Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA schválili predaj prvej antikoncepčnej tabletky dostupnej bez predpisu

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) vo štvrtok odobril predaj prvej voľne dostupnej antikoncepčnej tabletky v USA. Tá má byť dostupná dokonca bez akéhokoľvek vekového obmedzenia.

Tabletka s názvom Opill sa má užívať raz denne. Podľa jej výrobcu, írskej spoločnosti Perrigo, by sa mala dostať do predaja v Spojených štátoch začiatkom roka 2024. BBC píše, že táto tabletka má schválenie FDA už od roku 1973. Doteraz ju však bolo možné užívať len na lekársky predpis.

Táto hormonálna antikoncepcia pre ženy bude dostupná voľne bez lekárskeho predpisu v lekárňach, potravinách, supermarketoch aj na internete v USA. Agentúry dokonca uvádzajú, že bude dostupná bez akéhokoľvek vekového obmedzenia.

Podľa BBC niektorí vedci počas procesu schvaľovania vyjadrili obavy, či mladí ľudia a osoby s obmedzenou gramotnosťou porozumejú pokynom v príbalovom letáku, vrátane toho, že tabletka sa nesmie užívať, ak mali ženy v minulosti rakovinu prsníka.

Členovia výboru však napokon dospeli k záveru, že ženy s rakovinou prsníka sú pravdepodobne v kontakte so svojimi lekármi a vedia, že by nemali užívať hormonálnu antikoncepciu.

Záujem o tabletku bude v konečnom dôsledku závisieť od jej ceny, ktorú plánuje Perrigo oznámiť ešte tento rok. Viaceré médiá uvádzajú, že práve cena môže byť pre mladých ľudí, ktorí sú pre výrobok cieľovou skupinou, dôvodom, prečo o ňu v konečnom dôsledku nemusí byť vysoký záujem. Pri iných antikoncepčných tabletách totiž časť ceny hradí poisťovňa.

Výrobca a progresívne mimovládne organizácie majú preto v poisťovniach lobovať, aby pokryli časť nákladov aj pri voľnopredajnej tabletke.

Ako uvádza BBC, medzi najčastejšie vedľajšie účinky Opillu patrí nepravidelné krvácanie, bolesti hlavy, závraty a nevoľnosť.

Pripomeňme, že vyššia dostupnosť antikoncepcie najmä medzi mladými ľuďmi znamená aj vyššie riziko nezodpovedného sexuálneho správania. A v konečnom dôsledku aj vyšší počet neplánovaných tehotenstiev.

(tasr, mic)

Minúta  |  

Kyjev zakázal ruskojazyčné kultúrne produkty. Je to jazyk agresorského štátu, vraví poslanec

Radnica v ukrajinskej metropole Kyjev uvalila moratórium na verejné využívanie ruskojazyčných "kultúrnych produktov", informuje TASR na základe štvrtkovej správy agentúry DPA.

"Raz a navždy musí byť ruský kultúrny produkt na území hlavného mesta Ukrajiny s konečnou platnosťou obmedzený," uviedol mestský poslanec Vadym Vassylčuk z národno-liberálnej strany Holos (Hlas).

Zákazu podliehajú knihy, hudba, filmy i divadelné či cirkusové predstavenia, spresňuje DPA.

Ruština je jazykom "agresorského štátu" a nemá v Kyjeve čo hľadať, dodal Vassylčuk.

Za nové opatrenie hlasovalo 71 zo 120 poslancov. Týka sa aj historických diel vysokej umeleckej hodnoty, ako napríklad diel Michaila Bulgakova, jedného z najslávnejších ruskojazyčných spisovateľov z Kyjeva. Vo vyhlásení sa neuvádza, aké tresty budú plynúť z porušenia nových opatrení.

Od prozápadnej revolúcie z roku 2014 a následnej ruskej anexie polostrova Krym v krajine posilnili ukrajinizáciu, konštatuje DPA.

Ukrajinská ústava síce naďalej garantuje používanie ruštiny ako jedného z jazykov národnostných menšín, po ruskej vojenskej invázii však v krajine zosilnel tlak na všetko ruské, dodáva agentúra.

(tasr)

Minúta  |  

Námestníka ruského ministra zatkli pre obvinenia z úplatkárstva

Námestníka ruského ministra pre digitálny rozvoj Maxima Paršina zatkli pre podozrenia z korupcie. Bezprostredne pred svojím zatknutím mal námestník podľa správ ruských médií prijímať úplatok.

"Súd prijal žiadosť vyšetrovateľa o predsúdne zadržanie v rámci procedurálneho opatrenia proti (Maximovi) Paršinovi, a to do 12. septembra," uvádza sa vo vyhlásení citujúcom hovorcu moskovského okresného súdu.

Paršina (46) zatkli pre obvinenia z úplatkárstva v mimoriadne širokom rozsahu, cituje DPA. Námestníkom ministra pre digitálny rozvoj v ruskej vláde je od roku 2018. Medzi jeho povinnosti patria rozvoj informačných technológií (IT), vytváranie priaznivých podmienok pre IT spoločnosti a školenia programátorov.

Korupcia sa v Rusku považuje za rozšírenú sčasti preto, že úrady bojujú voči nej len selektívne. Občas sú za korupčné praktiky stíhaní aj vysokopostavení činitelia. Bývalý minister hospodárstva Alexej Uľukajev bol v roku 2017 odsúdený za úplatkárstvo na osem rokov väzenia.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský primátor: Pri nálete v Tokmaku zahynulo do dvesto ruských vojakov

Do dvesto ruských vojakov spoločne s veliteľom údajne zahynulo pri nedávnom ukrajinskom útoku na ruskú základňu v okupovanom meste Tokmak na juhovýchode Ukrajiny. Uviedol to vo štvrtok Ivan Fedorov, ukrajinský primátor Ruskom okupovaného mesta Melitopol.

