Propaganda je všade, aj v bežnom agentúrnom servise. Prípad americká antikoncepčná tabletka

Agentúrnym správam o hodnotových otázkach a témach presiaknutých ideológiou sa už nedá veriť. Je to smutné. Už nie sú spravodajstvom, ale propagandou.

Foto: Profimedia.sk

Foto: Profimedia.sk

V piatok 14. júla, príznačne na výročie Bastily, vydala najväčšia slovenská tlačová agentúra TASR, ktorá robí základný spravodajský servis drvivej väčšine médií na Slovensku, správu, že v USA schválili predaj prvej antikoncepčnej tabletky dostupnej bez predpisu. Možno myknete plecom, ale bola by to chyba. Aj táto na prvý pohľad bezvýznamná správa ukazuje, aká veľká je miera progresívnej propagandy v našich médiách. Tabletka totiž môže priniesť problémy, ktoré agentúry z politických dôvodov zamlčali.

Prvé dva odseky tejto správy boli v zásade vecné, poskytovali základné informácie o antikoncepčnej tabletke. Teda, že sa volá Opill, jej výrobcom je írska spoločnosť Perrigo, že sa má užívať raz denne a na trh by sa mohla dostať začiatkom budúceho roka.

Od tretieho odseku sa však žurnalistika začala meniť na propagandu.

V správe sa ďalej čitateľ dozvie, že voľnejší prístup k hormonálnej antikoncepcii presadzujú ako odborníci, tak združenia venujúce sa ochrane zdravia žien. Väčšinou sú to organizácie, ktorých skutočným cieľom je presadzovanie progresívnej agendy. Potom nasleduje citovo podfarbená informácia, že k antikoncepcii sa nevedia dostať hlavne tínedžerky (k tomu sa ešte vrátime), ženy inej ako bielej farby pleti a ženy s nízkymi príjmami.  

V ďalšom odseku sa dozvieme bombastickú informáciu, že firma, ktorá tabletku vyvinula, tvrdí, že by „mohla predstavovať novú možnosť antikoncepcie pre približne 15 miliónov Američaniek“, čo je podľa agentúry až pätina žien v plodnom veku v USA. Následne správa uvádza, že dostupnosť bude závisieť aj od ceny tabletky. A napokon poukáže na to, že antikoncepčné tabletky bez lekárskeho predpisu sú už teraz dostupné vo veľkej časti sveta.

Túto správu od TASR vo viac či menej skrátenej verzii následne prebrali všetky väčšie médiá, ako napríklad Pravda, Topky, Nový čas, Aktuality, Sme či televízia Markíza. Tieto weby si pritom v daný deň pozrelo takmer 2,5 milióna užívateľov.

Štandard túto správu uverejnil, ale museli sme ju doplniť. Nechceme totiž šíriť propagandu.

Tento prístup, žiaľ, musíme používať na stále viac správ, v ktorých ide o podsúvanie ideológie. Týka sa to najmä genderu a dúhových tém, zelených tém a, samozrejme, vojny na Ukrajine, ale o tom niekedy inokedy. Teraz zostaňme pri správe o tabletke Opill.

Zahraničné agentúry

Ak by si čitateľ zadal kľúčové slová zo správy uverejnenej v slovenských médiách do internetového vyhľadávača, ľahko by zistil, že situácia je omnoho zložitejšia.

Aj taká liberálna mediálna spoločnosť, akou je britská BBC, správu uverejnila vyváženejšie, keďže sa v nej zmienila napríklad aj o tom, že komisia Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), ktorá schvaľovala povolenie predaja tabletky bez lekárskeho predpisu, riešila, či je skutočne v poriadku, aby sa k nej dostali neplnoletí ľudia, a či osoby s obmedzenou gramotnosťou porozumejú pokynom v príbalovom letáku. Vrátane toho, že tabletka sa nesmie užívať, ak napríklad ženy v minulosti trpeli rakovinou prsníka.

BBC taktiež uviedla, že o tabletku napokon nemusí byť záujem pre vyššiu obstarávaciu cenu, keďže ako voľnopredajná nebude hradená zo zdravotného poistenia, čo môže znamenať vyššiu cenu. Briti však pridali aj informáciu, že výrobca a miestni aktivisti už lobujú, aby poisťovne preplácali časť ceny voľne predajnej tabletky. Škoda len, že zabudli uviesť, že je nonsens, aby poisťovne preplácali voľnopredajnú tabletku, ktorá navyše ani nie je liekom alebo aspoň výživovým doplnkom a ktorú v skutočnosti nikto nepotrebuje.

