Erdogan obhájil mandát. Staronový prezident hovorí o bráne k storočiu Turecka
AKTUALIZOVANÉ Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Turecku sa stal úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan. Podľa agentúry AFP to v nedeľu večer oznámil predseda tureckého volebného úradu Ahmet Yener. Týmto víťazstvom sa Erdoganovo doteraz 20 rokov trvajúce vládnutie Turecku predĺži do roku 2028.
Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP
Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP
„Na základe predbežných výsledkov bolo stanovené, že Recep Tayyip Erdogan bol zvolený za prezidenta,“ citovala štátna tlačová agentúra Anadolu predsedu Najvyššej volebnej rady Ahmeta Yenera.
Yener dodal, že Erdogan podľa doteraz sčítaných hlasov získal podporu približne 55,41 percent voličov, zatiaľ čo jeho súpera, kandidáta opozície Kemala Kiličdarogla volilo 46,59 percenta voličov.
Podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu z výsledkov po spočítaní takmer 99 percent hlasov vyplýva, že Erdogan dosiahol 52-percentný zisk, zatiaľ čo Kiličdaroglu má 48 nateraz percent.
Agentúra ANKA, ktorá má blízko k opozícii, zaznamenala takmer rovnaké údaje, podotkla agentúra DPA.
Erdoganovi sympatizanti oslavujú jeho víťazstvo
Napriek tomu, že v Turecku ešte stále pokračuje sčítanie hlasov odovzdaných v druhom kole prezidentských volieb, sympatizanti úradujúceho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana už v uliciach Istanbulu, Ankary a ďalších miest oslavovali jeho víťazstvo. Podľa britskej stanice BBC sa tisíce ľudí zišli aj pred prezidentským palácom v Ankare, aby si vypočuli Erdoganov príhovor.
Podľa agentúry DPA ulice Ankary sú lemované dospelými i deťmi a jazdia po nich autá, ktorých osadenstvo máva vlajkami Turecka, vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ako aj Osmanskej ríše či rôznych nacionalistických formácií.
Ugur Özgün (42), ktorý pricestoval s manželkou a dcérou do Ankary z mesta Konya, aby sa pripojil k oslavám v sídle AKP, v rozhovore pre DPA na otázku, či sa obáva rozdelenia tureckej spoločnosti, odpovedal, že v Turecku nie je „žiadna polarizácia, len nálady proti Erdoganovi za každú cenu“.
Turecko „pôjde aj naďalej hore tak, ako to robilo posledných 21 rokov“ pod Erdoganom, pričom ekonomika je v dobrej kondícii, konštatoval Özgün.
Jeho názory na ekonomiku sa líšia od hodnotenia 22-ročného Yunusa Emreho Ayranciho, podľa ktorého je turecká ekonomika v zlom stave, „ale Erdogan je najlepšia možnosť“
„Najskôr som chcel voliť (opozičného kandidáta Kemala) Kiličdarogla, ale jeho politické plány ma nepresvedčili,“ dodal. Nakoniec volil Erdogana, pretože je „zvyknutý na jeho vládu“.
Ayše Yildirová (46) pre DPA tiež potvrdila svoju podporu Erdoganovi. Povedala, že ekonomika Turecka sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zlepšila.
V tábore opozície po postupnom zverejňovaní čiastkových výsledkov druhého kola prezidentských volieb zavládlo sklamanie a skepsa. Ozvali sa už dokonca hlasy, aby sa Kiličdaroglu vzal postu šéfa Republikánskej strany (CHP).
Volička CHP, 23-ročná študentka Eslem Ataylarová pre DPA povedala: „Cítim sa zle a sklamaná, pretože som sa obávala, že Kiličdaroglu nevyhrá.“
Mladí ľudia, s ktorými sa priatelí, podľa nej strácajú nádej a mnohí chcú z Turecka odísť. „Nechcú vychovávať deti, kým je pri moci táto vláda,“ povedala. Ona sama plánuje zostať: „Ak všetci odídu, kto bude pomôže obnoviť Turecko?“
Politik vyzval na jednotu a solidaritu
Erdogan po svojom víťazstve vyzval na jednotu a solidaritu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA a televízie TRT World.
