Preskočiť na obsah
  |  

Raper Coolio, ktorý sa preslávil skladbou Gangsta's Paradise, zomrel na predávkovanie fentanylom

Americký raper Coolio zomrel na predávkovanie drogou fentanyl. Vo štvrtok to oznámil jeho manažér Jarez Posey. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Podľa manažéra raperovu rodinu o príčine smrti vo štvrtok informoval úrad koronera okresu Los Angeles. Coolia (59) našli 28. septembra bez známok života v kúpeľni domu jedného z jeho priateľov.

Synteticky vyrábaná droga fentanyl má 50-krát silnejší účinok ako heroín a do USA sa pašuje prevažne z Mexika.

Coolio, vlastným menom Artis Leon Ivey jr., sa narodil v roku 1963. Debutový album "It Takes a Thief" vydal v roku 1994. Celosvetovo ho preslávila titulná skladba pre film Nebezpečné myšlienky (Dangerous Minds) - Gangsta's Paradise z roku 1995. O rok neskôr za ňu dostal Grammy v kategórii najlepší sólový rapový výkon.

Singel dominoval hitparádam v 16 krajinách a predali sa z neho milióny nosičov. Ide o prerobenú skladbu Steveho Wondera Pasttime Paradise z roku 1976. Vďaka tomu ako jedna z mála Cooliových skladieb bez vulgarizmov.

(tasr)

  |  

Teória o úniku z laboratória: Čína má podľa WHO viac informácií, ktoré môžu objasniť pôvod koronavírusu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) si je istá, že Čína má oveľa viac informácií, ktoré by mohli pomôcť určiť pôvod nového koronavírusu, spôsobujúceho ochorenie COVID-19. Vo štvrtok to uviedol šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, ktorý zároveň vyzval Peking, aby sa okamžite podelil so všetkými relevantnými informáciami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Bez úplného prístupu k informáciám, ktoré má Čína, sú na stole všetky možné hypotézy," vyhlásil Ghebreyesus na tlačovej konferencii v v Ženeve. Práve preto žiada Peking, aby v tejto oblasti spolupracoval. Zároveň zdôraznil, že zistiť príčinu či pôvod vírusu SARS-CoV-2 sa podarí len vtedy, keď Čína poskytne chýbajúce dáta.

Ghebreyesus na začiatku marca vyzval všetky krajiny, aby sa podelili o informácie, ktoré majú o pôvode ochorenia COVID-19. Urobil tak po tom, ako americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) naznačil, že koronavírus unikol z laboratória v čínskom Wu-chane.

Koncom marca sa však podľa AFP objavili nové dôkazy, ktoré odhalili, že niektoré vzorky pozitívne na covid odobraté na trhu vo Wu-chane obsahovali aj gény psíka medvedíkovitého. Tieto zvieratá sú schopné prenášať vírusy podobné SARS-CoV-2. Vedci však zatiaľ nedokážu s určitosťou potvrdiť, že ochorenie je zvieracieho pôvodu.

Agentúra AFP pripomína, že riaditeľ FBI Christopher Wray pre americkú televíziu Fox News povedal, že "FBI už nejaký čas usudzuje, že za vznikom pandémie je s najväčšou pravdepodobnosťou možný incident v laboratóriu vo Wu-chane". Práve v tomto čínskom meste sa v roku 2019 koronavírus prvýkrát vyskytol.

Peking tieto tvrdenia poprel, pričom hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning uviedla, že pátranie po pôvode koronavírusu by malo byť vedeckou záležitosťou a nemalo by sa "politizovať".

  |  

Plán EÚ o dodaní munície pre Ukrajinu naráža na spory členských štátov

Plán Európskej únie týkajúci sa dodania milióna delostreleckých nábojov kalibru 155 mm pre ukrajinské sily, ktorý bol dohodnutý v marci, zdržiavajú spory medzi členskými štátmi. Vo štvrtok to uviedli diplomati a predstavitelia z krajín EÚ, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters.

Krajiny EÚ odobrili 30. marca trojfázový akčný plán, na ktorého základe bude ukrajinským jednotkám počas nasledujúcich 12 mesiacov dodaných najmenej milión nábojov kalibru 155 mm a budú doplnené aj strategické zásoby členských štátov, z ktorých niektoré sú takmer vyčerpané.

Reuters pripomína, že jedna časť tohto plánu vyčlenila pre krajiny EÚ miliardu eur ako náhradu za to, že Kyjevu odoslali delostreleckú muníciu zo svojich zásob. Diplomatické zdroje pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že súvisiaca legislatíva je už sfinalizovaná a v nasledujúcich dňoch by mala nadobudnúť účinnosť.

Druhá časť tohto plánu týkajúca sa spoločného obstarávania munície - podporená ďalšou miliardou eur - však čelí prípadnému časovému posunu pre nezhody členských krajín. Tie sa totiž sporia o to, spoločnosti ktorých krajín majú nárok získať súvisiace kontrakty.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pri ohlasovaní plánu uviedol, že munícia pre Ukrajinu bude pochádzať "z priemyslu EÚ a Nórska". Francúzsko však tlačí na to, aby sa definícia zúžila len na "priemysel EÚ". Paríž tak chce zaistiť, že čo najviac financií dostanú spoločnosti v rámci EÚ. Tento postoj podporujú aj Grécko a Cyprus, ktoré vyjadrili obavy, že by časť peňazí určená na nákup munície mohla skončiť u subdodávateľov alebo dodávateľov v Turecku.                 

Iné krajiny však takýto prístup odmietli. Zástupcovia Nemecka, Poľska či Holandska argumentovali, že príliš veľký počet obmedzení voči dodávateľským reťazcom spôsobí neskoršie dodanie munície na Ukrajinu.

