Za posledných päť rokov šikanu na pracovisku na vlastnej koži zažilo až 12 percent respondentov, a to predovšetkým zamestnancov z oblasti podnikových služieb, obchodu a marketingu. Najčastejšie, až v 63 percentách, pritom išlo o neustálu kritiku, časté sú však aj urážky a zosmiešňovanie. Tri percentá slovenských zamestnancov zažili v posledných rokoch na pracovisku dokonca fyzické násilie a 6 percent sexuálne násilie. Podľa prieskumu personálnej agentúry Grafton väčšina šikanovaných vyriešila túto frustrujúcu situáciu zmenou zamestnávateľa.

„Zlou správou pre zamestnávateľov pritom je, že väčšina z týchto ľudí, až 40 percent, vyriešila problém so šikanovaním odchodom z práce. Len pätina z nich išla za svojím nadriadeným a len 9 percent nahlásilo problém na HR oddelení. To naznačuje, že s firemnou kultúrou a dôverou vo vedenie to v mnohých firmách nie je celkom v poriadku," hovorí riaditeľ personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group Martin Malo. Pozitívnu tendenciu podľa neho vidno v tom, že takmer polovica bývalých obetí by dnes za nadriadeným išla, ak by sa stali svedkami šikany a viac než polovica z nich by sa pokúsila šikanovanému kolegovi pomôcť a podporiť ho pri riešení tohto problému.

Riešenie problému so šikanovaním, ale aj s inými nekalými praktikami vo firmách, vidí odborník Graftonu, no tiež ďalší experti v tzv. whistleblowingu – teda oznamovaní neetickej, nelegitímnej alebo priamo protizákonnej činnosti na pracovisku. Vnútorný systém preverovania takýchto oznámení by u nás mala mať podľa zákona zavedený každá firma s viac ako 50 zamestnancami. Z prieskumu personálnej agentúry Grafton však vyplynulo, že takmer polovica pracujúcich na Slovensku ani netuší, čo pojem whistleblowing znamená, a 31 percent respondentov o ňom síce počulo, ale nepoznajú podrobnosti. Len pätina respondentov sa vyjadrila, že má v práci takýto interný oznamovací systém.

„Podľa výsledkov nášho prieskumu riešilo svoju situáciu so šikanovaním v rámci firmy, teda s nadriadeným alebo HR oddelením, len 29 percent zamestnancov. Obvyklým dôvodom na to, že ľudia hľadajú iné možnosti, je pritom obava zo sankcií a ďalších krokov zo strany zamestnávateľa," tvrdí Malo. V tomto smere by podľa neho mohla pomôcť novela zákona o ochrane oznamovateľov účinná od 1. júla tohto roka, ktorej cieľom je okrem iného aj zlepšenie ochrany pred odvetnou reakciou zamestnávateľa, napríklad pred rôznymi finančnými sankciami, obmedzením kariérneho rastu či dokonca prepustením z práce.

Mnohí pracovníci však vôbec nevedia o tom, že majú právo nahlásiť šikanovanie, a rovnako aj akúkoľvek inú protispoločenskú či protizákonnú činnosť, ktorá sa u nich na pracovisku deje, a kde tak môžu urobiť. Ak nemajú vo firme vnútorný oznamovací systém, môžu sa pritom obrátiť aj na Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý na Slovensku funguje od septembra 2021. Táto nevedomosť podľa Mala naznačuje, že zákonný rámec nie je to jediné, čo je na zmenu situácie potrebné.

(sita)