O troch Putinových chybách a slabostiach

Zvírený prach po neúspešnom prevrate vagnerovcov v Rusku sa usadil a výhľad sa prečistil. Úvahy o tom, že to vlastne ani nebol pokus o štátny prevrat, ale akási dohodnutá politická hra, odmietam a nebudem sa nimi viac zaoberať. Bol to pokus o prevrat a otázky stoja takto: Aký stabilný je teraz politický režim v Rusku (Putinov režim)? Pokúsime sa nájsť na to odpovede ďalšou otázkou. Akých chýb sa dopustil prezident Putin?

Putinova prvá chyba: Dopustil vzostup Prigožina

Prvou Putinovou chybou bolo, že dovolil svoje meno spojiť s menom Prigožin. Prigožin je surový kriminálnik, zlodej a násilník, ktorý si ku koncu sovietskej éry posedel vo väzení. V drsných 90. rokoch zbohatol, keď sa stal významným dodávateľom cateringových služieb pre štátne organizácie. Vrátane Kremľa, takže mu médiá prisúdili prezývku „Putinov kuchár“.

Prigožin je podvodník. Podvodník, ktorý do svojho biznis plánu zahrnul aj založenie súkromnej vojenskej spoločnosti PMC Wagner.

Najskôr pár slov o súkromných vojenských spoločnostiach všeobecne. Objavili sa pred pár desaťročiami, ich používanie sa stále rozširuje. Najviac ich využívajú vo svojich konfliktoch USA.

Považoval som túto ideu vždy za kontroverznú. Domnievam sa, že na legálne použitie násilia má mať monopol štát.

Ešte horšie je, keď štát, v tomto prípade Rusko, sa ani len neunúva zabezpečiť, aby v tomto type podnikania mohli pôsobiť iba bezúhonné osoby. Prigožin bol všetko možné, len nie bezúhonná osoba. Spomeňme si, aká prísna legislatíva existuje na Slovensku o tom, kto môže prevádzkovať obyčajné súkromné bezpečnostné služby, ktoré sú v porovnaní s PMC podstatne nevinnejšou vecou vzhľadom na výzbroj a počty personálu.

A ešte horšie je, ak vlastník PMC je nielen kriminálnik, ale aj psychopatická osobnosť. Podvodnícky charakter Prigožina ľahko spoznáme, keď si zosumarizujeme obsah výrokov, ktoré zverejňoval pred a počas pokusu o prevrat.

Prigožin vyslovoval rôzne hodnotenia vojny na Ukrajine, niektoré z nich boli dokonca i pravdivé, ale navzájom si odporovali tak očividne, až to urážalo súdne uvažujúcich ľudí. Raz mali jeho výroky výrazne proukrajinské ladenie, vojnu odsudzoval ako zbytočnú. Potom sa zase, naopak, staval do úlohy toho, kto odhaľuje neochotných vojenských byrokratov brániacich Rusku v dosiahnutí rýchleho víťazstva. Staval sa do úlohy toho, kto by tú Ukrajinu rýchlo porazil, ak by na to dostal príležitosť.

Jeho tvrdenie, že vojnu spôsobili akísi nemenovaní ruskí oligarchovia, ktorí chceli Ukrajinu drancovať, je tuposť. Počas pokusu o prevrat tvrdil, že ruská armáda zabila dvetisíc jeho bojovníkov, čo bol výmysel. A tak ďalej.

Šírili sa chýry o atmosfére nezákonnej krutosti vnútri Vagnerovej skupiny.

Jevgenij Prigožin je presne ten odpudivý typ, ktorý, keď sa objaví na významnej pozícii v ruskej spoločnosti, vo svetovej verejnosti to budí znechutenie, až zdesenie.

A ešte kuriozita. V januári tohto roku Jevgenij Prigožin požiadal, aby Štátna duma schválila zákon, zakazujúci urážanie bojovníkov paramilitaristických skupín bojujúcich po boku ruskej armády, čo sa, samozrejme, týkalo i jeho bojovníkov. A zákon bol v marci schválený.  