Fedorov sa momentálne nachádza mimo Melitopolu, na území ovládanom Ukrajinou a jeho tvrdenia nie je možné overiť. Na platforme Telegram však napísal, že podľa informácií ukrajinskej tajnej služby bola zasiahnutá ruská vojenská základňa zriadená v areáli bývalého závodu v Tokmaku v Záporožskej oblasti.

Informáciu nie je možné potvrdiť, uvádza CNN s tým, že momentálne nemá k dispozícii ani nijaké vizuálne dôkazy o útoku na zmienenú základňu, respektíve na priemyselný areál v Tokmaku.

Proruské médiá v utorok informovali, že ukrajinské ozbrojené sily "masívne ostreľovali Tokmak", pričom zaznamenaných tam bolo údajne "až šesť náletov".

O sérii výbuchov v tomto meste hovoril v rovnaký deň aj Ruskom dosadený šéf okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov. Zverejnil pritom aj video požiarov na otvorenom priestranstve, ale nepodarilo sa identifikovať lokality, kde k nim došlo.

Tokmak je dôležitou baštou ruských síl v okupovanej časti Záporožskej oblasti, preto sa stáva častým terčom útokov ukrajinských síl.

(tasr)

Minúta  |  

Mimovládky zachraňujúce migrantov sa sťažujú na nový taliansky zákon

Päť humanitárnych organizácií pomáhajúcich migrantom sa obrátilo na Európsku komisiu so sťažnosťou na nový taliansky zákon, ktorý núti záchranné lode v Stredozemnom mori kotviť vo vzdialených prístavoch. Oznámili to vo štvrtok samotné organizácie.

Mimovládne organizácie - Lekári bez hraníc (MSF), Oxfam Italia, SOS Humanity, Združenie pre právne štúdie o prisťahovalectve (ASGI) a EMERGENCY - tvrdia, že talianska legislatíva porušuje zákony EÚ aj medzinárodné právo týkajúce sa záchrany na mori.

"Európska komisia je strážkyňou dohôd EÚ a jej úlohou je zabezpečiť, aby členské krajiny EÚ dodržiavali medzinárodné právo a právo EÚ," povedala Giulia Capitaniová, poradkyňa pre migračnú politiku z organizácie Oxfam Italia.

"Každý deň, ktorý strávime mimo pátracej a záchrannej oblasti, či už ako zadržaní alebo plavbou do vzdialeného prístavu, vystavuje životy riziku," povedal Djoen Besselink z MSF. Európska komisia pre AFP potvrdila, že takúto sťažnosť dostala a že spornú legislatívu preskúma.

Zákon obmedzuje lode humanitárnych organizácií vykonávajúce viac než jednu záchrannú akciu na mori naraz. Vyžaduje od nich, aby zakotvili v prístave určenom talianskymi orgánmi. Platiť začal v marci. Mimovládne organizácie tvrdia, že ich záchranné lode sú tak nútené ignorovať ďalšie núdzové situácie na mori a celé dni sa plavia do severotalianskych prístavov, hoci sú bližšie iné prístavy.

Na EK teraz pätica organizácii apelovala, aby spornú legislatívu "okamžite" preskúmala. Okrem toho tiež požadujú, aby boli ich lode v Taliansku zahrnuté do štátom riadeného záchranného a pátracieho systému v Stredozemnom mori.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Západné rakety a tanky zásadnejšie nezmenili situáciu na bojisku na Ukrajine

Rakety, ktoré Kyjevu dodali jeho západní spojenci, zásadne nezmenili priebeh bojov na bojisku na Ukrajine, vyhlásil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin.

"Áno, v oblastiach bojov, kde boli použité, spôsobujú škody, nič kritické sa však nedeje. To isté platí o tankoch zahraničnej výroby," povedal Putin v rozhovore odvysielanom ruskou štátnou televíziou. Zopakoval, že tanky poskytnuté západnými mocnosťami Ukrajine sú "prioritným cieľom“ ruských síl.

Ďalej povedal, že v prípade, ak bude Ukrajina prijatá do Severoatlantickej aliancie (NATO), svet bude zraniteľnejší. "Som si istý, že to nezvýši bezpečnosť samotnej Ukrajiny. Vo všeobecnosti sa stane svet oveľa zraniteľnejší a povedie to k ďalšiemu zvýšeniu napätiu v medzinárodnom meradle," uviedol Putin po tom, po tom, čo sa Aliancia na tohtotýždňovom summite vo Vilniuse zaviazala k užšej integrácii s Kyjevom.

Ruský prezident tiež pohrozil, že Moskva by mohla odstúpiť od dohody, ktorá umožňuje vývoz ukrajinského obilia a hnojív z čiernomorských prístavov, kým ostatné strany nesplnia svoje sľuby. Tvrdil, že sa neurobilo nič pre splnenie požiadaviek Ruska a "všetko je jednostranné".

Platnosť viackrát predĺženej dohody sa skončí 17. júla. Moskva opakovane pohrozila zablokovaním predĺženia jej platnosti s tým, že jej implementácia poškodzuje export Ruska. "Rozmyslíme si, čo urobíme, máme ešte niekoľko dní,“ povedal Putin. Dodal, že je pripravený čakať "tak dlho, ako to bude potrebné".

Putin v rozhovore tvrdil, že v tejto otázke je v kontakte s Organizáciou Spojených národov, ale zatiaľ nezaznamenal reakciu od jej generálneho tajomníka Antónia Guterresa, ktorá by naznačovala kompromis. Dohoda doteraz Ukrajine umožnila vyviezť z čiernomorských prístavov viac ako 32 miliónov ton obilnín a potravín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.