Iracký prezident Abdul Latíf Rašíd vydal 3. júla dekrét, ktorým zrušil „inštitucionálne uznanie“ patriarchálneho úradu vyplývajúceho z dekrétu 147. Jeho autorom bol Rašídov predchodca v úrade, zosnulý Džalál Talabání ešte v roku 2013, ktorý ním reagoval na kánonickú voľbu a pápežovo potvrdenie patriarchu Saka ako hlavy Chaldejskej katolíckej cirkvi „v Iraku a vo svete“.
Patriarchu si vážim, ale...
Keďže pôvodný dekrét udeľoval patriarchovi Sakovi ďalekosiahle právomoci pri správe majetku chaldejskej cirkvi, krátko po jeho zrušení sa objavili dohady, že dôvodom je pravdepodobne pokus o prevzatie dôležitej kontroly nad cirkevným majetkom. Úrad prezidenta Rašída vydal vyhlásenie, v ktorom sa pokúša toto rozhodnutie objasniť.
Stiahnutím republikánskeho dekrétu nie je dotknuté náboženské ani právne postavenie kardinála Louisa Saka, keďže ho Apoštolská stolica vymenovala za patriarchu chaldejskej cirkvi v Iraku a vo svete. Tlačová správa ďalej uvádza, že „zrušenie prezidentského dekrétu má len napraviť situáciu. Vydaniu prezidentského dekrétu č. 147 z roku 2013 totiž chýbal ústavný alebo právny základ“.
Zároveň sa v ňom uvádza, že kardinála „Saka si prezident veľmi váži“ ako „patriarchu chaldejskej cirkvi na celom svete“. Napriek tomu je dekrét opustením viac než storočnej tradície, ktorá garantovala kresťanskej menšine určitý stupeň ochrany a legitimity.
Vlk v ovčom rúchu
Kritici zrušenia dekrétu upozorňujú, že Rašídovo rozhodnutie prišlo krátko po stretnutí s Rayanom Al-Kildanim, zakladateľom milície Babylonské brigády a politického hnutia Babylon. Niektoré zdroje dlhodobo obviňujú Kildaniho, že vo veľkom štýle predáva majetok Iračanov a kresťanov Iránu.
Medzi patriarchom Sakom a Kildanim prebehli v posledných mesiacoch ostré výmeny názorov. Patriarcha obvinil politika z predstierania pri údajnom zastupovaní záujmov kresťanov. Kildani zasa vyčítal patriarchovi nelegitímne zasahovanie do politiky a poškodzovanie dobrého mena chaldejskej cirkvi.
Samozvaný kresťanský vodca chce s podporu šiitských frakcií napojených na Irán a s pomocou svojej mocenskej základne vytvoriť na Ninivskej planine enklávu. Jeho Babylonské brigády, pôvodne zriadené na boj proti teroristickej skupine Islamský štát, sa medzičasom posilnili ekonomicky i politicky. V irackom parlamente obsadili 4 z 5 kresiel vyhradených pre kresťanskú menšinu.
V severnom Iraku však narazili na silný odpor miestnych biskupov, ktorí kritizujú najmä systém menšinových kvót a plne podporujú patriarchu Saka. Ten už viackrát v minulosti poukázal na „slabé miesta článku 49, ktoré umožňujú vedúcim politickým silám vytlačiť zástupcov etnicko-náboženských menšín“. Cirkevní predstavitelia preto aktuálne vyzývajú kresťanov, aby na protest bojkotovali nasledujúce voľby.
Nerovnaký meter
Prezidentovo rozhodnutie viedlo uplynulý týždeň na predmestí Erbilu, Ankawe a v obci Karamles na Ninivskej planine k demonštráciám kresťanov, ktorí sa postavili na obranu svojho patriarchu a žiadali spravodlivosť. Samotný patriarcha zverejnil po vydaní prezidentského dekrétu otvorený list, v ktorom varoval, že tento „bezprecedentný a politický krok prezidenta predstavuje nebezpečenstvo pre komunitu kresťanov v Iraku“.
Ak prezident svoje rozhodnutie nezruší, patriarcha je odhodlaný obrátiť sa na justíciu. Situácia sa vystupňovala v piatok 14. júla, keď bol patriarcha predvolaný na policajný výsluch, kde bol obvinený zo sprenevery cirkevného majetku. V následnom otvorenom liste oznámil patriarcha svoje rozhodnutie, že sa nevráti do patriarchálnej rezidencie v Bagdade, ale odoberie sa do bližšie neurčeného kláštora v autonómnej oblasti Kurdistan.
Rozhorčený patriarcha sa otvorene sťažuje na „doposiaľ nevídaný politický, národný a morálny chaos“ a aktuálne opatrenia vníma v dlhodobom kontexte „zámernej a ponižujúcej kampane proti irackým kresťanom i jeho osobe“. Chaldejský arcibiskup Erbilu na sobotňajšej tlačovej konferencii spresnil, že hoci bude patriarcha vykonávať svoje úlohy z územia Kurdistanu, patriarchálne sídlo v Bagdade nebude nateraz oficiálne preložené. Pre úplnosť treba dodať, že prezident Rašíd len nedávno odmietol vydať porovnateľné dekréty patriarchom Asýrskej cirkvi Východu a Starobylej cirkvi Východu.
Nie sme tu len na okrasu
Sedemdesiatpäťročný patriarcha Sako, ktorý nedávno poskytol rozhovor aj pre Štandard, je jedným zo šiestich východných patriarchov v cirkevnej jednote s rímskym pápežom. Ešte pred nástupom do úradu patriarchu bol ocenený za obranu viery (Defensor fidei), ako aj za šírenie mieru organizáciou Pax Christi. Vehementne sa zasadzuje za práva kresťanov na Blízkom východe, ale kritiku vie nasmerovať aj do vlastných radov.
V minulosti kritizoval najmä absenciu zákona o rodinnom stave, čo v prevažne moslimskom prostredí znamenalo nútenú aplikáciu islamského práva aj v prípadoch kresťanov. Misijná agentúra Fides zverejnila v novembri minulého roka patriarchove vyjadrenie o pretrvávajúcich odchodoch kresťanských rodín z Iraku. Patriarchu znepokojuje „tichý exodus“, keď za posledných päť rokov opustila Irak viac než polovica kresťanov. Z dôvodu názornosti uvádzame, že v Iraku žilo pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 1987 približne 1,4 milióna kresťanov. Dnešné odhady sa pohybujú okolo čísla 200-tisíc.
Patriarcha Sako sa preto od nástupu do úradu opakovane vyslovuje za „jednotu pokrstených“ na Blízkom východe, ktorá neznamená len „zdvorilostné gesto“, ale vytvorenie autentického spoločenstva. Jeho konkrétny návrh z roku 2015 sa týkal únie s Asýrskou cirkvou Východu a Starobylou cirkvou Východu, pričom v predloženom modeli rátal so svojou abdikáciou. Svojich veriacich patriarcha uisťuje, že nemajú len dekoratívnu funkciu, ale objavením a prijatím svojej kresťanskej identity môžu zreteľne prispieť k dôležitej obnove Iraku.