Ako Jeruzalemy prišli na Slovensko

Začiatkom tohto storočia ruský byzantinista a kunsthistorik Alexej Lidov sformuloval koncepciu tzv. hierotopie. Ako grécky názov napovedá, ide o posvätné miesta, konkrétne ich vedomé budovanie v tvorivom akte množstva ľudí, ktorí organizujú nový posvätný priestor do priestorovej ikony. Tá pozostáva zo stavieb, relikvií, obrazov a dotvárajú ju rôzne obrady, ktoré majú sprítomniť udalosti na svätom mieste.

V Jeruzaleme sa odohrával život, umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša, čo všetko bolo jedinečné a neopakovateľné, takže odvtedy sa tam tieto udalosti pripomínajú v neustálom opakovaní. V osobe Krista a už predtým Jahveho a jeho chrámu došlo v Jeruzaleme k prvotnej teofánii, k jedinečnému spojeniu posvätného a bežného sveta. V kresťanskom ponímaní sa z Golgoty a chrámu Božieho hrobu stala pomyselná axis mundi (os sveta). Vzniklo sväté miesto, kde sa ľudia mohli dotýkať, vidieť, pripomínať si udalosti čítaním Biblie a sprítomňovať ich pri liturgických slávnostiach. Duchovno sa stalo hmatateľným, ako aj zdôrazňoval jeruzalemský kňaz a neskorší biskup Cyril (313-386) svojim katechumenom. Iní iba počuli, oni videli a dotýkali sa. Kontakt so svätým miestom ľudia mohli využiť na prospech v pozemskom živote alebo ako pomoc ku spáse. Toto všetko sa stalo základom kresťanského putovania, ktoré samo osebe dokladá vieru v posvätnosť tých miest a duchovný úžitok z ich návštevy.

Už v neskorej antike sa stavali chrámy, ktoré mali evokovať pôvodný jeruzalemský chrám (napr. Hagia Sofia v Konštantínopole) alebo Chrám Božieho Hrobu (Santa Croce in Gerusalemme v Ríme, Santa Croce v Ravenne, Santo Sepolcro v Bologni) a ukladali sa v nich triesky Kristovho kríža a iné relikvie. Od stredoveku vznikali tzv. Nové Jeruzalemy v priestore západného aj východného kresťanstva, kde na istom území postavili komplex kostolov a kaplniek, ktoré imitovali Jeruzalem a vytvárali posvätnú geografiu. Toto boli tie priestorové ikony. O mnoho storočí neskôr, v období baroka, sa populárnymi stali krížové cesty, kde si obyčajní veriaci bez prostriedkov na cestu mohli pripomenúť Ježišovo umučenie a zmŕtvychvstanie doslova vo svojom meste.

Nové Jeruzalemy na Slovensku

Tieto prenosy svätého miesta neobišli ani Slovensko. Pozoruhodné sú najmä dve miesta a možno existuje aj tretie.

1. Spišský Jeruzalem

Mnohé staré mapy sú orientované inak ako naše. Sever sa nachádza vľavo a východ je hore. Keď si krajinár doc. Peter Jančura všimol detaily kalvárie na Spišskej Kapitule a otočil mapu, tak mu poskytla približnú podobu Jeruzalema s kaplnkami a stavbami, ktoré môžu symbolizovať pútnické miesta v Jeruzaleme.

Za stavbou kalvárie v 60. rokoch 17. storočia boli jezuiti a spišský prepošt Juraj Báršoň (1663–1675), ktorí sa inšpirovali kalváriou v poľskom mestečku Kalwaria Zebrzydowska postavenou začiatkom 17. storočia. Jezuiti využívali tento priestor na svoje divadelné predstavenia, pašiové hry. Kňazi z kapituly a ľudia zas putovali k jednotlivým kaplnkám a modlili sa. Katedrála sv. Martina má v pláne Nového Jeruzalema miesto večeradla, lebo je na „juhu“, viaceré kaplnky na Pažiti a Sivej Brade západne od Spišskej Kapituly symbolizujú prétorium, Herodesov palác a Golgotu.