Za vzostup tohto človeka môže aj Putin, Rusi si to budú pamätať.

Druhá Putinova chyba: Ignoroval príznaky vzbury

V médiách sa objavila správa, že Američania vedeli o príprave prevratu už v polovici júna. Človek sa pousmeje. To sa dalo vedieť aj bez prostriedkov, ktoré Američania majú. Príznaky vzbury boli zjavné aj pre bežného občana už dva mesiace.

Spomeňme si na surové Prigožinove útoky na Sergeja Šojgua a Valerija Gerasimova. Je vojna a médiá a sociálne siete prinášajú na dennom poriadku urážky a zosmiešňovanie ministra obrany a náčelníka generálneho štábu zo strany veľkopodnikateľa?

V máji tohto roku poslanec Štátnej dumy generál Viktor Sobolev kritizoval vagnerovcov, načo sa na sociálnej sieti objavilo video s tromi bojovníkmi Vagnerovej skupiny, ktorí sa najvulgárnejšími nadávkami vyhrážali poslancovi, že ho znásilnia na Červenom námestí.

Tak vyzerá rozklad. Armáda mlčala, lebo je naučená byť disciplinovaná a zdržanlivá. Neuchádzala sa o popularitu. Prigožin a jeho bojovníci však boli na sociálnej sieti pečení, varení. Prigožin ukazoval politické ambície. 

Putin všetky tieto príznaky mal vidieť, ale nič neurobil. To bola jeho druhá chyba.

Udalosťou americkej vnútornej politiky v roku 1951 bolo odvolanie generála Douglasa MacArthura z funkcie prezidentom Trumanom počas kórejskej vojny, lebo MacArthur verejne nesúhlasil s Trumanovými postojmi. Generál bol už vtedy absolútnou legendou, ale nepomohlo mu to.

V ozbrojených zložkách musí byť rešpekt voči autorite vlády. O ministrovi obrany má v Rusku rozhodovať prezident, nie jeho „kuchár“. Ale Putin nič neurobil.  

Treťou chybou by bolo nepotrestanie Prigožina

Domnievam sa, že počas dňa prevratu Putin žiadnu chybu neurobil. Treťou Putinovou chybou a slabosťou však môže byť, ak nepotrestá Prigožina.

Okolo trestného stíhania účastníkov rebélie, a teda najmä Prigožina, panoval istý zmätok. Ešte v sobotu Putinov hovorca Peskov pri odchode Prigožina do Bieloruska povedal, že Prigožin nebude stíhaný. Na druhý deň sa objavila správa, že FSB ešte vedie trestné stíhanie a ďalší deň prišla správa, že FSB už stíhanie zastavila.

To však nie je rozhodujúce. Stíhanie je možné začať opäť. Stačí povedať, že sa vyskytli nové fakty. V deň prevratu mal Putin logicky jeden hlavný cieľ. Aby bol prevrat potlačený bez veľkého krviprelievania. A toto dosiahol.

O zastavení stíhania hovoril Peskov a hovorila FSB. Nehovoril o tom prezident. Putin predsa sľúbil pravý opak. Povedal, že prevrat bol zradou a že jeho aktéri budú prísne potrestaní.

Raz som citoval slová publicistu Dmitrija Trenina, ktoré povedal niekoľko týždňov pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu. Bolo to vtedy, keď USA a NATO odmietli výzvu Ruska, aby sa vzdali svojich plánov na prijatie Ukrajiny do NATO. Rusko vtedy povedalo, že na to bude reagovať „nešpecifikovanými „vojenskotechnickými opatreniami“. Trenin to komentoval slovami: „Veľmoci neblufujú“. A o pár týždňov bola vojna. Ak Putin chce byť prezidentom veľmoci, tak nesmie blufovať ani teraz.

