Trpké spomienky na rómsky holokaust: Zo záznamov z archívov doslova mrazí
Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje na približne tisíc. Vedúca popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove Zuzana Kollárová, ktorá sa problematikou rómskeho holokaustu zaoberá takmer 40 rokov, sa po preštudovaní archívov so záznamami o vyvražďovaní Rómov priamo na území Spiša nestretla. Rómov tam potrebovali na stavbách a rómske ženy v Tatrách aj v domácnostiach.
Pamätný deň na rómsky holokaust sa viaže k noci z 2. na 3. augusta 1944, keď nacisti zlikvidovali rómsky rodinný tábor v časti koncentračného tábora v Osvienčime. Ako pre agentúru SITA opísal Matej Beránek zo vzdelávacieho oddelenia Múzea holokaustu v Seredi, všetky ženy, deti a starých ľudí vtedy zobrali do plynovej komory. Počas jednej noci tam padlo za obeť takmer tritisíc Rómov. Konečný počet obetí genocídy Rómov počas druhej svetovej vojny sa odhaduje na pol milióna.
Podľa Beránka, ktorý v Poprade predstavil svoju knihu Prenasledovanie Rómov počas holokaustu, bol 2. august len vyvrcholením udalostí, ktoré sa začali už oveľa skôr, vznikom nacistického Nemecka v roku 1933. „Práve nacistické Nemecko a jeho ideológia vytvorili koncept nepriateľa ríše, za ktorého boli považovaní ľudia na základe politického presvedčenia, etnickej a rasovej príslušnosti, zdravotného stavu, náboženského vierovyznania alebo sexuálnej orientácie,“ pripomenul. Občanov druhej kategórie tak nacistické Nemecko vytvorilo aj z Rómov. K ich systematickej a priamej likvidácii dochádzalo po vypuknutí druhej svetovej vojny. „Realizovaná bola masovým vyvražďovaním prostredníctvom masového strieľania, napríklad na východnom fronte, alebo vyhladovaním a ťažkou prácou v koncentračných pracovných táboroch či systematickou likvidáciou vo vyhladzovacích táboroch,“ dodal Beránek.
Aj Slovenský štát podľa historika od začiatku cielene diskriminoval rómske obyvateľstvo na základe rôznych zákonov, opatrení, vyhlášok, vznikali tiež pracovné útvary pre civilné rómske obyvateľstvo. Systematicky bolo likvidované aj po vypuknutí Slovenského národného povstania. „Dochádzalo k mnohým masovým popravám, či už to bolo v Kremničke, kde boli tiež mnohé rómske obete, v Nemeckej, či v Čiernom Balogu, kde zlikvidovali rómsku osadu. Rovnako aj vo Zvolene, Valaskej Belej, a v Dubnici nad Váhom, kde bol od novembra 1944 zriadený zaisťovací tábor pre Rómov a vo februári 1945 tam popravili 25 Rómov kvôli šíriacej sa epidémii týfusu,“ objasnil Beránek.
Príhody, ktoré sa spájajú s rómskym holokaustom, sú podľa Kollárovej z ľudského hľadiska veľmi strašné. „Spišskí Rómovia boli tiež často pozbieraní z obcí, predovšetkým tí, ktorí nemali svoju prácu. Dávali ich do sústreďovacích táborov, ktoré boli hlavne na východnom Slovensku,“ povedala pre SITA. Čo sa týka rómskeho holokaustu či vyvražďovania Rómov priamo na území Spiša, počas dlhoročného výskumu objavila iba jeden prípad. „Hovorí o poprave Rómov v popradskej Kvetnici. Išlo o skupinu, ktorá vo Vysokých Tatrách vykrádala chaty,“ uviedla. Na Spiši však podľa jej slov evidovali aj konflikty majoritného obyvateľstva s Rómami. „Napríklad, keď rómska kapela odmietla hrať obyvateľom v jednej dedine na zábave. Mladí muži sa vtedy pomstili tak, že osadu takmer zrovnali so zemou,“ opísala.
Rómom bol vo vojnových časoch zakázaný vstup do kúpeľných miest a do Vysokých Tatier. „Bola to vyhláška, ktorú si vynútili prednostovia okresných úradov, išlo hlavne o žobrajúce deti. No na druhej strane bolo na území Spiša veľa Rómov zamestnaných v tých najťažších prácach, napríklad pri štetovaní ciest. Veľkým zamestnávateľom Rómov na našom území bol aj staviteľ Jozef Šašinka,“ priblížila Kollárová. Rómovia pracovali aj na stavbe sanatória vo Vyšných Hágoch. V Tatrách zase podľa historičky mnoho rómskych žien zamestnávali ako pomocnice v domácnostiach, predávali tiež huby či lesné plody tatranským paničkám a niekedy im umývali a upratovali obydlia. Keďže ich tam v domácnostiach a na stavbách potrebovali, podľa Kollárovej boli chránení. Keď sa ale vypisovali zoznamy Rómov, ktorí mali ísť do sústreďovacích pracovných táborov, starostovia tam podľa jej slov uvádzali skôr prisťahovalcov. „V tom čase bolo ešte dosť rozšírené aj kočovníctvo, týchto Rómov sa chceli obyvatelia zbaviť, pretože ich považovali za príťaž,“ dodala.
Kollárová však pripomenula, že Spiš bol vždy mnohonárodnostný, žili tu Nemci, Slováci, Maďari, Poliaci a Rómovia. „Obyvatelia z Rómov neboli mnohokrát nadšení, ale potrebovali ich, preto ich akceptovali. Možno aj preto tu na Spiši nejaké hromadné vyvražďovanie nebolo. V archíve sa zachovali aj také písomnosti, v ktorých vyslovene starostovia píšu, že u nich nie je žiaden rómsky problém, lebo ‚všetci cigáni pracujú‘,“ opísala. Mnohí z Rómov sa podľa jej slov zapojili aj do Slovenského národného povstania.
(sita)