Ako Jeruzalemy prišli na Slovensko

Kresťania zvykli putovať do Svätej zeme už od prvých storočí. Po obsadení Levanty moslimami sa však putovanie skomplikovalo a v niektorých obdobiach bolo aj nemožné. Keď kresťania nemohli ísť do Jeruzalema, Jeruzalem v rôznych formách prišiel k nim.

David Roberts - Jeruzalem z juhu. Kolorovaná litografia. Foto: wikimedia commons, Wellcome Collection gallery, CC-BY-4.0

David Roberts - Jeruzalem z juhu. Kolorovaná litografia. Foto: wikimedia commons, Wellcome Collection gallery, CC-BY-4.0

Začiatkom tohto storočia ruský byzantinista a kunsthistorik Alexej Lidov sformuloval koncepciu tzv. hierotopie. Ako grécky názov napovedá, ide o posvätné miesta, konkrétne ich vedomé budovanie v tvorivom akte množstva ľudí, ktorí organizujú nový posvätný priestor do priestorovej ikony. Tá pozostáva zo stavieb, relikvií, obrazov a dotvárajú ju rôzne obrady, ktoré majú sprítomniť udalosti na svätom mieste.

V Jeruzaleme sa odohrával život, umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša, čo všetko bolo jedinečné a neopakovateľné, takže odvtedy sa tam tieto udalosti pripomínajú v neustálom opakovaní. V osobe Krista a už predtým Jahveho a jeho chrámu došlo v Jeruzaleme k prvotnej teofánii, k jedinečnému spojeniu posvätného a bežného sveta. V kresťanskom ponímaní sa z Golgoty a chrámu Božieho hrobu stala pomyselná axis mundi (os sveta). Vzniklo sväté miesto, kde sa ľudia mohli dotýkať, vidieť, pripomínať si udalosti čítaním Biblie a sprítomňovať ich pri liturgických slávnostiach. Duchovno sa stalo hmatateľným, ako aj zdôrazňoval jeruzalemský kňaz a neskorší biskup Cyril (313-386) svojim katechumenom. Iní iba počuli, oni videli a dotýkali sa. Kontakt so svätým miestom ľudia mohli využiť na prospech v pozemskom živote alebo ako pomoc ku spáse. Toto všetko sa stalo základom kresťanského putovania, ktoré samo osebe dokladá vieru v posvätnosť tých miest a duchovný úžitok z ich návštevy.

Už v neskorej antike sa stavali chrámy, ktoré mali evokovať pôvodný jeruzalemský chrám (napr. Hagia Sofia v Konštantínopole) alebo Chrám Božieho Hrobu (Santa Croce in Gerusalemme v Ríme, Santa Croce v Ravenne, Santo Sepolcro v Bologni) a ukladali sa v nich triesky Kristovho kríža a iné relikvie. Od stredoveku vznikali tzv. Nové Jeruzalemy v priestore západného aj východného kresťanstva, kde na istom území postavili komplex kostolov a kaplniek, ktoré imitovali Jeruzalem a vytvárali posvätnú geografiu. Toto boli tie priestorové ikony. O mnoho storočí neskôr, v období baroka, sa populárnymi stali krížové cesty, kde si obyčajní veriaci bez prostriedkov na cestu mohli pripomenúť Ježišovo umučenie a zmŕtvychvstanie doslova vo svojom meste.

Nové Jeruzalemy na Slovensku

Tieto prenosy svätého miesta neobišli ani Slovensko. Pozoruhodné sú najmä dve miesta a možno existuje aj tretie.

  1. Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded

    Placeholder

    Placeholder

  2. Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded

    Placeholder

    Placeholder

  3. Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded

    Placeholder

    Placeholder

  4. Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded

    Placeholder

    Placeholder

  5. Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded

    Placeholder

    Placeholder

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.