Prečo sa hororové scenáre o drahej nafte nenaplnili

Vlani na jeseň sa vo veľkej miere hovorilo o hrozbe nedostatku nafty v Európe. Problémy mali prísť po odstrihnutí sa EÚ od ruskej ropy v decembri a palív vo februári. Ešte v decembri odpovedal generálny riaditeľ Slovnaftu na otázku, či bude po 5. februári dostatok palív v strednej Európe, záporne.

„Nebude. Pokiaľ berieme čisto čísla, tak dostatok materiálu (ropných produktov) v strednej Európe nebude,“ vyjadril sa Oszkár Világi a jasne zdôraznil, že hrozia nedostatky.

Čierne scenáre, ktoré hovorili o deficite diesla a jeho cene za liter na úrovni dvoch eur, sa však nenaplnili. Práve naopak, motorovej nafty je v Európe dosť, jej cena klesla a vzácna komodita dnes stojí na čerpacích staniciach o viac ako 10 centov menej než benzín. Motoristi na Slovensku aktuálne zaplatia za liter nafty zhruba 1,5 eura, pričom klasický 95-oktánový benzín stojí vyše 1,6 eura. Podobný vývoj cien badať aj v susedných štátoch.

Čo spôsobilo, že sa hrozby nenaplnili?

Jedným z krátkodobých faktorov bolo to, že sa krajiny na februárový zákaz už dopredu pripravili. V posledných mesiacoch pred ním zvýšili dovoz ruskej nafty. Podľa spoločnosti Vortexa, na ktorú sa odkazoval spravodajský portál CNN, sa dovoz diesla do Európy vo štvrtom štvrťroku 2022 medziročne zvýšil o takmer 19 percent.

Taktiež sa zdá, že k poklesu cien nafty v Európe viedli podobné faktory, ktoré podnietili spolok krajín vyvážajúcich ropu OPEC+ k zníženiu ťažby čierneho zlata.

Televízia CNN na základe informácií spoločnosti OilX, ktorá sa zaoberá analýzou ropy, uviedla, že dopyt po nafte na starom kontinente od začiatku novembra do konca januára v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka klesol. Analytici tento pokles čiastočne pripisujú teplejšiemu počasiu v regióne, kde sa nafta používa aj ako palivo na vykurovanie, a tiež vysokým cenám.

Tie spôsobili najmä to, že obchodníci presmerovali dodávky na európsky trh, kde bola nafta drahšia a mohli na tom viac zarobiť. V dôsledku jej zvyšujúcej sa ponuky na trhu však jej ceny na pumpách v našich končinách postupne klesali.

Európe hrá do kariet aj fakt, že cenové stropy na ruské komodity neznížili toky dodávok Moskvy na globálny trh. Vývoz destilátov z Ruska sa podľa agentúry Reuters úspešne presmeroval do destinácií na Blízkom východe, v Afrike a Južnej Amerike. Európsky dopyt zase pokryli zvýšené dodávky nafty z Blízkeho východu, ako aj z Ázie a Severnej Ameriky.

Výhľadové údaje o priemyselných objednávkach tiež podľa agentúry naznačujú, že výrobná a prepravná aktivita bude v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne ďalej klesať, najmä v Európe a Severnej Amerike. To by teoreticky malo hrať v prospech ďalšieho zlacňovania palív, čo však zrejme vytesní rozhodnutie OPEC+ o znížení ťažby ropy, ktoré stimuluje rast cien.

Rolu hrajú aj úrokové sadzby

Okrem spomínaných faktorov hrá na strane dopytu významnú úlohu ešte jeden faktor. Tým sú úrokové sadzby zvyšované Európskou centrálnou bankou, ktoré zdražujú úvery pre podniky aj domácnosti. Dlžníci ich nárast ešte naplno nepocítili, píše Reuters. Zatiaľ nesú na ramenách len zvýšené náklady kvôli rastu cenovej hladiny, pre ktoré sa museli čiastočne obmedziť, čím sa znižoval aj dopyt po palivách.

Aktuálne sa hypotekárne úrokové sadzby pohybujú na úrovni približne 4 percent a očakáva sa ich ďalší rast. Mnohým domácnostiam na Slovensku bude navyše končiť fixácia nízkych úrokových sadzieb, ktoré mali doteraz na hypotékach, a splátky im výrazne vzrastú, čo ich bude tlačiť k nižšej spotrebe, a to aj na čerpacích staniciach.

Pred podobným problémom stoja aj podniky, ktoré budú získavať financie ťažšie než v minulosti. Ochabujúca priemyselná aktivita v dôsledku vyšších sadzieb by mala podľa Reutersu udržiavať tlak na znižovanie spotreby destilátov minimálne počas druhého štvrťroka a pravdepodobne aj v treťom štvrťroku, a tým aj tlačiť ich ceny nadol.

Hospodársky vývoj v Číne bude kľúčový aj na tomto fronte

Svet je dnes globálne prepojený. O cenách a množstve ropy v Európe rozhoduje veľké množstvo faktorov z iných častí sveta. Aktuálne sa na komoditnom trhu bije niekoľko protichodných signálov. Na jednej strane stojí teplejšie počasie, obavy z recesie či rastúce náklady na dlh, ktoré tlmia dopyt a pôsobia protiinflačne. To, že sa čierne scenáre nenaplnili, je tiež zásluhou ich neustáleho omieľania. Domácnosti aj podniky čakali ťažšie časy a aj vďaka tomu znižovali spotrebu a tlmili dopyt.

Na druhej strane stojí najmä znižovanie globálnej ponuky ropy a produktov, ktoré pôsobí v prospech rastu cien komodít. Ide najmä o rozhodnutia OPEC+ o znížení produkcie čierneho zlata v októbri minulého roka a na začiatku tohto mesiaca. Rovnako aj ruský prezident avizoval, že Moskva zoškrtá dodávky na trh o 500-tisíc barelov ropy denne.

Kvôli nedávnemu rozhodnutiu vývozcov ropy mnohí ekonómovia odhadujú, že jej ceny sa budú postupne zvyšovať a môžu atakovať aj 100 dolárov za barel, čo by sa nevyhnutne prejavilo aj na cenách nafty a benzínu. To však bude závisieť aj od sily zmienených protichodných faktorov. Po oznámení OPEC+ totiž ceny ropy prudko vyskočili, ale odvtedy nerastú, ba skôr naopak, postupne klesajú.

Významnú rolu, ktorá môže nakloniť misky váh jedným aj druhým smerom, však bude hrať ešte aj Čína a miera oživenia jej ekonomiky po covidovom útlme. Po prvom kvartáli je pritom na dobrej ceste, keďže jej HDP vzrástlo od januára do marca medziročne o 4,5 percenta a prekonalo očakávania na úrovni štyroch percent. Nižší import aj priemyselná produkcia ich však podliezli a sú indikátorom slabšieho dopytu, čo je pre ceny komodít na starom kontinente dobrou správou.