Diplomati a ďalší predstavitelia európskych krajín však vyjadrili presvedčenie, že po veľkonočnej prestávke sa im podarí aj túto časť dohody sfinalizovať. Reuters dodáva, že ak bude posun trvať len niekoľko týždňov, nemalo by to mať dosah na úsilie dodať muníciu na bojisko.

(tasr)

  |  

Izraelská armáda ohlásila útoky v Libanone

Izraelská armáda v piatok skoro ráno vyhlásila, že podniká útoky v Libanone, odkiaľ bolo počas štvrtka na územie židovského štátu vypálených vyše 30 rakiet. TASR informuje na základe správ agentúr AFP a AP. Libanonská televízia hlásila explózie v meste Súr na juhu krajiny.

Armáda Izraela v krátkom vyhlásení vydanom v piatok o 4.07 (03.07 h SELČ) h bez ďalších podrobností uviedla, že "momentálne útočí v Libanone".

Pri prístavnom meste Súr (Týr) bolo počuť najmenej tri výbuchy, uviedli reportéri AFP. "Najmenej dva granáty dopadli blízko" palestínskeho utečeneckého tábora neďaleko mesta Súr, povedal pre AFP jeden z tamojších obyvateľov.

Novinár z AFP priblížil, že jedna raketa dopadla na dom miestneho farmára pri utečeneckom tábore a spôsobila materiálne škody. Proiránska televízna stanica al-Manár, spájaná s Hizballáhom, informovala, že cieľom ostreľovania boli tri oblasti na juhu Libanonu vrátane okolia utečeneckého tábora.

Izraelská armáda predtým v noci na piatok tiež oznámila, že zasiahla ciele v pásme Gazy. Zdroj z palestínskych bezpečnostných síl uviedol, že nálety zasiahli niekoľko výcvikových centier palestínskej militantnej skupiny Hamas. Militanti z Gazy následne v piatok skoro ráno opätovali raketovú paľbu na juh Izraela.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v reakcii na štvrtkové raketové útoky, z ktorých obvinil palestínskych militantov, pohrozil, že nepriatelia jeho krajiny za ne "zaplatia".

K týmto útokom dochádza v čase, keď židia slávia sviatok Pesach a moslimovia posvätný mesiac ramadán. AP v tejto súvislosti upozorňuje, že podobné napätie v roku 2021 viedlo k 11-dňovej vojne medzi Izraelom a Hamasom.

Súčasná vlna násilností sa začala v stredu po tom, čo izraelská polícia vykonala dve razie v mešite al-Aksá v Jeruzaleme a došlo k potýčkam s Palestínčanmi. Zatknutých bolo vyše 350 ľudí. Palestínski militanti pohrozili, že sa Izraelu za zásah v tomto treťom najposvätnejšom mieste moslimov pomstia.

(tasr)

  |  

Ukrajina spustila mobilnú aplikáciu na hľadanie detí deportovaných do Ruska

Ukrajinská polícia spustila mobilnú aplikáciu, ktorá má pomôcť s nachádzaním detí, ktoré zmizli počas vojny, a spájať tak rozdelené rodiny. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy denníka The Guardian.

Podľa odhadov ukrajinských úradov bolo od začiatku ruskej invázie z vlaňajšieho februára do Ruska deportovaných už približne 19.544 ukrajinských detí. Rusko popiera, že by tieto deti unieslo a tvrdí, že boli odvedené v záujme ich vlastnej bezpečnosti.

Nová mobilná aplikácia s názvom Reunite Ukraine sa dá zadarmo stiahnuť a ľahko sa s ňou pracuje, uviedol námestník šéfa ukrajinskej národnej polície Olexandr Facevyč. Polícia bude podľa jeho slov v rámci nej kontrolovať a potvrdzovať osobné profily aj pôsobiť ako tzv. sprostredkovateľ, ktorý zúčastneným umožní komunikovať prostredníctvom tejto aplikácie.

"Ak takto nájdeme čo i len jedno dieťa či spojíme (aspoň) jednu rodinu, aj to bude víťazstvo, síce malé, no každým (takýmto) krokom budeme môcť vrátiť deti domov," dodal.

(tasr)

  |  

Rusko: Vyvíjanie tlaku na Moskvu v prípade zadržaného novinára je zbytočné

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že vyvíjať tlak na Moskvu v prípade zadržaného novinára Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha je "zbytočné". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Celý humbug okolo tohto prípadu, ktorý rozdúchavajú Spojené štáty s cieľom zatlačiť na ruské úrady a súdy, je zbytočný a nemá zmysel," povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov americkej veľvyslankyni v Rusku Lynne Tracyovej.

Riabkov zároveň poukázal na "závažnosť obvinení" proti Gershkovichovi, ktorého ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala minulý týždeň v Jekaterinburgu. Údajne sa tam snažil získať utajované informácie o podniku vojensko-priemyselného komplexu. Vo vyšetrovacej väzbe má podľa súdu zostať do 29. mája. Hrozí mu až 20-ročné väzenie.

Wall Street Journal "dôrazne poprel" obvinenia FSB a požiadal o okamžité prepustenie svojho reportéra. Prezident Spojených štátov Joe Biden označil obvinenia voči novinárovi za "smiešne" a vyzval na jeho prepustenie, k čomu sa pripojil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.Agentúra AFP pripomenula, že 31-ročný Gershkovich je od rozpadu Sovietskeho zväzu pravdepodobne prvým zahraničným novinárom, ktorý bol v Rusku zatknutý pre podozrenie zo špionáže.

(tasr)