Odišiel otec mesta...

Komunikoval s poslancami, bral nás na služobné cesty, koaličných i opozičných… Zaujímal sa o prácu a aktivity inštitúcií, Trenčianskeho múzea, Galérie Bazovského, fandil športu, bol občanom svojho mesta, pre ktoré žil…

Občianska spoločnosť je na pohľad jednoduchá spoločenská forma spolužitia. Zložitejšia je však cesta k nej. Najmä, ak je to cesta plná prekážok a nástrah, ktoré zanechala minulosť. V tejto situácii sa nachádzala naša krajina po osemdesiatom deviatom roku. V hmle nevedomosti, neskúsenosti, jedinou orientáciou by mohla byť bezúhonnosť, pravda, úprimnosť, oddanosť slúžiť veci dobra. Ale kde na to vziať, keď práve opak bol nosným pilierom doterajšej existencie moci, ktorá dovtedy diktovala celé dianie nielen na politickej, ba ešte viac, na občianskej scéne… Do tejto situácie vstúpil Jozef Žižka s úprimnou ponukou odovzdať svoje schopnosti a sily do služieb občanom a svojmu mestu.

Impozantná postava, veľký, dobrosrdečný chlap s veľkou bradou pripomínal „pepka námorníka“ – bez fajky, skôr dal prednosť poháru dobrého vína. Aj v tom sa vyznal. Celý život ostal obľúbeným kubranským chlapcom. Vždy pomohol, poradil, zveľaďoval dedovizeň, aj včielky ho milovali. V úrade sa vyznal, hľadal najlepšie riešenia – nie pre seba, pre mesto. Ani nie pre svoj politický dres – napokon – žiadny nemal. Neváhal sa poradiť s ostatnými. Viedol mesto v zložitých časoch zraniteľnej demokracie, ešte nie celkom vyzlečenej z hadej kože vlády jednej strany… Ale vedel pozvať na obed za jeden stôl poslancov koalície a opozície.

Bola to zložitá doba, desať rokov po revolúcii, legislatíva samosprávy sa riešila za pochodu. Mesto Trenčín malo veľký vplyv na jej konečné znenie. Aj vďaka primátorovi Žižkovi. Bol jedným z tých, ktorí nešli do politiky za svojim prospechom. Prišiel do úradu, aby slúžil. Začalo sa obdobie spolupráce s Európskou úniou na úrovni investícií a prístupových procesov. Aj to zvládal… Dával ľuďom vedomie, že byť občanom, súčasťou fungujúcej komunity, je veľká česť.

Pred tridsiatimi rokmi sa Jozef Žižka stretol s miestnou džezovou obcou a vznikol festival, Jazz pod hradom. Bol jeho veľkým podporovateľom a pravidelným návštevníkom. Keď mohol, bol vždy pri jeho otvorení. Chystáme jubilejný ročník, na ktorom mal byť čestným hosťom. Aj preto spomínam s vďakou a úctou na spoluprácu s mojim prvým primátorom, ktorým bol Jozef Žižka.

Do posledného dňa svojho života sa staral. V naliehavosti riešil vzniknutú situáciu v rodine. Neodkladal nič na zajtra, to nebolo jeho zvykom.

Zlá správa priletela nečakane a zarmucujúco. Opustil si nás náhle, bez výstrahy… Je veľa domov, stromov, koncertov, vernisáží, športových zážitkov a úprimných podaní ruky, ktoré Ťa budú nám, vďačným občanom, pripomínať. 

Odpočívaj v pokoji… 

autor: Ján Babič