„Hlavnou témou dnešného rokovania ministrov vnútra bolo rozhodovanie o všeobecnom smerovaní k dvom kľúčovým legislatívnym aktom v oblasti azylovej reformy, s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou,“ vysvetlil v tlačovej správe priebeh štvrtkového stretnutia šéf rezortu vnútra SR Ivan Šimko.
Po predpoludňajšej diskusii, ktorá sa vraj skončila bez výsledku, sa predložili ďalšie kompromisné návrhy, o ktorých politici následne rokovali na stretnutí. Výsledkom boli finálne texty, ktoré predložili ministrom na hlasovanie.
„Pre Slovensko sú niektoré ustanovenia naďalej ťažko akceptovateľné a politicky nepriechodné a to aj preto, že mandát súčasnej vlády, ktorú tu zastupujem, je limitovaný. Ani úpravy textu nám situáciu nezľahčili, a preto sa zdržiavame hlasovania pri oboch návrhoch,“ povedal na rokovaní Šimko.
Okrem Slovenska sa hlasovania zdržalo aj Bulharsko, Malta a Litva. Naopak, podľa očakávania boli proti Poľsko a Maďarsko.
O čom sú texty
Členské štáty rozhodovali o dvoch zmenách: ako budú vybavovať žiadateľov o azyl na hraniciach a ako ich budú rozmiestňovať po Európe.
Prioritou prvej dohody o migrácii je, aby sa krajiny EÚ delili o hosťovanie žiadateľov o azyl a prijímali mnohých prisťahovalcov, ktorí prichádzajú do krajín na vonkajšom okraji eurobloku, najmä do Grécka a Talianska.
V dohode sa uvádza, že štáty, ktoré túto politiku odmietnu, budú musieť namiesto toho zaplatiť sumu 20-tisíc eur na osobu do fondu spravovaného Bruselom.
Azylová reforma zas umožňuje, aby žiadateľov o azyl z takzvaných bezpečných štátov vybavili okamžite na hranici. Zároveň má uľahčiť návrat tých, ktorým zamietli žiadosti. Krajinám by to tiež umožnilo zastaviť vybavovanie ľudí na hraniciach, ak dosiahnu určitý limit.
Pomohol tlak?
Šimko ešte pred odletom do Luxemburgu naznačil, že chce zmeniť pozíciu Slovenska k prerozdeľovaniu migrantov v EÚ, aby sme boli solidárni s inými štátmi. Šiel tým proti konsenzu, za ktorým stálo dlhé roky celé politické spektrum. Ako prvý na Slovensku na to upozornil Štandard.
„Slovensko by malo byť otvorené európskemu riešeniu utečeneckej témy a podieľať sa na ňom. Jednak preto, lebo nejde len o čísla, ale o milióny konkrétnych ľudských osudov, a jednak aj preto, aby sme boli solidárni s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú dnes prvé na rane,“ napísal Ivan Šimko na svojom Facebooku v pondelok. Ako už vieme, napokon sa zdržal.
Mimoparlamentný Hlas-SD vo štvrtok vyzval ministra, aby kurz zahraničnej politiky Slovenska nemenil, a to ani v otázke nelegálnej migrácie. Podobne sa k téme postavili strany Smer, Republika, KDH, SaS či SNS, ktoré vytvorili širokú koalíciu kritikov na poslednú chvíľu.
Čo hovorí svet?
Pokiaľ ide o postoj iných krajín, Švédsko tieto plány označilo za rovnováhu medzi zodpovednosťou a solidaritou. Rakúsko, Holandsko a Taliansko však namietali, že navrhované reformy nie sú dostačujúce a navrhli viacero zmien – napríklad rozšírenie zoznamu "bezpečných" krajín.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová štvrtkovú dohodu na sociálnej sieti označila za historický úspech pre EÚ, pre novú solidárnu migračnú politiku a ochranu ľudských práv.
Progresívna európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová zas ocenila „obrovsky významný krok“ EÚ v oblasti migrácie.
Proces je len na začiatku
Dohodu potrebovala schváliť väčšina krajín zastupujúcich najmenej 65 percent obyvateľov Európskej únie a prišla po rokoch sporov o azylovú politiku.
Je dôležité vysvetliť, že schválenie nariadení na úrovni ministrov je len prvý krok. Pokračovať totiž budú rokovania s Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Výsledok budú opäť posudzovať všetky štáty EÚ.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová uviedla, že zákonodarcovia sú "pripravení okamžite začať rokovania, s cieľom dosiahnuť dohodu".