Najvyšším verejným aj štátnym záujmom je podľa Modrých a Mostu-Híd, aby sa Ukrajina ubránila

Sólymos sa vyjadril, že cieľom Ruska je rozbiť jednotu Slovenska i EÚ. "Mnohí politici mu v tom pomáhajú, stratili aj posledné zábrany a rešpekt pred pravdou," skonštatoval. Je preto podľa neho potrebné byť hlasnejší a bojovať s dezinformáciami tak, aby túto jednotu neohrozili.

"Rád by som veril, že ľuďom sa podarí jedného dňa zmeniť v Rusku režim a že na Slovensku sa po septembrových parlamentných voľbách nepodarí zmeniť kurz, ktorý sme v roku 1998 nastavili. A ostaneme súčasťou slobodného demokratického sveta," povedal.

Vojna na Ukrajine podľa strany priamo ohrozuje bezpečnosť Slovenska. Vyjadrila sa tiež, že ruský prezident Vladimir Putin proti nám dlhodobo vedie hybridnú vojnu. Je preto podľa nej dôležité, aby občania SR vedeli, čo sa skutočne deje a aké sú reálne Putinove zámery.

Modrí, Most-Híd preto na tlačovú konferenciu pozvali opozičného ruského politika Vladimira Milova, ktorý bol pre svoje názory z Ruska vyhostený. Milov upozornil, že Putin je veľmi aktívny v šírení dezinformácií, pričom poukázal na jeho príhovory prostredníctvom ruských médií.

„Mnohí Rusi pravdu poznajú, no je prekrytá mlčaním. Našou úlohou je, aby sme s touto pravdou vyšli von,“ uviedol Milov s tým, že pre informácie sleduje ruské médiá v ruskom jazyku a presne vie, čo Putin hovorí pred ruskou verejnosťou.

„Ten jazyk, ktorý sa používal okolo vojny, ktorá bola rozpútaná, hovorí o získaní územia, o nadobudnutí Azovského mora či o lepšom prístupe k námorným cestám a tak ďalej. Takže je škoda, že ľudia na Slovensku a v iných štátoch nemajú prístup priamo k týmto informáciám. Tu by sme mohli pomôcť," vysvetlil Milov.

Doplnil, že mnohí argumentujú, že je to vojna len medzi Ukrajinou a Ruskom a nie je vhodné sa miešať do vojny.

„Keď si spomenieme na začiatok invázie, Rusko prišlo s nejakými bezpečnostnými garanciami, za splnenie ktorých by sa z Ukrajiny stiahla. Žiadali od západného sveta rôzne garancie, ako návrat hraníc NATO do obdobia spred roku 1997. Slováci si určite uvedomujú, čo by to znamenalo. Slovensko by sa muselo ocitnúť mimo NATO ako ďalšie mnohé štáty a vidíme, čo sa stalo ďalším štátom, ktoré nie sú súčasťou takejto aliancie, a to, akému nebezpečenstvu čelia,“ povedal Milov.

Dzurinda zároveň zdôraznil, že stáť na strane Ukrajiny nemá automaticky znamenať nenávisť voči Rusku. "Je tiež dôležité, aby sme si boli vedomí, že v Rusku žijú ľudia, ktorí chcú demokraciu, nie totalitu," skonštatoval.

(tasr, sita, sak)