Začína sa zápas o mimoriadne zdanenie bánk. Kollár chce fond pre ľudí, ktorí majú problém splácať zdražené hypotéky

Situácia na trhu je zložitá. Na jednej strane sú zisky bánk za uplynulých šesť mesiacov, na strane druhej obavy z toho, čo je pred nami. Už nejaký čas rezonujú obavy, predovšetkým zo zvyšovania úrokových sadzieb a ich dosahu na dlžníkov. Vyššia úroková miera zvyšuje aj úroky na hypotékach, skokové navýšenie uvrhne mesačné splátky mnohých domácností do pásma drahšieho aj o stovku eur mesačne. Podľa ceny a lokality aj viac, inde menej.

Koľko z domácností sa kvôli tomu dostane pod tlak a nebudú schopní hypotéky splácať? To je otázka s viacerými neznámymi, dva mesiace pred voľbami, ale veľká téma aj pre voličov a strany.

Kým na tejto strane sa hovorí, že mnohí budú po zmene fixácie svojich hypoték ohrození a môžu doslova skončiť na ulici, iní hovoria, že štát má povinnosť zasiahnuť a konať. Motiváciou sú práve mimoriadne solídne polročné výsledky hospodárenia slovenských bánk. Keďže podľa zverejnených údajov aktuálne banky na úveroch vo významnej miere bohatnú, témy sa chopil predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý cez víkend avizoval, že so svojimi ziskami by sa mali podeliť.

Pripomeňme, že podľa údajov Národnej banky Slovenska 25 bánk na našom trhu vygenerovalo k prvému polroku čistý zisk 564,6 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o 46,6 percenta. Pre porovnanie, vlani ku koncu júna to bolo 385,1 milióna eur. Čisté úrokové výnosy, ktoré tvoria najväčšiu časť výnosov bankového sektora, stúpli medziročne o 30,2 percenta na 1,07 miliardy eur. Kollár na základe toho predikuje, že celoročne sa zisk tohto sektora bude pohybovať okolo jednej miliardy. A keďže z jeho pohľadu im okrem poplatkov tieto mimoriadne čísla doručili najmä dlžníci je presvedčený, že práve ohrozeným by mali na oplátku pomôcť práve bankári.

V pondelok popoludní k téme zvolal tlačovku, kde opísal svoj návrh: „Banky by vložili istú časť do fondu, odtiaľ by štát pomáhal tým hypotekárnym dlžníkom, ktorí to potrebujú,“ informoval Kollár s tým, že tento model a aj Memorandum o neodkladnej pomoci dlžníkom, ktoré pripravili a prezentovali spolu s Milanom Krajniakom, je inšpirovaný Veľkou Britániou, kde funguje. Na informáciu, že analytici tieto aktivity vnímajú ako populistické Kollár reagoval rozhorčene. „Pre nás ľudia nie sú čísla,“ odkázal exminister práce.

Téma nabrala rýchly spád. Ešte cez víkend Kollár vyzýval Slovenskú bankovú asociáciu (SBA), že chce o možnostiach pomoci rokovať. Navrhoval okrúhly stôl a širšiu dohodu. Dnes už celú vec posunul s pripraveným návrhom. Počas tlačovej konferencie konštatoval, že aj napriek stretnutiu s bankármi a so zástupcom prezídia bankovej asociácie, záujem o rokovanie z ich strany napokon nebol. Túto informáciu ešte pred začatím tlačovej konferencie potvrdila aj hovorkyňa SBA Daniela Gilányi so slovami, že sa vyjadrovať nebudú, lebo nemajú k čomu.

Neskôr, po Kollárovej tlačovke predsa len SBA stanovisko vydala. Píše sa v ňom, že sa nenechajú „vtiahnuť do predvolebných kampaní jednotlivých politických strán“. Vyjadrili sa aj k téme, ktorú chce Kollár riešiť: „V spolupráci s Ministerstvom financií a Národnou bankou Slovenska analyzujeme a vyhodnocujeme riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie, ktoré je naďalej nízke. Spolu s bankami sme v prípade potreby pripravení poskytnúť návrh riešení pre dotknutých klientov bánk“. Viac k téme povedia v najbližších dňoch.

Boris Kollár však nesúťaží len s bankármi, ale najmä s politickou konkurenciou. Mimoriadne zdanenie bánk bola pôvodne téma Smeru, bývalá vláda po roku 2020, ktorej bol Kollár súčasťou, mimoriadne odvody bankám zrušila. Fico ju za to vytrvalo kritizuje. Hovoriť o okrúhlom stole pôsobilo nedostatočne.

Náročná situácia sa podľa Kollára týka 80-tisíc domácností, ktorým tieto fixácie končia len v najbližšom období. „Je veľmi dôležité, aby sme sa tejto téme venovali a ľuďom podali pomocnú ruku,” myslí si predseda hnutia Sme rodina. V memorande sa okrem iného hovorí, že dlžníci nebudú môcť byť od septembra na obdobie jedného roka vysťahovaní, že by mali možnosť splácať iba úroky a nie istinu po dobu 12 kalendárnych mesiacov. Istá časť by mala pri konci fixácie právo zvoliť si na dočasné obdobie prijateľnú výšku splátky, prípadne predĺžiť si dobu splácania s tým, že by sa k pôvodným podmienkam vedeli vrátiť. Jedným z opatrení má byť aj možnosť obrátiť sa na svojho veriteľa so žiadosťou o pomoc v riešení situácie bez toho, aby boli zaradení na zoznam rizikových klientov a malo to dosah na ich bonitu. Posledným bodom memoranda je bod, podľa ktorého sa nadmerné zisky bánk zohľadnia pri riešení tohto problému.

Spomenul aj miliardu eur, ktorá pochádza z bankového odvodu a ktorou by podľa neho štát mohol práve v kritických prípadoch niektorým dlžníkom pomôcť. „V prípade, že sa vytvorí agentúra alebo fond a za toto sa napríklad nakúpia od bánk nesplácané úvery, zachránime veľmi veľa ľudí,“ naznačil možnosti využitia rezerv.

„Toto sme im chceli navrhnúť, je mi ľúto, že odmietli stretnutie,“ skonštatoval Kollár s tým, že chce o tej téme hovoriť s predsedom vlády, ako aj šéfom Národnej banky Slovenska. Podľa neho budú požadovať, aby sa banky k uvedeným bodom zaviazali ešte do volieb, možná je aj mimoriadna schôdza parlamentu. Téme sa budeme aj ďalej venovať.

Text sme hodinu po zverejnení aktualizovali o vyjadrenie hovorkyne SBA.