Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Ako Jeruzalemy prišli na Slovensko

Kresťania zvykli putovať do Svätej zeme už od prvých storočí. Po obsadení Levanty moslimami sa však putovanie skomplikovalo a v niektorých obdobiach bolo aj nemožné. Keď kresťania nemohli ísť do Jeruzalema, Jeruzalem v rôznych formách prišiel k nim.

David Roberts - Jeruzalem z juhu. Kolorovaná litografia. Foto: wikimedia commons, Wellcome Collection gallery, CC-BY-4.0

David Roberts - Jeruzalem z juhu. Kolorovaná litografia. Foto: wikimedia commons, Wellcome Collection gallery, CC-BY-4.0

Publikované: 

Začiatkom tohto storočia ruský byzantinista a kunsthistorik Alexej Lidov sformuloval koncepciu tzv. hierotopie. Ako grécky názov napovedá, ide o posvätné miesta, konkrétne ich vedomé budovanie v tvorivom akte množstva ľudí, ktorí organizujú nový posvätný priestor do priestorovej ikony. Tá pozostáva zo stavieb, relikvií, obrazov a dotvárajú ju rôzne obrady, ktoré majú sprítomniť udalosti na svätom mieste.

V Jeruzaleme sa odohrával život, umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša, čo všetko bolo jedinečné a neopakovateľné, takže odvtedy sa tam tieto udalosti pripomínajú v neustálom opakovaní. V osobe Krista a už predtým Jahveho a jeho chrámu došlo v Jeruzaleme k prvotnej teofánii, k jedinečnému spojeniu posvätného a bežného sveta. V kresťanskom ponímaní sa z Golgoty a chrámu Božieho hrobu stala pomyselná axis mundi (os sveta). Vzniklo sväté miesto, kde sa ľudia mohli dotýkať, vidieť, pripomínať si udalosti čítaním Biblie a sprítomňovať ich pri liturgických slávnostiach. Duchovno sa stalo hmatateľným, ako aj zdôrazňoval jeruzalemský kňaz a neskorší biskup Cyril (313-386) svojim katechumenom. Iní iba počuli, oni videli a dotýkali sa. Kontakt so svätým miestom ľudia mohli využiť na prospech v pozemskom živote alebo ako pomoc ku spáse. Toto všetko sa stalo základom kresťanského putovania, ktoré samo osebe dokladá vieru v posvätnosť tých miest a duchovný úžitok z ich návštevy.

Už v neskorej antike sa stavali chrámy, ktoré mali evokovať pôvodný jeruzalemský chrám (napr. Hagia Sofia v Konštantínopole) alebo Chrám Božieho Hrobu (Santa Croce in Gerusalemme v Ríme, Santa Croce v Ravenne, Santo Sepolcro v Bologni) a ukladali sa v nich triesky Kristovho kríža a iné relikvie. Od stredoveku vznikali tzv. Nové Jeruzalemy v priestore západného aj východného kresťanstva, kde na istom území postavili komplex kostolov a kaplniek, ktoré imitovali Jeruzalem a vytvárali posvätnú geografiu. Toto boli tie priestorové ikony. O mnoho storočí neskôr, v období baroka, sa populárnymi stali krížové cesty, kde si obyčajní veriaci bez prostriedkov na cestu mohli pripomenúť Ježišovo umučenie a zmŕtvychvstanie doslova vo svojom meste.

Nové Jeruzalemy na Slovensku

Tieto prenosy svätého miesta neobišli ani Slovensko. Pozoruhodné sú najmä dve miesta a možno existuje aj tretie.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.