Dodajme, že Fico ho dosahuje tým, že prostriedky si príliš nevyberá. Hrá voľným štýlom „chyť, ako môžeš“. Ilustrujme si to na jeho dvoch vystúpeniach za posledné dni. Jedným bola jeho tlačovka o policajnej nahrávke. Druhým stretnutie Smeru s veľvyslancami na tému zahraničnej politiky.
Obe vystúpenia sú však príkladom toho, ako všetky ostatné politické strany umožňujú Ficovi, aby bol jediným, ktorý sa zmocní nejakej témy, hoci k tomu svojimi dovtedajšími postojmi nie je nijako predurčený.
Čo tvrdil Fico o nahrávkach
Tlačovka sa konala 20. apríla, presne rok po tom, čo NAKA vzniesla voči Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi obvinenie zo založenia zločineckej skupiny. Trestnej činnosti v organizovanej zločineckej skupine sa mali obvinení dopustiť tým, že v skupine ľudí mali spoločne skúmať možnosti trestného stíhania Igora Matoviča a Andreja Kisku za daňové úniky. Toto trestné stíhanie bolo neskôr zrušené generálnou prokuratúrou.
Témou tlačovky, ktorá dostala názov „Je vymaľované“, bola nahrávka rozhovoru pracovníkov NAKA s kajúcnikom Františkom Imreczem, bývalým prezidentom Finančnej správy SR. Rozhovor prebehol 11. júna 2021, bol súčasťou prípravného konania, ktoré potom v roku 2022 vyvrcholilo obvinením Fica a Kaliňáka.
Nahrávka, ktorú Fico novinárom pustil, ukazuje, že v rozhovore z 11. júna 2021 Imrecze jednoznačne popiera, že by sa zúčastnil nejakého stretnutia s Ficom, na ktorom by sa riešila otázka daňových prehreškov Kisku či Matoviča.
Vzápätí Fico pripomenul, že už o niekoľko dní potom, presnejšie 30. júna 2021, František Imrecze už ako formálny svedok dosvedčil, že sa zúčastnil spolu s ďalším kajúcnikom Ľ. Makóom takého stretnutia, kde sa riešili Kiskove aktivity.
Tento rozpor Fico s uhrančivým presviedčaním vydával za dôkaz toho, že NAKA manipuluje svedkov a de facto ich núti ku krivým výpovediam o vymyslených udalostiach. Tak sa mala NAKA (a tým pádom aj Úrad špeciálnej prokuratúry, skrátene ÚŠP) dopúšťať organizovanej trestnej činnosti, a to na politickú objednávku vtedajšej vlády. Podľa Fica, Kaliňáka a ďalších politikov Smeru teda tou skutočnou organizovanou trestnou skupinou je NAKA s ÚŠP, a to pod vedením Igora Matoviča.
Antificovská tlač Ficovu tlačovku trhala na kusy a obviňovala Fica, že manipuluje. Tak sa pozrime, či Fico hovoril pravdu. Zistíme, že v niečom hovoril a v niečom nie.
Dal Fico dôkaz o tom, že NAKA manipuluje? Nie
K manipulatívnym metódam patrí napríklad to, že manipulátor pomieša fakty s domnienkami a dúfa, že poslucháč v nepozornosti nerozlíši, čo je fakt a čo už iba domnienka. To, že Imrecze najprv popieral, že by bolo nejaké stretnutie s premiérom Ficom ohľadne Kisku, a o tri týždne povedal opak a začal také stretnutie opisovať, je fakt. Protirečil si, je to fakt.
Ale vyplýva z toho, že vyšetrovatelia nútili Imreczeho, aby vypovedal o niečom, čomu oni sami neverili, že je pravda? Je mi ľúto, ale nevyplýva. Protirečenie sa dá pokojne vysvetliť napríklad možnosťou, že Imrecze najprv klamal, potom sa priznal. Fico si môže myslieť, že policajti Imreczeho zámerne nahovárali na lži, ale dôkaz na to nie je. I keď Fico hovoril o Imreczeho vzájomne si odporujúcich tvrdeniach ako o „dôkaze dôkazov“.
To isté platí o Ficovom tvrdení, že NAKA mu ide po krku na objednávku vlády a že za všetky prenasledovania politikov Smeru môže Matovič. Ale žiadny dôkaz toho, že by Matovič alebo nejaký ďalší vládny politik dával pokyny Lipšicovi alebo policajnému prezidentovi či priamo NAKA, koho majú za čo zavrieť, sme nevideli. Ničovaté nič.
