Mesiac hrdosti verzus firemné zisky

Azda najhorúcejším artiklom v kultúrno-etických debatách naprieč západnými krajinami sa v nedávno stali dve americké spoločnosti – Anheuser-Busch s pivom značky Bud Light a maloobchodný gigant Target. Prvej spomenutej prudko klesol predaj piva po bojkote, ktorý bol reakciou na zapojenie transrodového influencera Dylana Mulvaneya do jej kampane.

Obrovský maloobchod Target zase prednedávnom oznámil stiahnutie dúhového sortimentu z najviditeľnejších pozícií do úzadia predajní či zmenšenie objemu takéhoto tovaru. Dôvodom mali byť obavy z bojkotu podobného tomu, ktorý zasiahol značku Bud Light. Rozhodnutie spoločnosti aj dúhový sortiment však pritiahli veľkú pozornosť.

Naznačuje to fakt, že gigant stratil od 17. mája vyše 15 miliárd dolárov na trhovej kapitalizácii, čo je na porovnanie zhruba dvojnásobok plánovaného deficitu slovenského rozpočtu na tento rok. Cena akcií spoločnosti Target sa pohybovala na úrovni približne 161 dolárov za akciu. Ale virálne videá a fotografie dúhového oblečenia určeného aj pre deti išli ruka v ruke so strmým poklesom. Dnes je cena akcií Targetu na úrovni 127 amerických dolárov za akciu.

https://standard.sk/360006/maloobchodny-gigant-v-usa-stahuje-duhovy-sortiment-vraj-sa-obava-ze-doplati-na-bojkot-ako-bud-light/

Zatiaľ skôr výnimka ako pravidlo

Časová postupnosť aj logika sa zdá jasná – spoločnosti šli do dúhovej kampane a prišli o veľa. Nemusí ísť však o priamu kauzalitu. Prinajmenšom sa nedá vylúčiť súhra viacerých iných okolností, ktoré vývoj vo firmách ovplyvnili.

Potvrdzoval by to aj fakt, že ďalšie firmy, ktoré ideológiu podporujú a v „mesiaci hrdosti“ prichádzajú so špeciálnymi kampaňami, takéto červené čísla neevidujú. Populárne značky ako Adidas, Levi’s, Reebok či Absolut nezaznamenali ani systematické poklesy počas uplynulých pár rokov v čase krátko pred alebo po zverejnení kampaní, reklám či nového dúhového tovaru. Ale ani väčšie jednorazové prepady v júnovom období. Podpora LGBT ideológie, inklúzie, rovnosti a všetkých progresívnych myšlienok rovnako neškodí ani veľkým firmám ako Google, Appple, Henkel či Disney.

Zdá sa, že tézu potvrdzujú aj viaceré výskumy. Časopis Forbes nedávno písal v článku s názvom Hrdosť sa oplatí: výskum ukázal, že podniky priateľské k LGBT sú ziskovejšie v dvoch štúdiách. Jedna z nich ukazovala, že firmy podporujúce rôznorodosť v rámci pracovného prostredia dosahujú lepšie výsledky.

Druhá zašla ešte ďalej. Spoločnosti, ktoré uplatňujú rôzne LGBT politiky a sú ústretové voči tejto komunite, sú podľa tejto štúdie z Fínska finančne úspešnejšie, než konkurenti.

Akademici z dvoch fínskych univerzít v rámci tejto práce hodnotili finančnú výkonnosť 657 verejne obchodovaných amerických spoločností v rokoch 2003 až 2016. Zistili, že firmy s politikami priaznivými pre LGBT, majú tendenciu dosahovať vyššiu ziskovosť aj vyššie ocenenie na burze.

Je to klasický kapitalizmus?

Odpoveď na otázku, prečo sa korporáty stávajú dúhovými, sa spočiatku zdá banálna. Americké noviny The Hill pred časom uverejnili článok, v ktorom obhajujú tézu, že ide jednoducho o kapitalizmus. Časť kompetentných môže vidieť príležitosť na trhu, nový segment zákazníkov. Časť si môže myslieť, že ide o nový trend – vlnu, na ktorú ak firma nenaskočí, tak ostane pozadu oproti konkurencii. Ďalší možno rozmýšľajú nad tým, aby sa nedostali do sporu s právom, keď ich budú žalovať ľudia z „diskriminovaných“ komunít.