„Dnes nikto neprehral. Vyhralo všetkých 85 miliónov (občanov). Teraz je čas zjednotiť sa okolo našich cieľov a snov,“ povedal Erdogan v prejave k davu desaťtisícov svojich priaznivcov, ktorí sa zišli pred prezidentským palácom v Ankare.
Svoje víťazstvo označil Erdogan za triumf demokracie. „Nie sme jediní víťazi. Turecko je víťaz, naša demokracia je víťazom,“ povedal.
Voľby v roku 2023 považuje Erdogan za „najdôležitejšie“ v novodobých dejinách krajiny a občania sa v nich vyslovili v prospech „storočia Turecka“. „Musíme pre náš ľud pracovať dňom i nocou,“ povedal Erdogan.
Zdôraznil, že obnova oblastí zasiahnutých zemetraseniami zo 6. februára bude aj naďalej najvyššou prioritou vlády. Pripomenul, že na 29. mája pripadá 570.výročie dobytia Istanbulu osmanským sultánom Mehmetom II.
„Dobytie Istanbulu … znamenalo začiatok novej éry a zároveň koniec starej éry,“ povedal Erdogan. „Dúfajme, že rovnako ako tento kľúčový moment dejín zanechá svoje stopy aj storočie Turecka, ktorého vstupnou bránou boli tieto voľby,“ dodal.
Erdogan v prejave obvinil niektoré zahraničné médiá z propagandy. Nemecké, francúzske a anglické noviny sa ho pokúsili „zvrhnúť“, no nepodarilo sa im to. „Videli ste tie špinavé hry,“ povedal.
Svetoví politici zablahoželali Erdoganovi k víťazstvu
Poprední svetoví politici, ako aj predstavitelia EÚ a NATO zablahoželali v nedeľu Recepovi Tayyipovi Erdoganovi prostredníctvom Twitteru k jeho znovuzvoleniu do funkcie. Informovali o tom agentúra AFP a denník The Guardian.
Americký prezident Joe Biden napísal, že sa teší na pokračovanie spolupráce USA a Turecka „ako spojencov v rámci NATO na bilaterálnych otázkach a spoločných globálnych výzvach“.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom tvíte písanom po turecky uviedol, že Francúzsko a Turecko spoločne prekonajú „veľké výzvy“, za ktoré označil návrat mieru do Európy, budúcnosť Euroázijskej aliancie a Stredozemné more. „Budeme pokračovať v napredovaní spolu s prezidentom Erdoganom, ktorému blahoželám k jeho znovuzvoleniu,“ konštatoval Macron.
Britský premiér Rishi Sunak sa teší sa na pokračovanie úzkej spolupráce medzi Londýnom a Ankarou v rôznych oblastiach „od rozvoja obchodu až po riešenie bezpečnostných hrozieb ako spojenci NATO“. Sunakova hovorkyňa oznámila, že premiér sa v nedeľu večer spojil s Erdoganom aj telefonicky, pričom hovorili i o pokračujúcej obnove Turecka po ničivých zemetraseniach zo začiatku tohto roka.
K znovuzvoleniu gratulovali Erdoganovi aj predstavitelia NATO a Európskej únie, s ktorými sa v minulosti opakovane dostal do konfliktu. Turecko je členom Aliancie, prístupové rokovania s EÚ sa však ocitli v slepej uličke.
„Teším sa na pokračovanie našej spolupráce a prípravu na júlový summit NATO,“ napísal na Twitteri generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Teším sa na ďalšie rozširovanie vzťahov medzi EÚ a Tureckom. Pre EÚ aj Turecko je strategicky dôležité pracovať na rozvoji tohto vzťahu v prospech našich národov,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v gratulácii vyzdvihol spoluprácu Nemecka a Turecka, ktorých označil za „blízkych partnerov a spojencov“, úzko prepojených aj sociálne a ekonomicky.
Životopis Erdogana
Recep Tayyip Erdogan sa narodil 26. februára 1954 v Istanbule. Začínal ako syn chudobného námorníka – ako dieťa si na školné musel zarábať pouličným predajom. Po absolvovaní náboženskej strednej školy ukončil v roku 1981 štúdium ekonómie a politológie na Marmarskej univerzite v Istanbule.
