Povolenie na jeho výrub udelilo v roku 2008 mesto Trenčín, v zastúpení vtedajším primátorom Branislavom Cellerom. Združenie Pre prírodu plánovalo protestnou reťazou brániť jeho zničeniu, no strom s obvodom kmeňa 279 cm zlikvidovali skôr, ako sa táto akcia vôbec mohla uskutočniť.
Luxusné plány
Poďme ale poporiadku. Ochrancovia prírody najskôr usilovali o zmenu jeho štatútu na chránený strom, podobne ako u susedných drevín, ktoré boli zasadené pod hradnou skalou koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Išlo konkrétne o lipu, javor, smrek a bazu. Žiadosť o povolenie na výrub stromov nachádzajúcich sa na Sadovej ulici v Trenčíne podala Spoločnosť Arman Intech Reality, ktorá plánovala na pozemku stavať. V rámci ústneho pojednávania, ktoré sa konalo 17. januára 2007, však úrady zamietli žiadosť o výrub ginka.
[link url=https://trencin.standard.sk/411085/punkaci-detom-sa-vracaju-na-domovsku-podu-s-velkymi-menami-v-programeInvestor teda vyjadril záujem o vypracovanie plánu na presadenie stromu, no združenie Pre prírodu to nepovažovalo za akceptovateľné riešenie. Jeho presun by si totiž vyžadoval v tom čase minimálne 2 až 2,5 milióna korún a trval by približne rok. Stavať však chceli rýchlo, a tak sa 29. marca 2008 stalo obeťou budúceho štvorhviezdičkového hotela, polyfunkčného objektu a podzemných garáží aj storočné ginko dvojlaločné. Ukážkový príklad arogancie moci?
Mnohí Trenčania boli z tohto rýchleho „konečného riešenia” rozčarovaní, no našli sa aj takí, ktorých vidina luxusnej stavby v lukratívnej časti mesta tešila. Tí sa však dodnes nedočkali. Pozemok menil majiteľov (v súčasnosti je ním žilinská spoločnosť SIRS), bol striedavo udržiavaný, potom zase mesiace pustol a zašlú slávu vzácnej dreviny dodnes pripomína už iba starý peň obrastený mladými výhonmi. Smutný pohľad.
Prečo ginko nechránili skôr?
„Mesto Trenčín, ako orgán ochrany prírody, malo v tomto prípade vziať do úvahy ekologické a estetické funkcie dreviny. Žiaľ, nestalo sa tak, vtedajšie vedenie nesie za tento nezmyselný výrub zodpovednosť,” myslí si aj dnes Katarína Ďurčeková zo Štátnej ochrany prírody.
Skúsená odborníčka pre našu redakciu ďalej vysvetlila, ako to bolo s ochranou starých jedincov ginka v Trenčíne v 80. rokoch 20. storočia, a prečo sa stalo, že toto konkrétne ginko nebolo chránené. „Pôvodne boli na teraz prázdnych pozemkoch vedľa parku staré vily so záhradami, kde boli staré stromy a ginko bolo jedným z nich. Rástol tam aj veľký ľaliovník tulipánokvetý, podobný ako v parku. V 80. rokoch došlo k asanácii časti viliek, ostala iba vila s vežičkou. Záhrady boli zničené, nejaké kríky sa podarilo presadiť, z veľkých stromov ponechali práve ginko a ľaliovník,” vysvetlila Ďurčeková.
Na ploche mala podľa nej vyrásť veľká socialistická stavba, Dom Národného frontu. Zároveň sa rozširovala cesta M. R. Štefánika, no riešila sa aj kanalizácia práve v mieste pri spomínaných dvoch stromoch. Pracovisko ochrany prírody v Trenčíne vtedy požiadalo o ich zachovanie a ochranu kmeňov pri stavebných prácach, čo sa aj stalo, no výkopmi boli poškodené ich korene.
„Zároveň sa vtedy pripravoval projekt ochrany chránených stromov pre tri ginká, ktoré rastú oproti pred budovou bývalého Slovliku. Chceli sme doň zahrnúť aj ginko na opačnej strane cesty, ale pre poškodenie pri stavebných prácach sme sa obávali, že strom vyhynie. Preto sa do projektu nezahrnul. A tak boli v roku 1990 vyhlásené za chránené iba tri ginká pred Slovlikom,” priblížila situáciu Ďurčeková.
V dôsledku nedotiahnutej legislatívnej ochrany z minulosti musela vzácna drevina ustúpiť veľkým stavebným ambíciám, z ktorých dnes zostali iba prázdne a zabudnuté reči. Je to už 15 rokov, no nezmyselne vyrúbané ginko v Trenčanoch stále rezonuje. „Mali by sme si ho pripomenúť pri každom rozhodovaní o výrube stromu, pri plánovaní každej stavby, investície, ktorá ovplyvní aj stromy vo svojej blízkosti. Vyrúbe sa ľahko, ale vypestuje ťažšie, malé stromčeky alebo kríky nenahradia veľký strom ihneď,” uzavrela odborníčka.