Nesmieme zabudnúť na dôležitú vec. Rebélia sa, našťastie, skončila bez veľkého krviprelievania, ale bez krvi to celkom nebolo. Bolo zostrelených niekoľko vrtuľníkov a lietadlo Iľjušin-22. Zahynuli desiatky príslušníkov ruskej armády. Najvyšším veliteľom tých mŕtvych je prezident. To prezidentovi zabil Prigožin vojakov.

Pred pár rokmi sa novinár pýtal Putina, či vie odpustiť. Áno, odpovedal Putin, ale nie všetko. Neodpúšťa zradu.

Sú tri možnosti, čo s potrestaním Prigožina a len tá posledná je správna. Prvou možnosťou je nepotrestanie. V tom prípade bude prezident pôsobiť trápne a bude sa to vnímať ako chyba a slabosť. Táto možnosť je málo pravdepodobná.

Druhá možnosť je, že časom bude niekde nájdené mŕtve telo Prigožina. V tom prípade sa zoznam temných tajomstiev ruského štátu rozrastie o jednu položku.

Treťou možnosťou je, že Prigožin bude postavený pred ruský súd a odsúdený. A to je jediná správna možnosť a ako jediná by bola demonštráciou skutočnej sily. Uvidíme.

Putinov osud

Občas si v týchto dňoch porovnávam terajší Prigožinov prevrat s prevratom z augusta 1991. Oba boli neúspešné. Ale vtedy sovietsky prezident Michail Gorbačov bol v zajatí pučistov a nebol tým, kto puč potlačil. Víťazom nad pučistami bol ruský prezident Boris Jeľcin, rečniaci na tanku pred davom Moskovčanov. Gorbačov bol od tej chvíle stratený a jeho vplyv klesal.        

Putin po pokuse o prevrat takým dojmom nepôsobí. Zrejme bol v deň prevratu naozaj on tým mocenským faktorom, ktorý jasne prevážil rebelov a takto to ruská spoločnosť aj videla. Preto jeho koniec vo funkcii prezidenta zrejme tak rýchlo nenastane. 

Niekedy sa stáva i to, že neúspešný pokus o prevrat vládnuceho politika dokonca posilní. Spomeňme si na puč proti tureckému prezidentovi Erdoganovi. Či to bude prípad Putina, zatiaľ nevieme. Niečo však naznačujú čerstvé správy o generálovi Surovikinovi. Najprv New York Times písali, že Surovikin vedel o príprave Prigožinovho prevratu. Potom to Kremeľ ústami Peskova označil za špekuláciu, ale o niekoľko hodín sme už čítali, že Surovikin je údajne zatknutý. To by znamenalo, že ruské orgány konajú a prezident tiež. Ak je Surovikin zatknutý, čo čaká Prigožina, však?

Putinove chyby, najmä to, že za sobotňajší puč si čiastočne môže sám, však ostanú zapamätané. A to politika v očiach ľudí neposilňuje.

Teraz bude treba sledovať, či dôjde k zmene na poste ministra obrany. Ukrajinské a americké médiá prinášajú dohady, že Sergeja Šojgua vymení gubernátor Tulskej oblasti Alexej Djumin, niekdajší Putinov ochrankár. Ruské médiá priniesli správu tlačovej služby Tulskej oblasti, ktorá popiera informáciu, že gubernátor sa údajne zúčastňoval na rozhovoroch s Prigožinom. To je v týchto dňoch kľúčové.

Neúspešné prevraty sú okrem iného príležitosťou pre nástup silných osobností na čelné pozície. V roku 1991 to bol Jeľcin. Nebohý Vladimír Žirinovskij o Djuminovi pred pár rokmi povedal, že Djumin patrí k tým, čo by časom mohli vystriedať Vladimíra Putina na prezidentskom poste.

Ale nezabúdajme. Ak by teraz prezident Putin vymenil ministra obrany, bolo by to vynútené neúspešným prevratom. Uvedomoval by si to aj Putin. Aj to by si Rusi všimli.

Uvidíme.