Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger neobviňuje z ukrajinskej vojny len Rusko. Nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1973 v týždenníku Zeit pripomenul, že už v roku 2014 vyjadril pochybnosti o pláne „pozvať Ukrajinu do NATO“.
Kissinger, ktorý sa v sobotu dožil 100 rokov, dodal: „Toto bol začiatok série udalostí, ktoré vyvrcholili vojnou.“
V interview hovoril o „veľmi neľútostnej“ agresívnej vojne Ruska pod vedením prezidenta Vladimira Putina. „Samotná vojna a vedenie vojny sú vysoko bezohľadné, útok musí byť odrazený a podporujem ukrajinský a západný odpor.“ Rusko nesmie vyhrať. Naďalej však zastáva názor, že „nebolo múdre spájať prijatie všetkých krajín bývalého východného bloku do NATO s pozvaním Ukrajiny, aby tiež vstúpila do NATO“.
V tom čase zastával názor, že „Ukrajina by zostala neutrálna a mala by podobný štatút ako Fínsko“. Zatiaľ je však za to, aby Ukrajina po skončení vojny vstúpila do západnej vojenskej aliancie. „Dnes som absolútne za prijatie Ukrajiny do NATO po skončení vojny. Teraz, keď už medzi NATO a Ruskom nie sú žiadne neutrálne zóny, je pre Západ lepšie začleniť Ukrajinu do NATO.“ Fínsko je teraz tiež súčasťou NATO.
Kissinger povedal, že neverí, že Putin použije jadrové zbrane proti Ukrajine. „Ale čím viac sa to dostane k jadru ruskej identity, tým je pravdepodobnejšie, že to urobí.“ Kritizoval zatykač, ktorý na šéfa Kremľa vydal Medzinárodný trestný súd. „Putin na súde? Radšej nie!“ Stáva sa „nemožným alebo oveľa zložitejším obmedziť vojnu, ak je výsledok vojny spojený s osobným osudom politického vodcu“.
(red.)