Ekonomika eurozóny v prvom kvartáli vzrástla o 0,1 percenta

V celej Európskej únii (EÚ) sa sezónne upravený hrubý domáci produkt (HDP) v 1. štvrťroku 2023 zvýšil o 0,2 percenta po tom, ako v predchádzajúcom 4. štvrťroku 2022 klesol o 0,1 percenta.

V medziročnom porovnaní sa HDP eurozóny po úprave o sezónne vplyvy v 1. štvrťroku 2023 zvýšil o 1,3 percenta po náraste o 1,8 percenta vo 4. kvartáli a v celej EÚ sa jeho rast spomalil na 1,2 percenta z 1,7 percenta.

Na ilustráciu, HDP najväčšej svetovej ekonomiky Spojených štátov vzrástol v 1. štvrťroku 2023 medzikvartálne o 0,3 percenta a medziročne o 1,6 percenta.

Eurostat ďalej informoval, že počet zamestnaných osôb sa v 1. štvrťroku 2023 zvýšil medzikvartálne o 0,6 percenta v eurozóne aj v EÚ a medziročne stúpol v eurozóne o 1,7 percenta a v EÚ o 1,6 percenta.

Spomedzi členských štátov EÚ, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najstrmší medzikvartálny rast HDP zaznamenalo Poľsko (3,9 percenta) nasledované Portugalskom (1,6 percenta). Pokles ekonomiky nahlásili Lotyšsko (-3 percentá), Írsko (-2,7 percenta), Holandsko (-0,7 percenta), Rakúsko (-0,3 percenta) a Maďarsko (-0,2 percenta).

V medziročnom porovnaní vzrástli ekonomiky takmer všetkých členských štátov okrem Litvy (-3,6 percenta), Maďarska (-1,1 percenta), Česka (-0,2 percenta) a Nemecka (-0,1 percenta).

Ekonomiku eurozóny v uplynulom 1. štvrťroku výrazne ovplyvnili viaceré faktory, vrátane vysokého tempa rastu spotrebiteľských cien v dôsledku vyšších nákladov na energie a potraviny. Okrem toho agresívne sprísnenie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB), najrýchlejšie za viac ako dve desaťročia, prispelo k napätiu v ekonomike, ako aj k poklesu dôvery medzi podnikmi a spotrebiteľmi.

(tasr)