Ak sa progresívne myšlienky prijmú na vrchole firemného rebríčka, prechádzajú do celej kultúry danej spoločnosti a ovplyvňujú v nej všetkých – od top manažmentu po radových zamestnancov. Kto je aktívny, má body navyše, ide hore, kto nie, ten až tak nevyhovuje. Uplatňovať sa to začína aj pri nábore nových zamestnancov – ten, kto zapadá do progresívnej kultúry firmy, má väčšiu šancu sa tam dostať.

https://standard.sk/354443/manazer-penty-martin-danko-woke-kultura-sa-u-nas-presadzuje-najma-plazivym-tlakom-anglosaskych-korporacii/

Nedávno povedal v rozhovore pre Štandard niečo veľmi podobné aj manažér Penty Martin Danko: „Kultúra a ideológia wokeizmu sa môže do našej spoločnosti dostať aj prostredníctvom korporácií. Deje sa to v tichosti, ale je tomu vystavených čoraz viac ľudí, ktorí v nich pracujú. (…) V súkromných rozhovoroch [manažéri súkromných firiem, ktoré vlastnia nadnárodné korporáty, pozn. red.] otvorene hovoria o tom, že tieto princípy sú silno prítomné v ich každodennej firemnej kultúre. Ak nechcú mať problémy vo svojej kariére, musia sa prispôsobiť a podriadiť.“

Jednotlivé čriepky zdanlivo ukazujú rovnakým smerom. Stáča sa to k peniazom, prospechu, postaveniu, imidžu, zisku v rôznej podobe. Podporuje to ešte aj fakt, že si firmy dávajú dúhové logá len tam, kde už je ideológia v spoločnosti rozšírená. No na zelené lúky sa s tým nehrnú.

Je zameranie na zisk zlé?

Svetoznámy ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman, rovnako ako aj mnoho iných ekonómov, pritom práve toto zameranie firiem na zisk vyzdvihoval. V roku 1970 napísal pre New York Times komentár na tému spoločenskej zodpovednosti firiem, čo v nedávno zverejnenom texte pripomenul Pavol Minárik.

Friedman poukazoval na to, že jedinou spoločenskou zodpovednosťou firiem je zvyšovať zisky. Tým podľa neho najefektívnejšie prispievajú aj k spoločnému dobru. Podnikatelia, ktorí majú aj iné ciele, podľa neho nie sú obhajcami slobodného podnikania a v skutočnosti hlásajú „čistý a nefalšovaný socializmus“. Všetky jeho argumenty proti angažovaniu sa manažérov v otázkach sociálnej a spoločenskej zodpovednosti môžete nájsť v spomenutom článku.

https://standard.sk/365701/podnikatelia-sa-maju-snazit-o-zisk-nie-o-spolocenske-dobro-friedmanova-doktrina-je-stale-aktualna/

Ohnutý kapitalizmus alebo trend, za ktorým stoja vplyvní ľudia

Podľa doteraz predložených argumentov sa zdá, že dúhové idey vo firmách motivuje zisk. V celej mozaike však niečo chýba. Prvotný impulz, prečo vedenie pristupuje na progresívnu hru. Tých, ktorí to robia z presvedčenia, vyškrtnime. No zrejme to nebude väčšina. Ak zvyšní sledujú zisk, tak by malo byť všetko v poriadku. Veď podpora LGBT by mala ísť ruka v ruke s lepšími finančnými výsledkami. Alebo je to inak?

Tu treba zdôrazniť úlohu, ktorú v celom probléme hrajú hodnotiace indexy, ktoré často ostávajú nepovšimnuté. Ukazovatele, ktoré pomáhajú investorom pri výbere svojho „dostihového koňa“. Čím lepšie skóre v rámci takéhoto indexu, tým väčšia pravdepodobnosť, že firma dostane peniaze jednoduchšie a výhodnejšie. Ak pri mene firmy svieti nazeleno, je dobre. Naopak, ak ukazuje nízke červené čísla, pôsobí to zle a spúšťa varovnú kontrolku.

Zrejme najviac rozšírený, známy, ale aj komplexný je takzvaný index ESG.

„ESG sú environmentálne, sociálne a riadiace kritériá, ktoré sa stali súborom noriem pre činnosti spoločností, ktoré investori používajú na vyhodnotenie svojich investícií. ESG znamená prepojenie spoločensky a sociálne zodpovedného investovania a investičných stratégií. Cieľom je tak nielen finančná návratnosť investícií, ale aj pozitívny sociálny a environmentálny dosah,“ píše o indexe na svojich stránkach audítorský gigant KPMG.