Aby sme však britskej vysielacej spoločnosti „nekrivdili“, treba dodať, že aj oni si spravili svoju propagandistickú prácu, keďže k správe pripojili aj citovo podfarbený príbeh akejsi dievčiny hispánskeho pôvodu, ktorá sa nevedela dostať k hormonálnej antikoncepcii, pretože jej rodičia boli proti. A ona preto musela žiť stresujúci sexuálny život nielen na strednej škole, ale spočiatku aj na univerzite. Médiá si nemôžu pomôcť a cítia potrebu vychovávať svojich čitateľov a divákov.

Aspoň že BBC uviedla, že rodičia dievčaťu nechceli dovoliť užívanie hormonálnej antikoncepcie z dôvodu, že sa sami stali rodičmi už v tínedžerskom veku a (celkom rozumne) predpokladali, že ak ich dcéra začne užívať antikoncepciu, tak sa zvýši aj riziko jej nezodpovedného sexuálneho správania.

Trochu schizmaticky vyznieva správa BBC v časti, kde uvádza, že táto hormonálna antikoncepcia je extra bezpečná, lebo neobsahuje estrogén, čo znamená, že má menej vedľajších účinkov a zdravotných rizík. No zároveň sa v nej píše o tom, že aj napriek tomu medzi najčastejšie vedľajšie účinky Opillu patrí nepravidelné krvácanie, bolesti hlavy, závraty a nevoľnosť.

Podobne spracovali správu aj mnohé ďalšie zahraničné agentúry vrátane AP, na ktorú sa odvolávala aj TASR, avšak informácie, ktoré by správu aspoň trochu hodnotovo vyvažovali, už do svojej správy slovenská agentúra, platená z rozpočtu a verejných zdrojov, nezahrnula.

Názoroví oponenti

Ešte zaujímavejšie sa celý príbeh ukáže, keď si človek pozrie médiá, ktoré prezentujú aj iný názor. Takým je napríklad agentúra CNA, ktorá približuje aj to, ako spomínaná tabletka funguje.

CNA vysvetľuje, že Opill na rozdiel od iných hormonálnych antikoncepcií, pri ktorých ženy užívajú dve tabletky, funguje len na báze jednej pilulky, ktorá sa užíva raz za deň. Opill teda neobsahuje druhú, takzvanú estrogénovú tabletku. To samo osebe prináša výhody – ako nižšie riziko porúch zrážanlivosti krvi, hypertenzie a cukrovky, čo mal byť podľa CNA jeden z hlavných faktorov, prečo ju FDA odporučil schváliť.

Avšak táto agentúra uvádza aj to, že vynechanie estrogénovej tabletky so sebou nesie aj viacero rizík. Cituje pritom doktorku Ingrid Skopovú, gynekologičku a riaditeľku medicínskych záležitostí v Charlotte Lozier Institute, ktorá tvrdí, že vynechanie estrogénu môže vyvolať mnohé ďalšie zdravotné komplikácie, ktorým táto látka pri užívaní hormonálnej antikoncepcie zabraňuje. Taktiež je podľa nej pravdepodobné, že bude preto menej účinná ako iné hormonálne antikoncepcie.

Napokon Skopová tvrdí, že existuje obava, že táto metóda hormonálnej antikoncepcie so sebou nesie aj možný abortívny účinok.

Tieto informácie dopĺňa aj spoločný list Konferencie katolíckych biskupov USA, Národného katolíckeho bioetického centra, Katolíckej medicínskej Asociácie a Národného združenia katolíckych zdravotných sestier, ktoré v BBC ani AP a ďalších agentúrach nedostali priestor, a to aj napriek tomu, že „zastupujú tisíce poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a lekárskych etických odborníkov z celých USA“.

