Pred viac než mesiacom na tomto mieste v komentári Hlas končí v pasci svojho imidžu sme predpovedali to, čo následne potvrdili aj viaceré prieskumy verejnej mienky – preferenčný pokles Hlasu a jeho prepad až za Progresívne Slovensko. Politickú situáciu odvtedy zamiešal aj jemný nárast Smeru a viaceré prieskumy, ktoré posunuli do budúceho parlamentu SNS a zároveň pokles Sasky a Sme rodina. Všeobecne sa z toho začala vyvodzovať priam panická správa, že začína byť po voľbách viac než pravdepodobný vznik koalície na čele so Smerom a za určitých okolností (vypadnutie Sasky, KDH a Sme rodina) dokonca aj bez Hlasu. Skúsim preto opäť ponúknuť trochu inú prognózu, ktorá vychádza z poznania trendov, informácií z prieskumov a, samozrejme, z pozorovania prebiehajúcej kampane.
Je pomerne prekvapujúce, že napriek početnému výskytu „mediálnych mágov“ v tímoch viacerých strán, je celkovo volebná kampaň zatiaľ pomerne mdlá a čo je ešte zarážajúcejšie, pri aktivitách väčšiny z nich akoby chýbala jasná stratégia. Bez tej sa však málokedy podarí samotnou kampaňou posunúť stranu o tých pár dôležitých percent hore nad ich volebný potenciál, ktorý si vytvorili dovtedajšou politickou prácou.
Dobrá stratégia pritom vôbec nemusí znamenať originalitu marketingových nástrojov, ale skôr ich správne zameranie, aj intenzitu a optimálne posolstvo. Z tohto hľadiska sa zdá, že najpremyslenejšie momentálne postupuje Progresívne Slovensko, ktoré sa okato vyhýba propagovaniu svojej radikálnej politickej podstaty – viacerým kultúrnym témam progresívnej agendy.
Tak ako netreba vyrušovať súpera, keď robí chyby, darí sa tejto strane doteraz nezaťaženej vládnutím, nevyrušovať frustrovaných voličov konkurenčných strán, ktoré v nejakom zmysle zlyhali. Je totiž zrejmé, že dnes aj mnohí konzervatívnejšie a pravicovejšie naladení voliči si v dôsledku svojho sklamania, nachádzajú cestu k Progresívnemu Slovensku. Preto táto strana môže za istých okolností získať vo voľbách oveľa väčšiu podporu, než aká zodpovedá prevažujúcej svetonázorovej orientácii slovenskej populácie. Samozrejme, bude ešte veľa záležať na tom, ako dokážu predstavitelia Progresívneho Slovenska v rozhodujúcich televíznych diskusiách prezentovať svoju novosť, modernosť a súčasne nepôsobiť na voličov odstrašujúco radikálne.
Na druhej strane tu dnes máme všetkými predpokladaného víťaza volieb – Smer, ktorý v posledných mesiacoch vyťažil z poklesu Hlasu (dôvody sme rozoberali vo vyššie zmienenom článku). Dnes je však táto hra uzavretá, pretože čo z Hlasu chcelo odísť, to už odišlo. Aj mediálne viditeľná zmena postoja Hlasu k spolupráci s Progresívnym Slovenskom spôsobila, že tento zdroj podpory sa pre Smer vyčerpal. Nie je ani vylúčené, že predstavitelia Hlasu presvedčivými výkonmi v predvolebných televíznych diskusiách, môžu znovu získať časť svojich sympatizantov. Na to však musia mať stratégiu, ktorá bude trochu iná než sugestívne kladené otázky, či chceme lacnejšie potraviny.
Sú to tak trochu spojené nádoby, avšak aj bez toho sa Smer môže čoskoro dostať do problému stagnácie či poklesu svojich preferencií. Súvisí to aj s tým, že doteraz sa spolieha iba na výtlak svojho predsedu, jeho tlačoviek a videí na sociálnych sieťach. Tento typ rutinnej kampane však už nemá veľmi odkiaľ brať nových voličov, o to viac, že Fico zároveň otvorene povzbudzuje opozičný elektorát, aby volil SNS a rivalom Smeru zostáva aj dravá Republika.
Je nespochybniteľným faktom, že Smer má pevné a početné voličské jadro, a preto sa môže spoľahnúť na volebný výsledok blížiaci sa až k dvadsiatim percentám. Zároveň však neponúka voličom stojacim mimo tohto jadra presvedčivý argument, prečo by mu mali dať svoj hlas. Je to zarážajúce, ale Smer vlastne nemá strategicky zameranú kampaň a to ho môže stáť práve tie tri - štyri percentá, čo by mu zabezpečilo nielen pozíciu víťaza volieb, ktorý bude rozdávať karty, ale aj to, že žetónov bude mať dosť na to, aby zložil vládu. Ak teda Smer nepríde ešte aj s niečím iným než doteraz (a už na to nemá veľa času), môže sa stať, že víťazom volieb bude napokon Progresívne Slovensko – a to nielen formálnym, podľa počtu získaných hlasov, ale aj skutočným, schopným zložiť vládu.
Samozrejme, stabilita a výkon takej vlády, to je už iná pieseň.