Hra politikov s veľkými číslami a ľudským mozgom

Na pomoc pre Banskú Štiavnicu po ničivom požiari sa vyhradilo 11 miliónov eur, kompenzácia nákladov na drahé energie pre podniky zase stála 56 miliónov eur, za migy pre Ukrajinu sme podľa Naďa mali pôvodne dostať protihodnotu 900 miliónov eur a Matovičov 500-eurový volebný príspevok by zase zobral zo štátnej pokladnice 1,5 miliardy eur. Popritom možno ešte spomenúť 40 miliárd eur vkladov, ktoré v priebehu troch hodín odtiekli z americkej Silicon Valley Bank.

Všetko to vyzerá akosi podobne, v každom z príkladov ide o veľkú sumu a ľudský mozog to vie takto bez problémov zarámcovať. Jedno je väčšie ako druhé, a to druhé zase ako tretie. No ďalej sa už často nedostane. Ostáva len pri tom, že ide o veľké číslo, veľa peňazí.

Rozdiely medzi spomenutými číslami sú však veľké. A uvedomenie si tejto skutočnosti môže zabrániť demagógom zahrávať sa s tým, ako vníma realitu široká verejnosť. Veľké čísla sa totiž zväčša používajú na to, aby urobili dojem alebo ohromili, a nie na pochopenie sveta.

Milión má tisíckrát bližšie k tisícke ako k miliarde

Tento menší defekt ľudskej mysle nie je žiadnou novinkou. Je predmetom skúmania v mnohých vedách počnúc psychológiou, končiac behaviorálnou ekonómiou.

V nedávnom odbornom článku poukázali dve vedkyne Lindsey Hasaková a Elizabeth Toomarianová na to, že ľudský mozog „nie je stavaný na chápanie takýchto veľkých čísel“. Na základe štúdií zdôraznili, že ľudia omnoho ľahšie rozlišujú rozdiely pri malých číslach ako pri väčších.

V starších výskumných prácach z rokov 2004 a 2008 zase autori priblížili, že ľudský mozog sa spolieha na nepresnú metódu, ktorou usporadúva približné hodnoty na akejsi imaginárnej číselnej čiare. Má pritom tendenciu robiť chyby, pretože často podceňuje extrémne veľké množstvá, a naopak, nadhodnocuje relatívne malé množstvá.

Potvrdzujú to výsledky ďalšej štúdie, kde výskumníci zisťovali, ako ľudia odhadujú hodnotu veľkých čísel. Mnohí účastníci experimentu umiestňovali jeden milión približne medzi číslo tisíc a jednu miliardu.

V skutočnosti je však jeden milión tisíckrát bližšie k číslu tisíc ako k jednej miliarde. Zdá sa, akoby sme pri porovnávaní čísel používali len akési kategórie veľký a väčší.

„Keith Fray, šéf redakčnej štatistiky Financial Times, mal pri svojom stole vytlačených niekoľko viet, ktoré mi vždy utkveli v pamäti: milión sekúnd je približne 12 dní; miliarda sekúnd je približne 32 rokov; bilión sekúnd je okolo 32-tisíc rokov,“ píše novinárka Sarah O’Connorová v denníku Financial Times.

Ako sa brániť pred silou veľkých čísel?

Verejný priestor je veľkými číslami zahltený. Vládnuce garnitúry, ale aj podniky a organizácie ich často uvádzajú vo vyhláseniach alebo rozhovoroch s domnienkou, že novinárom alebo verejnosti budú pripadať významné, aj keď v skutočnosti môže ísť v kontexte o celkom zanedbateľné sumy.

Jednou zo stratégií, ako údajom lepšie porozumieť, je zmenšiť veľké čísla natoľko, aby ich mozog ľahšie spracoval a mohol úspešne porovnať.

V minuloročnej štúdii sa zistilo, že bežní účastníci experimentu dokázali lepšie rozlíšiť vládne výdavky, keď sa čísla vydelili počtom obyvateľov, aby sa získali sumy na hlavu. Výskumníci dospeli k záveru, že táto „relatívne jednoduchá zmena spôsobu prezentácie informácií zmierňuje nedorozumenia, čím zlepšuje potenciál participatívnej demokracie“.

Ak by sa na začiatku uvedené sumy podelili počtom obyvateľov na Slovensku, Matovičov výmysel by v priemere „stál“ slovenského obyvateľa zhruba 273 eur. Za migy by každý dostal po 164 eur, na kompenzácie podnikom by šlo z vreciek po približne desať eur a veľká pomoc po požiari pre Štiavničanov by každého ukrátila o „smiešne“ dve eurá.

Druhým tipom, ktorý spomína O’Connorová v denníku Financial Times, je pridať ďalšie čísla. Aký je nárast výdavkov na obranu v pomere k tomu, koľko už vynakladáme? Keď veľké firmy prepúšťajú tisícky pracovníkov, treba si položiť otázku: Aký je podiel prepustených zamestnancov z celkového počtu zamestnancov spoločnosti? Alebo: Koľko zamestnancov firma v poslednom období zamestnala?

Ako príklad môže poslúžiť spoločnosť Amazon, ktorá za posledný polrok dvakrát vyhlásila, že dohromady prepustí približne 18-tisíc ľudí. Obrovské číslo sa však zdá omnoho menšie, keď sa dá do popredia fakt, že celkovo zamestnáva 1,6 milióna ľudí, pričom v ostatnom období vo veľkom prijímala nových zamestnancov. CNBC uvádza, že ešte koncom roka 2019 mal Amazon globálne približne 798-tisíc pracovníkov.

„Niekedy je päť veľké číslo a niekedy je tristo miliónov malé číslo,“ cituje O’Connorová ekonóma Andrewa Dilnota. Dopĺňa, že všetko závisí od kontextu.

„V dnešnom svete sa nedá vyhnúť veľkým číslam, ale verejnosť nemusí zostať voči nim otupená. Stlačte ich, zhrňte, porovnajte a pocit by sa mal čoskoro vrátiť. Možno práve toho sa politici boja,“ uzatvára novinárka.