Okrem bodov za zelené politiky, ktoré sú hnacím motorom, sa v rámci ESG prideľuje firmám skóre napríklad aj za postoj, aký majú v otázkach diverzity, inklúzie či rovnosti. V nadväznosti na to však vyvstáva mnoho otázok. Kto obsah indexu tvorí a pretláča? Kto určuje, čo je dobré a čo zlé? Veď ESG vlastne vytvára pre spoločnosti akúsi bariéru, reguluje ich, ukazuje smer, ktorý má byť správny. A to už je v rozpore so zameraním spoločnosti na zisk, ktoré zdôrazňoval Milton Friedman, ale aj ďalšie kvantum ekonómov.

Dúhovejšia firma, lepšie zisky. Je toto tvrdenie pravdivé?

Podľa výsledkov spomínaných štúdií by to tak malo byť. No tie stoja na vratkých nohách. Konkrétne závery výskumníkov z Fínska, že firma naklonená LGBT je ziskovejšia, sa dostávajú do akéhosi rozporu s metodikou výskumu. Alebo s tým, na čo chcú autori výsledkami poukázať.

Je naozaj finančný úspech LGBTI priateľských spoločností výsledkom ústretových politík v rámci LGBTI? Nemohol to ovplyvniť do veľkej miery fakt, že majú iba vyššie skóre v rámci indexov a výhodnejšie podmienky pri financovaní? A že firmám, ktoré progresívne politiky odmietajú, klesá v rámci ukazovateľov skóre a pre investorov sú menej príťažlivé?

Z toho vyvstávajú ďalšie zásadné otázky, na ktoré sa treba pýtať. Neboli by tieto firmy ziskovejšie, ak by využili peniaze iným spôsobom? Nie sú náklady obetovaných príležitostí príliš vysoké?

Go woke, go broke

Aplikovaním spomenutej štúdie akademikov z Fínska na všetky firmy, by sa zmiešali hrušky s jablkami.

Na jednej strane totiž stoja giganti ako napríklad Google. Nadnárodné korporáty, ktoré si dajú dúhu do loga, podporujú progresívne myšlienky, vykonávajú politiky v tejto oblasti či financujú neziskovky a mimovládky, ktoré ideológiu pretláčajú.

Na druhej strane je však niečo pre spotrebiteľov omnoho hmatateľnejšie – ženské plavky s extra priestorom na penis, detské dúhové oblečenie či reklamy so sporo oblečenými transsexuálmi. Obchodníci, ktorí takýto tovar zaradia do svojej ponuky, tancujú na tenkom ľade.

Je totiž jednoduchšie bojkotovať značku piva či oblečenia, než bojovať s veternými mlynmi – obrovskými korporátmi, ktoré aj keď ideológiu podporujú, nevzbudzujú také vášne.

Výziev na bojkot je pritom čoraz viac. Medziročne stúpol ich počet podľa informácií agentúry AP viac ako 35-násobne. Tento črtajúci sa trend akéhosi odporu naznačujú aj ďalšie fakty. Zvrátenie rozhodnutia v prípade Roe vs. Wade, odkúpenie Twittera Elonom Muskom, virálny dokument Matta Walsha What is a woman? či vystupovanie množstva osobností z tieňa a odvaha rozprávať o osobných konfliktoch s novým dogmatizmom. Zatiaľ sú to skôr náznaky, nezdá sa, že by konzervatívna časť spoločnosti vstúpila po hlave do veľkej kultúrnej vojny. Napriek tomu vidieť, že podobné výzvy ako pri Bud Light či Target by mohli byť pre firmy veľmi nepríjemné.

Pre korporáty preto dúhové kampane nakoniec vôbec nemusia byť ziskovou záležitosťou. Anglický výrok „go woke, go broke“ (buď woke a skrachuješ) môže pre mnohé značky a firmy veľmi rýchlo začať platiť.

Samozrejme, argumenty o prirodzenej rôznorodosti a tolerancii sa javia ako správne – spoločnosť, ktorá je férová, spravodlivá a rovnako pristupuje ku všetkým zamestnancom, by mala byť istým spôsobom obohatená. Veď, ako hovorí aj známe úslovie – viac hláv, viac rozumu. Zároveň sa pre personalistov zväčšuje množina ľudí, z ktorých môžu vyberať tých najschopnejších. Zdá sa však, že cielená podpora vybraných komunít s týmito myšlienkami v súlade nie je. Veď, koniec koncov, nie sú liberálne, ale progresívne.