Keď politik zo sebeckých záujmov bez dôkazov takto obviňuje policajný zbor z účelového stíhania politickej opozície na vládnu objednávku, je to nepekné. Podkopáva to štát.
A to najpodstatnejšie, Fico nehovorí pravdu, keď už dva roky podsúva verejnosti, že vo všeobecnosti všetky tie trestné stíhania týkajúce sa vplyvných ľudí z obdobia jeho vlády sú úplne bezdôvodné. Ale to nie je pravda. Je za čo stíhať. Napokon, dlhoročný špeciálny prokurátor Kováčik bol už právoplatne odsúdený.
Bola teda Ficova tlačovka úplne o ničom? Nie
To však vôbec neznamená, že celá Ficova tlačovka bola o ničom. Ak aj Fico nedokázal uviesť skutočné dôkazy o tom, že NAKA zámerne manipuluje, tak niektoré fakty, ktoré uviedol, sú užitočné a zasluhujú si zverejnenie.
Fico predovšetkým opäť upozornil na problém kajúcnikov. Ten spočíva v tom, že kajúcnici sa využívajú nadmerne a v mnohých prípadoch sú dôkazy proti obvineným založené len na svedectvách kajúcnikov. V Štandarde sme o tom písali viackrát. A problém je aj v tom, že v prípade kajúcnikov tušíme, že niektorí sú väčšími gaunermi ako obvinení, proti ktorým kajúcnici svedčia. A to ide proti princípu inštitútu kajúcnikov.
Zo zverejnených faktov z tlačovky vyplýva, že Imrecze patrí k ľuďom, na ktorých pravdovravnosť sa spoľahnúť nedá. To nie je zanedbateľná informácia.
A domnievam sa, že Fico sa oprávnene sťažuje na neopodstatnenosť stíhania svojej osoby za ono stretnutie, na ktorom sa riešil Kiska. Ak sa to stretnutie uskutočnilo, čo je celkom pravdepodobné, tak možno skonštatovať, že pohnútky účastníkov stretnutia boli z morálneho hľadiska otázne. Ale robiť z týchto účastníkov organizovanú zločineckú skupinu je čosi, čo by zákonodarcom, ktorí tento pojem zaradili do nášho Trestného zákona, v živote nenapadlo.
Trestné konanie ako politický boj
Pre skúseného politického bitkára Fica je trestné konanie príležitosťou na politický boj voľným štýlom, kde je každý chmat dobrý. Nie je to zodpovedné voči štátu. Treba však povedať, že Fico nebol prvý, kto sa tak správal.
Pred ním to robil Matovič. Tak ako Fico od kritiky NAKA a ÚŠP čo najkratšou cestou prejde ku kritike Matoviča či Hegera, tak i Matovič od kritiky korupcie za Ficovej vlády a Ficovej politickej zodpovednosti za ňu vždy preskočil rýchlo k Ficovej zodpovednosti v trestnoprávnom zmysle. Nestačilo povedať, že Fico trpel korupciu. Fico osobne bol hlavou korupčnej mafie, počúvali sme. Inými slovami, treba ho zavrieť. Médiá na to naskočili a zvykli sme v nich čítať úvahy o tom, kedy si NAKA príde pre Fica.
Ľudia to čítali a čakali. Dočkali sa Ficovej organizovanej skupiny. A čoho sa tá skupina mala dopustiť? Že chcela odhaľovať korupciu, akurát, že tú, čo sa týkala Kisku či Matoviča. A preto sú zločineckou skupinou, prepánajána?
Skutočnému boju proti korupcii to škodí. Ficovi to skôr pomáha. Tým, že provládny tábor sa neuspokojí s ničím menším ako s Ficovou hlavou, k čomu potrebuje takých ako Imrecze a Makó, tak si týchto zjavných superkorupčníkov privíja na hruď, médiá z nich občas urobia priam hrdinov. A Fico týchto lapajov do náruče vládneho tábora rád postrčí, upozorňuje, že sú to nedôveryhodní ľudia, no a voliči tomu rozumejú. Pritom tí lapaji boli Ficovi ľudia, sú to chodiace dôkazy korupcie ficovského obdobia.
A tak nám vzniká situácia, keď vládny tábor aj Ficov tábor aj v niečom hovorí pravdu, aj v niečom manipuluje. A aj jedni, aj druhí si majú navzájom čo vyhadzovať na oči.
