Vlny horúčav v Európe a USA by boli bez zmeny klímy „vlastne nemožné“, tvrdia vedci

Extrémne horúčavy a extrémne prejavy počasia postihli desiatky miliónov ľudí na severnej pologuli. Júl sa tak pravdepodobne stane celosvetovo najhorúcejším mesiacom od začiatku meraní. Experti varujú, že to bude ešte horšie, ak neznížime emisie škodlivých skleníkových plynov.

Horúčavy sužujú tento mesiac južnú Európu, časti Spojených štátov, Mexiko a Čínu, pričom teploty stúpajú nad 45 stupňov Celzia.

Keďže nie všetky extrémne výkyvy počasia možno hneď spájať priamo so zmenou klímy, vedci z Veľkej Británie, USA a Holandska v rámci skupiny World Weather Attribution skúmali nedávne vlny horúčav, aby identifikovali, aký vplyv na ne mala klimatická zmena.

Pomocou počítačových modelov simulovali svet bez účinkov emisií vypúšťaných do atmosféry v porovnaní s reálnymi teplotami, ktoré sa vyskytli počas horúčav. Dospeli pritom k záveru, že v dôsledku zmeny klímy bola vlna horúčav v Severnej Amerike o dva stupne Celzia teplejšia a vlna horúčav v Číne bola teplejšia o jeden stupeň Celzia.

Svet sa pritom podľa nich oteplil o 1,1 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, teda predtým, ako ľudia začali spaľovať fosílne palivá. Ak nárast teploty dosiahne dva stupne, čo je podľa mnohých odborníkov veľmi pravdepodobné, keďže krajiny nedokážu dostatočne rýchlo znižovať svoje emisie, takéto udalosti sa budú vyskytovať každé dva až päť rokov, upozorňujú vedci.

V štúdii zohľadnili aj úlohu fenoménu El Niño, prirodzene sa vyskytujúceho silného klimatického výkyvu, ktorý sa začal v júni. Dospeli pritom k záveru, že El Niño pravdepodobne zohral malú úlohu, ale hlavnou príčinou intenzívnejších vĺn horúčav je zvýšenie teplôt spôsobené spaľovaním fosílnych palív.

V posledných týždňoch padlo množstvo klimatických rekordov vrátane globálnych priemerných teplôt a teplôt povrchu mora najmä v severnom Atlantiku. Odborníci konštatujú, že rýchlosť a načasovanie sú „bezprecedentné“ a varujú, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch by mohli padnúť ďalšie rekordy.

Intenzívne horúčavy postihli väčšinu juhozápadného a južného územia USA. Horúčavy na gréckej pevnine a ostrovoch zhoršujú požiare a grécky premiér dokonca vyhlásil, že jeho krajina je "vo vojne".

Vláda v Pekingu vyzvala starších ľudí, aby sa zdržiavali vo vnútri budov, a odporúčala, aby deti trávili hrou vonku kratší čas. Podľa vedcov sú pre zmenu klímy vlny horúčav horúcejšie, dlhšie a častejšie.

Budúcnosť môže byť ešte horšia. "Keďže naďalej spaľujeme fosílne palivá, budeme zažívať stále viac týchto extrémov (počasia)," upozornila klimatologička Friederike Ottová z Granthamského ústavu pre zmeny klímy a životné prostredie na univerzite Imperial College London. "Klimatická zmena má v tom absolútne prevládajúcu rolu," dodala.

Popredný klimatológ NASA Gavin Schmidt minulý týždeň novinárom povedal, že júl 2023 smeruje nielen k tomu, že bude vôbec najhorúcejším mesiacom od začiatku meraní, ale aj najhorúcejším za "stovky, ak nie tisíce rokov".

(tasr, sita, sak)