Najskôr bol rozhodným zástancom islamu. V roku 1976 ho zvolili za predsedu mládežníckej pobočky Strany národnej spásy (MSP), neskoršieho prvého islamistického premiéra Necmettina Erbakana, ktorého Erdogan považuje za svojho učiteľa.
Po vojenskom prevrate v septembri 1980, kedy bola zakázaná činnosť politických strán, vstúpil Erdogan v roku 1984 do Strany blahobytu (RP), ktorú začiatkom roku 1998 rozpustili kvôli nepriateľskému postoju voči režimu. Z toho istého dôvodu zakázali činnosť aj ďalšej islamistickej Strany cnosti (FP), ktorej bol členom.
V roku 1999 sa dokonca dostal Erdogan na štyri mesiace do väzenia za to, že na jednom z mítingov čítal islamskú báseň, čím sa mal dopustiť roznecovania náboženskej neznášanlivosti. Neskôr sa však dištancoval od svojich predchádzajúcich aktivít a vyhlásil sa za prozápadného, umierneného konzervatívca.
V auguste 2001 založil Stranu spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve Kalkınma Partisi, AKP), ktorá od roku 2002 tvorí väčšinovú vládu – dodnes je jej predsedom.
Výrazný politický úspech sa Erdoganovi podaril prvýkrát v marci 1994, kedy sa stal starostom najväčšieho tureckého mesta Istanbul. Tento post zastával do roku 1998, aj jeho kritici priznávajú, že v tejto funkcii bol úspešný.
Experti hodnotia kladne aj prvú dekádu vlády Erdogana, kedy bol v období od 14. marca 2003 do 28. augusta 2014 premiérom. Podarilo sa mu zaviesť účinné ekonomické i politické reformy, ktoré priblížili Turecko k unijným štandardom. S postupným upevňovaním moci však začal uplatňovať čoraz autoritatívnejší štýl pri riadení štátu, čo sa markantne prejavilo v lete 2013 pri potlačení protivládnych protestov.
O rok neskôr, 10. augusta 2014, zvíťazil v prezidentských voľbách a Recep Tayyip Erdogan sa stal prvou hlavou štátu zvolenou priamo občanmi. Slávnostnú prísahu zložil 28. augusta 2014. V prvom prejave ako hlava štátu vyhlásil, že vstup do Európskej únie, demokratické reformy a mierový proces s Kurdmi budú prioritami jeho pôsobenia v úrade.
Erdogan sa považuje za najvýznamnejšieho tureckého vodcu od čias Atatürka, zakladateľa a prvého prezidenta Tureckej republiky. Počas dvadsiatich rokov v najvyšších funkciách dokázal z krajiny vybudovať strategického regionálneho hráča s výrazným vplyvom na svetovú politiku. V júni 2018 sa mu v predčasných prezidentských voľbách podarilo obhájiť mandát už v prvom kole, keď získal 52,6 percenta hlasov voličov.
Turecko sa vypracovalo pod jeho vedením na vojenskú a geopolitickú veľmoc. Krajina sa zapojila napríklad do koalície krajín bojujúcich proti teroristom z Islamského štátu, Turecko je aktívne na južnom Kaukaze, ponúka sa ako sprostredkovateľ pri urovnaní vojny na Ukrajine či ozbrojenom konflikte v Sudáne, ale blokuje napríklad vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Po Erdoganovom prvom desaťročí hospodárskeho oživenia a zlepšovania vzťahov s Európou, (Turecko získalo v decembri 1999 štatút kandidátskej krajiny EÚ) však nasledovalo druhé desaťročie plné sociálnych a politických nepokojov. Na neúspešný pokus o štátny prevrat z júla 2016 zareagoval turecký vodca rozsiahlymi čistkami v armáde, súdnictve i štátnom aparáte a vyhlásením výnimočného stavu.
Posledné prezidentské a parlamentné voľby sa konali 14. mája 2023. Podľa viacerých pozorovateľov išlo o najdôležitejšie voľby v dejinách moderného Turecka. Keďže ani jednému z kandidátov sa nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole, dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola 69-ročný úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan (49,24%) a spoločný kandidát šestice opozičných strán 74-ročný sekulárny opozičný vodca Kemal Kiličdarogla (45,07%) postúpili do druhého kola, ktoré sa konalo 28. mája 2023.
Recep Tayyip Erdogan je ženatý a má štyri deti.
(tasr)