To, čo sledujeme, teda nie je len problémom úradníkov v priamom výkone. Ale aj tých, ktorí ich majú riadiť a kontrolovať, ktorí za podriadených nesú zodpovednosť.
Keď nedávno ktosi nazval akciu proti Stahlovi a Bödörovi ako Ezechiel 7, bolo to veľavravné. Proroka Ezechiela (25,17) citoval gangster vo filme Pulp Fiction. V tej filmovej scéne išlo o pomstu. Kapitola 7, ktorú použila v názve polícia u nás, sa začína tým, že prichádza koniec.
Čo to má znamenať?! Niekto sa tu hrá na filmového hrdinu a cíti sa ako Samuel Jackson v uniforme? Ako takéto nezrelé zahrávanie so štátom môže policajný prezident tolerovať? Kam sme to klesli?!
Vráťme sa k dnešku.
Mimoriadne nevhodnými sú spôsob, čas aj viaceré okolnosti policajného zásahu.
Táto akcia definitívnym spôsobom znemožňuje policajného prezidenta Hamrana. Správa sa ako Matovič v policajnom zbore. Problémy rieši väčším chaosom, čo bude mať nevyhnutne dopad na inštitúcie štátu.
Za tento vývoj najneskôr od potupného a neprimeraného odvolania Ivana Šimka už nesie plnú zodpovednosť premiér a poverený minister vnútra Ľudovít Ódor. Mimochodom, Hamranov rovesník a zrejme aj spolužiak zo školy z Komárna. Donedávna to mohlo byť nepodstatné, teraz môže byť podstatné už aj to.
Keďže Ódorova vláda nezískala dôveru a je odvislá od mandátu prezidentky, ak nedokáže konať Ódor, zodpovednosť za neho a vládu nesie ona.
Rozoberme si zásah a jeho závažné dôsledky podrobnejšie.
Prvým problémom je, že každým takýmto spektakulárnym policajným zásahom, ktorý nedokážu policajti už o deň-dva obhájiť, vážne klesá autorita a dôveryhodnosť polície.
Nejde len o to, že Hamrana a vedenie jednotlivých policajných zložiek bude musieť po 30. septembri odvolať každá vláda, aj tá liberálna (ak by vznikla), ide o to, že polícia si osvojuje právo, ktoré jej neprináleží. Jej zásahy akoby už nesledovali cieľ skutok vyšetriť, často to, naopak, maria, akoby cieľom bolo vinníkov hneď potrestať. Verejne označiť a preventívne potrestať.
To však nie je úloha polície. To je úloha súdu. A polícia má urobiť všetko preto, aby súd mohol zločincov a darebákov potrestať.
Otázka pre premiéra a povereného ministra vnútra Ódora: Naozaj si myslíte, že sa to takýmto spôsobom darí? Ak áno, kde vidíte výsledky? Ak nie, prečo tolerujete tento rozklad štátu zvnútra?
Premiér predsa nemôže tolerovať, že jedna zložka štátu zasahuje voči druhej, obidve sú mu priamo podriadené (polícia aj SIS), a on nekoná. Ak má polícia niečo rukolapné voči riaditeľovi SIS Aláčovi, mali by si ho predvolať na Úrad vlády, odvolať ho a následne by ho polícia mohla zadržať alebo predviesť.
Keďže sa to nedeje civilizovane, divoké budú aj dôsledky. Tento postup totiž priamo vyvoláva pomstu, zvlášť, ak k nemu dochádza pred voľbami. Štát však nesmie fungovať v kategóriách pomsty, zmyslom štátu je zabezpečiť, aby atavistické a kmeňové formy trestania a pomsty neexistovali.
Po druhé, ak dva dni pred zásahom o ňom verejne hovorí líder opozície Fico, neskôr aj predseda parlamentu Kollár, ak šéfa SIS v čase zásahu nenájdu policajti doma, vidíme ďalšiu nefunkčnosť polície a štátu, konkrétne polície, za ktorú nesie zodpovednosť Hamran s Ódorom.
A aj to bude mať dôsledok. Policajný prezident, ktorý sa už dlhšie vyjadruje ako politik a – podozrenia narastajú – aj sa správa ako politik, práve robí kampaň Smeru a Robertovi Ficovi.
Podobne, ako sa to podarilo Igorovi Matovičovi, aj on dnes pre úspech Roberta Fica robí viac, ako Fico sám.
Ani to by, myslím si, nemal premiér Ódor tolerovať.
Je to ešte horšie, teda z pohľadu Ódora aj Čaputovej. Tieto kroky totiž spôsobia, že Peter Pellegrini, o ktorého podporu pre vytvorenie liberálnej vlády tak stáli, nebude mať na výber a bude donútený ísť do vlády s Ficom.
S Hamranom a ľuďmi, ktorí ho podporujú, totiž nebude mať istotu ani on. Takáto revolúcia chaosu nielenže požiera svoje vlastné deti, ona systematicky produkuje vnútorné boje, vojna policajtov je len jeden z nich.
Takže pán Hamran práve cementuje cestu ku koalícii, ktorú si slovenskí liberáli želajú najmenej.
Jeden bývalý policajný prezident, ktorý dobre pozná pomery vnútri zboru, mi raz povedal, že problémom Štefana Hamrana je, že má viac odvahy ako rozumu. Po dnešku a uplynulých týždňoch sa zdá, že to vyznieva ako eufemizmus.
A napokon posledná poznámka. Tá sa týka Roberta Fica a zvláštnym spôsobom vracia do hry Petra Pellegriniho.
Všetky tieto aktivity čoraz viac a naliehavejšie otvárajú otázku, ako sa bude nová vláda po voľbách správať k Hamranovi, vedeniu NAKA, špeciálnej prokuratúre a ďalším zodpovedným za znižovanie autority polície a represívnych zložiek.
Nejde o to, či budú odvolaní, to nie je otázka. Ide o to, aby nedošlo k revanšu a pomste.
Bude to primárne zodpovednosť budúceho premiéra alebo najsilnejšej strany. Pričom je absolútne isté, že s ľuďmi ako Robert Kaliňák, a bez spravodlivého procesu s ľuďmi ako Tibor Gašpar a Norbert Bödör, to nebude možné.
Možno je to príležitosť na návrat Petra Pellegriniho, ktorého politická kariéra stratila nedávno zmysel a cieľ. Bol to totiž Pellegrini, kto išiel do konfliktu s Ficom a odvolal Gašpara. Bude dôležité, čo z týchto udalostí odvodí on a jeho strana.
To, čo vidíme dnes, je, že štát sa otriasa. A to sa musí skončiť.
Hrozná pravda znie, že za tri roky sme zistili, že vládnuť nevie nielen Matovič s jeho ekipou, ale ani Ódor a prvá výsadka progresívcov z Prezidentského paláca.
Primárnu zodpovednosť za to, čo sa deje, nesie totiž Ódor s Čaputovou.
