Veroniku trápia medvede. A kohože to doteraz trápila Veronika?

„Čo s našimi medveďmi?“ kladie si otázku Veronika Remišová. Mala zážitok, ktorý by nikomu nepriala. Už ani sebe.

Na víkendovej prechádzke so psom Fredym po turistickom chodníku v bližšie neurčenej lokalite sa bývalá ministerka a podpredsedníčka vlády, momentálne poslankyňa, stretla s medveďom. Vyrušila ho vo vysokej tráve tesne vedľa chodníka. Mala šťastie, pretože odbehol do lesa.

Som rád, že sa jej nič nestalo a som rád, že si konečne kladie otázku, ktorú naša krajina rieši už niekoľko rokov.

Keďže som s Veronikou Remišovou štyri roky sedel v miestnom zastupiteľstve bratislavského Starého Mesta, dovolím si dôvernejší štýl a ponúknem odpoveď na jej otázku.

Milá Veronika, o stave medvedej populácie rozhoduje okrem medveďov najmä ministerstvo životného prostredia, tam má, ako určite potvrdíš, istý vplyv minister. Nuž, a súčasný stav významne ovplyvnil tvoj bývalý kolega vo vláde, s ktorým si tento problém mohla riešiť dlho predtým, než si medveďa sama stretla. Premnožili sa totiž dosť dávno, svedectiev bolo habadej.

Bohužiaľ, nezachytil som z Tvojej strany žiadnu iniciatívu, žiadne obavy o turistov či obyčajných dedinčanov, aj keď medvede dokázateľne ohrozovali ľudí aj ich majetok. Neozvala si sa ani keď nominant Igora Matoviča Ján Budaj tvrdil, že medveď je vlastne vegetarián.

Kritika medveďov sa, skrátka, vo vládach, v ktorých si pôsobila, z ideologických dôvodov nenosila. Naopak, začali sme si premnožené šelmy hýčkať ako mackov, zriadený zásahový tím pôsobil, akoby hlavným cieľom malo byť chrániť medvede a nie ich obete, spochybňovali sa štatistiky z terénu štatistikami z Prahy, poľovníci a farmári, ktorí sa ozvali, boli samí kotlebovci a podobne.

Prečo si sa, Veronika, neozvala vtedy? To naozaj musí človek zažiť strach na vlastnej koži, aby pochopil iných?

Nie si prvá ani posledná, komu sa niečo podobné stalo. Tiež som mal šťastie, keď nás na prechádzke s malými deťmi pred pár rokmi otočil lesný robotník, ktorý pílou prerezával mladý les, že 50 metrov od neho pred pol hodinou ručala medvedica s mladými. 

Tú lokalitu navštevujem od narodenia, s miestnymi sa poznám a rozprávam, takže za tých 40 rokov viem, že medvedia populácia jednoducho explodovala a nič sa s tým nerobí. Poľovníci nemôžu a vláda nechce.

Občas sa zdá, že niet týždňa, keď sa nerieši nejaký výskyt medveďa tam, kde by naozaj nemal byť. Trpia turisti, trpia včelári, trpia chovatelia oviec. Žijeme v Medvedistane.

Niektorí moji známi už odmietajú navštevovať tradičné slovenské turistické destinácie a začali chodiť do Rakúska. Tam majú vyriešené, ktorý život má väčšiu hodnotu. Takže trpí aj slovenský turizmus.

Milá Veronika, som naozaj rád, že sa ti nič nestalo. Kiežby to mohol povedať každý. Problém je, že situácia, do ktorej sme sa na Slovensku s medveďmi dostali, je tak trošku aj tvoja zásluha.

Preto si myslím, že na otázku, čo s našimi medveďmi, si vieš odpovedať aj sama.