole a poisteniu, aj pomerne veľkú flotilu lodí, ktoré sa vyhýbajú monitorovaniu. Tie s veľkou pravdepodobnosťou západné sankcie obchádzajú a dodávajú ropu ochotným kupcom na ázijských a afrických trhoch.

Svedčia o tom aj vysoké čísla exportovaného objemu ropy a ropných produktov, ktoré neklesajú ani napriek uvaleným decembrovým a februárovým cenovým limitom na ruské komodity.

Peniaze či politika?

Pri bilancovaní o tom, čo stálo za rozhodnutím skupiny ropných mocností sa tak naskytá otázka, či zo strany členov OPEC+ nešlo o poskytnutie akejsi tichej pomocnej ruky Moskve.

Helima Croftová, vedúca komoditnej stratégie v spoločnosti RBC Capital Markets, uviedla, že Saudská Arábia si po zhoršení vzťahov s Washingtonom počas Bidenovho šéfovania stanovuje hospodársku stratégiu nezávislú od USA.

"Je to politika Saudi sú na prvom mieste,“ uviedla Croftová, podľa ktorej si tým „získavajú nových priateľov, ako sme to videli v prípade Číny". Strategička vyjadrením odkazovala na nedávnu diplomatickú dohodu medzi Saudskou Arábiou a Iránom, ktorú sprostredkoval Peking. Kráľovstvo tak podľa Croftovej posielalo USA odkaz, že dnes to "už nie je unipolárny svet".

Analytici za tým však vidia nielen politiku, ale aj pragmatickejšie dôvody. Ceny ropy boli totiž počas uplynulého mesiaca na úrovni okolo 70 dolárov za barel (v závislosti od konkrétneho typu), čo boli najnižšie hodnoty od decembra 2021. Za dlhodobým trendom klesania cien sú najmä obavy z hospodárskej krízy a marcové problémy bánk, ktoré zrejme mnohým pripomenuli nešťastný rok 2008.

"Pozerajú sa na druhú polovicu tohto roka a rozhodujú sa, že nechcú prežiť rok 2008," povedal na margo obchodníkov Bob McNally, prezident spoločnosti Rapidan Energy Group, pričom pripomenul, že vtedy padli ceny ropy zo 140 na 35 dolárov v priebehu šiestich mesiacov.

Agentúra Bloomberg rovnako dopĺňa, že rozhodnutie OPEC+ bolo zamerané hlavne na špekulantov, ktorí stavali na pokles cien ropy. Podľa nej je to návrat k taktike, ktorú prvýkrát použil saudský minister energetiky princ Abdulaziz bin Salmán v roku 2020, keď vyhlásil, že chce, aby boli obchodníci čo najnervóznejší, a prisľúbil, že ktokoľvek bude hazardovať na tomto trhu, bude to ľutovať.

Amerika to tentoraz nezachráni

Po októbrovom vyhlásení OPEC+ o znížení ťažby zareagovali Spojené štáty tým, že vypustili ropu zo svojich strategických rezerv, aby zabránili skokovému zvýšeniu cien. To sa však nedá opakovať zakaždým. A hoci sú na tom ťažiari ropy po rekordných ziskoch v minulom roku veľmi dobre, podľa analytikov a manažérov je nepravdepodobné, že by americkí producenti zrýchlili rast ropy natoľko, aby vykompenzovali prekvapivé škrty OPEC+, píše Bloomberg.

Manažmenty spoločností neprejavujú známky toho, že by prerušili trojročný trend uprednostňovania dividend a spätného odkupu akcií a nahradili ho novou ťažbou. A aj keby chceli produkovať viac, nedostatok špičkových vrtov, pracovníkov a zariadení by obmedzili ich možnosti, pokračuje agentúra.

"Neexistuje koordinovaná reakcia, ktorá by odtiaľto vychádzala," povedal Brendan McCracken, výkonný riaditeľ producenta v Permskej panve Ovintiv. "Už niekoľko rokov hráči ako my riadia tieto podniky kvôli výnosom a voľnému cash flow, a to sa v krátkodobom ani dlhodobom horizonte nezmení,“ doplnil.

Rast produkcie v USA je menej ako polovičný v porovnaní s obdobím pred rokom 2020, pričom celková ťažba sa ešte nevrátila na úroveň spred pandémie. Prognostici vidia v tomto roku rast produkcie z Permskej panvy, najrýchlejšie rastúceho bridlicového poľa v krajine, na úrovni približne 500-tisíc barelov denne, píše Bloomberg. To je však menej ako polovica z viac ako 1 milióna barelov denne, ktoré od mája z trhu kvôli rozhodnutiu OPEC+ zmiznú.