Zopakujme, že Fico v komentovaní trestných konaní bezpochyby niekedy ťažko manipuluje. Ale zároveň odhaľuje verejnosti niektoré prešľapy, ktoré sa v nich naozaj dejú. A čo je dôležité, toto robí ako jediný aktívny politik.
V opozícii sa tomu nikto iný ani nevenuje. Vládni politici zase všetko berú politicky, vecným problémom trestného konania nerozumejú a obmedzujú sa na boj proti paragrafu 363. Nie sú schopní ani reagovať na priehľadne neetické správanie vyšetrovateľov zo skupiny čurillovcov.
A tak môžeme len skonštatovať, že niektoré veci by Fico hovoriť nemal, lebo sú to manipulácie, a v prípade iných vecí, pri ktorých hovorí pravdu, by sme privítali, keby ich hovoril niekto iný. Ale toho iného v politike niet. To všetko je príležitosť pre Fica a on ju využíva.
Fico vie aspoň slovne protirečiť veľmoci
Pred týždňom sa Robert Fico s ďalšími politikmi Smeru stretol s diplomatmi iných krajín, aby hovoril o potrebe návratu suverenity do slovenskej zahraničnej politiky. Na stretnutí s politikmi Smeru bol prítomný aj veľvyslanec USA Gautam Rana.
Robert Fico na stretnutí povedal, že Smer má problém s členstvom Ukrajiny v NATO. O pár dní to zopakoval slovami: „... sme verejne prejavili nesúhlas (s členstvom Ukrajiny v NATO), lebo si neželáme III. svetovú vojnu“.
Ficove slová o tretej svetovej vojne sú pre USA veľmi nepríjemné. Dávajú totiž do súvisu súčasnú tragickú situáciu, keď je na Ukrajine vojna a všetci sme už na prahu tej svetovej vojny, s politikou presadzovania členstva Ukrajiny v NATO. A tú politiku USA presadzujú od samitu NATO v Bukurešti v roku 2008. Nikto nemá rád, keď mu niekto čo i len nepriamo pripomenie, že jeho kroky viedli ku katastrofálnym následkom.
A tie slová o svetovej vojne sú pravdivé. Za posledné dve desaťročia znelo veľa hlasov, ktoré varovali pred neobmedzeným rozširovaním NATO až k hraniciam Ruska.
Nečudo, že Gautam Rana vo svojom statuse na sociálnej sieti, ktorým reagoval na stretnutie s Ficom, použil určité výrazy, ktoré unisono používajú americkí predstavitelia vždy, keď hovoria o ukrajinskej kríze. Označil ruskú agresiu na Ukrajine za nevyprovokovanú a brutálnu. Že bola brutálna, je, samozrejme, pravda. Veď ju ani neospravedlňujeme. Ale nevyprovokovaná?
Nadriadeným veľvyslanca Ranu je aj námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová, ktorej manžel Robert Kagan je roky tvorcom neokonzervatívnych vízií americkej zahraničnej politiky, a ten verejne už pred rokom odmietol nazývať ruskú agresiu nevyprovokovanou. Akože nevyprovokovaná? Chceli sme dostať Ukrajinu do NATO a Rusi zareagovali takto, tak napísal Kagan vo Foreign Affairs.
Keď západný politik či diplomat ako teraz Gautam Rana použije v súvislosti s ruskou inváziou prívlastok “nevyprovokovaná“, treba to čítať tak, že hovorí: sme nevinní, nezanedbali sme nič, akcia Rusov nie je reakciou na žiadne naše činy, sme nevinní. Nemáme si pamätať pätnásť rokov trvajúci diplomatický spor o rozširovanie NATO, ktorý začal v roku 2007 Putinovým prejavom v Mníchove a vyvrcholil ruským ultimátom na prelome rokov 2021 a 2022? A máme prikyvovať, že nie, nie, nie, ten pätnásťročný spor naozaj, ale naozaj nesúvisí s dnešnou vojnou? A naša dôstojnosť bude kde?
No a Fico neprikyvuje. Nepovie Američanom priamo, kam nás priviedli, ale z jeho slov to vyplýva. Vyplýva to aj z jeho iných slov, ktoré povedal už pred rokom, a síce, že vojna na Ukrajine je zástupnou vojnou medzi Amerikou a Ruskom.
