Dana Vitálošová

Hlavná postava románu, vojak Kefalín, sa pri odchode domov na vlakovej stanici pýta svojho bývalého nadriadeného, majora Halušku prezývaného Terazky, na bizarnosť ich pôsobenia v PTP: „že to bolo všetko úplne absurdné?" Major, ktorý čitateľov románu po celý čas zabával svojou nevzdelanosťou, najprv s absolútnou istotou odpovie, že „veru bolo". No vzápätí z neho vypadne: „A čo si vy predstavujete pod takým slovom ,absurdný’"?

Terazky si dovolím jednu hypotézu. Znie, že mnohí budúci voliči Progresívneho Slovenska nevedia, čo si hnutie predstavuje pod takým slovom „queer". Ako naznačila aj moja júnová návšteva diskusie Šimečkovho hnutia v Nitre, kde diskutujúci výraz viackrát použili, je slovo pre budúcich voličov PS také čudesné, že ho ani neregistrujú. Moja výskumná vzorka bola malá, pretože účasť na nitrianskom mítingu sa dala zrátať na prstoch dvoch rúk a jednej nohy. 

Ale slovo queer je prosto príliš cudzokrajné, príliš iné na to, aby normálny človek predpokladal, že mu bežní smrteľníci na Slovensku budú rozumieť. Slovenskí vyznávači tohto pojmu sa poväčšinou nenamáhajú ho preložiť. Občas ho ale poslovenčujú do formy „kvír". Že slovo neprekladajú, je možno aj dobre, ale k tomu sa dostaneme. 

V úplne pôvodnom význame tento anglický výraz znamená „čudný", alebo „excentrický".