Tieto organizácie už v novembri minulého roka protestovali proti voľnej dostupnosti Opillu. Dôvodom je, že podľa nich by mal „užívanie tabletky, ktorá má zdokumentované tak závažné, potenciálne život ohrozujúce vedľajšie účinky“, vždy odobriť odborník. V liste sa taktiež uvádza, že zdokumentovanými vedľajšími účinkami sú podľa príbalovej informácie možnosť výskytu rakoviny prsníka, nádoru pečene, abnormálne krvácanie z maternice alebo akútne ochorenie pečene.

Signatári v liste taktiež upozorňujú na to, že tým, že Opill neobsahuje estrogén, môže vyvolať aj ďalšie vedľajšie účinky, ako zlyhanie pečene, kardiovaskulárneho alebo neurologického systému, ťažkosti s dýchaním, silnú bolesť žalúdka, žltačku, náhlu dýchavičnosť, bolesť hrudníka, vykašliavanie krvi, cysty na vaječníkoch, depresie, veľmi silnú bolesť hlavy alebo problémy so zrakom.

Autori listu apelujú tiež na to, že ak by bola takáto tabletka voľnopredajná, dostanú sa k nej tínedžeri, ktorí môžu podceniť informácie napísané v príbalovom letáku. „Dôkazy ukazujú, že tínedžeri podstupujú riziká neúmerné ich vlastným bezpečnostným potrebám. Ak sa k tomu pridruží chýbajúce upozornenie rodičov alebo dohľad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, výsledky môžu byť katastrofálne,“ píše sa v liste. (A teraz si spomeňte na pohoršenie v správe našej tlačovej agentúry o dostupnosti antikoncepcie pre tínedžerov, keď kontext náhle mení celý význam toho, prečo to tak je.)

Napokon spomínané organizácie v spoločnom liste tvrdia opak toho, čo opisuje TASR. Že pri tejto tabletke hrozí vyššia miera zlyhania ako pri iných hormonálnych antikoncepčných metódach, „čo bude mať za následok zvýšenie počtu nechcených tehotenstiev, čo môže viesť k potenciálnemu väčšiemu počtu potratov“. A zdôrazňujú aj to, že Opill nechráni pred pohlavne prenosnými infekciami.

Ak by sa slovenská agentúra snažila o objektivitu, mohla priniesť aspoň niektoré z daných informácií. Avšak pokiaľ sa snažíte o propagandu, je jasné, že s niečím ako vyváženie spravodajstva poskytnutím priestoru názorovým oponentom si nebudete robiť ťažkú hlavu.

Jeden prípad z mnohých

Prípad s antikoncepčnou tabletkou je pritom len jedným z mnohých, ktoré sme v poslednom čase mohli sledovať. Úplne rovnaké príklady sa odohrávajú v oblasti potratov, dúhových či zelených tém, samostatnou kapitolou je vojna na Ukrajine, kde sa pod označením spravodajstva publikuje veľa vojnovej propagandy. To, samozrejme, robí média menej dôveryhodnými a zásadne mení ich funkciu v spoločnosti.

Používa sa pritom ideologický jazyk, napríklad interrupcia sa označuje za zdravotnú starostlivosť, identifikuje sa so ženským zdravím a podobne. Samozrejme, využívajú sa jednostranné prieskumy a dáta, progresívci stoja na správnej strane dejín a oponentom sa nedáva priestor. Snáď jedinú výnimku tvoria konzervatívni politici, keď náhodou presadia svoj návrh, čo už ignorovať nemožno, avšak aj ich výroky sú často zarámované tak, aby vyzneli, že konajú proti vôli väčšiny obyvateľstva.

A teraz pointa na záver, prečo tomu venujeme zvláštnu pozornosť.

Rozhodli sme sa tomu v Štandarde čeliť. Témam, ktoré sú presiaknuté propagandou budeme venovať zvýšenú pozornosť. Nie je a nebude to vždy jednoduché, celkom určte na to nikdy nezískame žiadny grant na boj proti dezinformáciám, ale to je len dobre. V prípade potratov či gender ideológie je to azda jednoduchšie ako v prípade vojny. Avšak čeliť tomu treba všade. Také je dnes jedno z poslaní slobodného média.

Je to smutné, ale preto dnes musíme overovať aj agentúrne správy, ktoré treba očisťovať od ideologickej propagandy. A to aj napriek tomu, že tie by mali byť nestranné a použiteľné pre každé médium, bez ohľadu na jeho názorovú líniu.