Je Fico tým najpovolanejším k takým výrokom? Nie
Je tento Ficov postoj pokračovaním nejakej dlhodobej politickej línie? Ani nie. Veď už v roku 2014 bolo jasné, že snaha dostať Ukrajinu pod sféru vplyvu Západu je myšlienka, ktorá vedie k vojne. A Ukrajina v NATO, to je súčasť onej snahy. Varoval Fico vtedy pred vojnou? Nie.
Samit NATO v roku 2017, v čase, keď bol Fico premiérom, potvrdil rozhodnutie samitu z roku 2008, že Ukrajina bude v NATO. Rovnako to potvrdil i samit v roku 2018, keď bol premiérom Peter Pellegrini ešte ako člen Smeru, ale Robert Fico bol stále predsedom najsilnejšej vládnej strany. Nesúhlasný postoj Roberta Fica však nebolo počuť ani v roku 2017, ani v roku 2018. Nesúhlasný postoj Fica s členstvom Ukrajiny v NATO sa objavil až v roku 2022.
Zároveň však platí, že to bude málokoho zaujímať, ak je Fico jediným politikom, ktorý je schopný povedať k veci niečo iné ako hovorí Washington a Brusel. Ak teda nerátame niektorých opozičných politikov, ktorí ešte neprešli žiadnou skúškou vládnutia.
Niečo podobné sa dá povedať na Ficovu adresu ohľadne jeho zámeru brániť suverenitu Slovenska v EÚ v podobe zachovania práva veta, teda v tej oblasti, v ktorej ešte platí. Veď to bola Ficova vláda, ktorá v roku 2008 schválila Lisabonskú zmluvu, ktorá v mnohých položkách členským štátom odobrala právo veta.
Ale aj tu platí: koho to bude zaujímať, keď je Fico v podstate jediný politik schopný hovoriť na túto tému, zatiaľ čo robotické prejavy ostatných politikov na tému EÚ a NATO pôsobia, ako keby ich napísala nejaká umelá inteligencia? Stále tá istá mixáž slov a väzieb, ktoré pôsobia nie autenticky, ale ako vložené do úst politikov.
Je to tak, že najsilnejšou stránkou Roberta Fica je skutočnosť, že je nekompromisnou opozíciou voči súčasnej vláde.
Politický bitkár proti vládnej umelej inteligencii
Kam sa dnes majú podieť konzervatívni a kresťanskí voliči, tí, čo sú pro-life, prorodinní, spomínajú na dielo tajnej cirkvi, vďační za pád komunizmu, pokojní slovenskí vlastenci, žijúci z toho, čo si zarobia, keďže z cudzieho si neberú? Tí, čo nesúhlasia s vojnou, ale ani so západným tlačením sa na východ k ruským hraniciam? Čo majú títo robiť?
Sú v pasci.
Tušia, že Ficovu politiku ako celok podporiť nemôžu. Vedia, že je to politický bitkár, ktorý neváha rozdávať rany pod pás. Vedia o korupcii Smeru. Vedia, že Fico je človek, ktorý žne, kde nesial. Že jeho politická dvojka poslanec Blaha je mentálny komunista a tak ďalej.
Spomínať nastolenie mieru na Ukrajine je dnes asi z mnohých príčin márne. Ale v otázke vojny Fico aspoň niečo hovorí o mieri. Aj pápež František čo to naznačil práve teraz počas návštevy v Budapešti. Že vraj sa pokúša o akúsi mierovú iniciatívu.
A konzervatívny volič sa pýta, čo na to prezidentka a vláda. Čo na to čaputovský tábor?
Čaputovský tábor ide dobýjať Krym. Čaputovský tábor akosi verí, že Krym pod americkým vplyvom, to je potvrdenie myšlienok Novembra. Pravda je taká, že v čase Novembra by každý občan na námestí považoval také čosi za absurdnú provokáciu. Fico je tak vo veci vojny momentálne bližšie k pápežovi ako čaputovský tábor s kopou kresťanov v ňom.
Zopakujme, čo sme už nedávno v Štandarde napísali. Konzervatívci a kresťania, o ktorých som písal vyššie, dnes svoju politickú reprezentáciu nemajú, aspoň nie relevantnú. Obnovenie ich politickej reprezentácie je naliehavou požiadavkou súčasnosti. V nastávajúcich parlamentných voľbách takú reprezentáciu ešte mať nebudú. Preto ich voľba bude bolestná.